Aby ľudia nezabudli na tradičnú prvorepublikovú čokoládu, založila jej Lada Bartošová múzeum. To sa jej však málilo. Napokon sa rozhodla, že ju znovu oživí. Čokoláda Lidka je dnes vďaka nej skoro taká známa, ako bola za prvej republiky.
Historička Lada Bartošová, ktorá so svojím manželom Pavlom založila Múzeum čokolády v Kutnej Hore, ju nikdy neplánovala vyrábať. Návštevníci múzea sa však na exponáty nechceli len pozerať a začali sa pýtať, kedy si budú môcť niečo kúpiť.
A keďže zákazník je pán, sto rokov po svojom vzniku sa čokoláda Lidka opäť ocitla na pulte. Dnes sa ročný obrat malej rodinnej firmy pohybuje okolo 160-tisíc eur a múzeum za rovnaké obdobie navštívilo šesťdesiattisíc ľudí, a to aj napriek tomu, že Bartošovci spočiatku o spracovaní kakaových bôbov nevedeli takmer nič.
Získať značku bolo ľahké
„Najprv som sa tomu smiala. Keď ste historička a ekonóm, je naozaj odvážne začať vyrábať čokoládu, ale tej myšlienky sme sa nedokázali zbaviť, až sme s ňou naozaj začali experimentovať,“ hovorí Lada Bartošová.
Nevedela však, ako čokoládu vyrobiť ani kde nájsť kakaové bôby. „Väčšinu informácií som si prečítala v zahraničných publikáciách, hľadala som videá na YouTube, počúvala zahraničné podcasty s výrobcami čokolády v Amerike a inde alebo prechádzala webové stránky a Facebook.“
Foto: Lidka
Dnes je presvedčená, že k úspechu novej čokolády výrazne prispelo nadviazanie na už známu značku. Získať práva na značku nebolo ťažké – stačilo počkať, kým vyprší platnosť ochrannej známky.
„Potom sme o ňu jednoducho požiadali Úrad priemyselného vlastníctva a podarilo sa. Stálo nás to len bežné správne poplatky,“ hovorí podnikateľka. Najťažšie podľa nej bolo zistiť, akú čokoládu chce vlastne obnoviť.
Stretnutie pamätníkov
„Urobili sme aj stretnutie pamätníkov – bývalých zamestnancov čokoládovne a rodiny majiteľa továrne. Vďaka nim sme získali cenné informácie o pomôckach vo výrobe,“ približuje.
Dnes môžu vyrábať rovnakými postupmi ako ich predchodcovia. Všetky kompletné receptúry však nezachovali. „Pri niektorých čokoládach vychádzame z pôvodných receptúr, pri iných sa nimi len inšpirujeme,“ vysvetľuje Lada Bartošová.
Foto: Lidka
Snaží sa navyše vytvárať aj úplne nové a nezvyčajné variácie. Napríklad čokolády z ťavieho alebo oslieho mlieka, ako aj s japonským čajom matcha.
Svetové úspechy
Na tradíciu prvorepublikovej Lidky však verne nadväzujú časté úspechy v medzinárodných súťažiach. Prvý z nich získala pol roka po začatí výroby – bronzovú medailu za horúcu čokoládu na Academy of Chocolate v Londýne.
Udržiavajú aj tradíciu Kutnej Hory ako mesta bohatého na striebro. V novembri minulého roka si ho z medzinárodnej súťaže International Chocolate Awards priniesli dvakrát.
Ich vrcholným triumfom je zisk najvyššej medaily za čokoládu s malinami z európskej súťaže. „Do svetového zlata nám však ešte chýba, takže máme čo zlepšovať,“ dodáva odhodlane Bartošová.
Foto: Lidka
Vo svojej firemnej politike sa obracia na zakladateľa pôvodnej Lidky Zdeňka Koukola. Ten napísal brožúru, v ktorej radí, ako viesť slušný a úspešný podnik.
„Opisuje v nej, ako sa správať k zamestnancom, ako si vážiť ich prácu, ale aj to, aké podstatné je používať prvotriedne suroviny,“ vysvetľuje.
Vďaka jeho zásadám továreň na čokoládu prosperovala tridsať rokov, počas ktorých zásobovala nielen Európu, ale aj Ameriku a britské kolónie. Po nástupe komunistov k moci však musel zakladateľ opustiť krajinu a odovzdať podnik štátu. Pôvodnú továreň zatvoril a čokoláda, ktorú vyrábali, mala s prvorepublikovou spoločný len názov.
Druhý Baťa
Koukol považoval za najdôležitejšie, aby svoju prácu robil rád, poctivo a čo najlepšie. „Bol to vlastne taký Baťa z Kutnej Hory vo svojich podnikateľských zásadách,“ dodáva s úsmevom podnikateľka.
Manželia však neplánujú expandovať ako Baťa. V budúcnosti budú môcť spracovať maximálne osem ton kakaa ročne. Nechcú prekročiť hranice remeselnej manufaktúry.
„Vysoká kvalita čokolády sa dá zaručiť len vtedy, ak celý výrobný proces osobne kontrolujete. Od ručného triedenia kakaových bôbov až po balenie každej tabuľky,“ vysvetľuje Lada Bartošová.
Foto: Lidka
V pláne je však aj jedno rozšírenie – múzeum plánujú presťahovať do väčších priestorov, kde budú môcť návštevníci priamo nahliadnuť do výroby.
Kvalita ako priorita
Voči zákazníkom chcú byť čo najtransparentnejší. Najmä preto, že vďaka ich podpore prešla čokoládovňa najhorším obdobím pandémie.
„Prvotný šok zo zatvorenia podniku vystriedal ešte väčší šok v podobe množstva ľudí, ktorí si začali objednávať na e-shope. Takmer každá objednávka obsahovala osobný odkaz so želaním, aby Lidka tieto časy prežila,“ hovorí Bartošová.
Dnes čokoládovne zasa trápi cena kakaových bôbov. Obavy z nedostatočnej produkcie viedli k rekordne vysokým cenám, čo sa prejavilo v rastúcej cene čokolády. Malí výrobcovia podľa Lady Bartošovej bojujú nielen s cenou, ale aj s tým, aby kakaové bôby vôbec získali.
Okrem toho menší výrobcovia nemajú ani možnosť nakupovať na sklad. „Môžeme len dúfať, že sa situácia čoskoro upokojí,“ vysvetľuje.
Éra čokolády
Zatiaľ neplánujú zvyšovať cenu ani znižovať podiel kakaa vo svojich výrobkoch. Či bude dôvod na paniku, podľa Lady Bartošovej ukáže až jesenná úroda.
Foto: Lidka
Česko sa však podľa podnikateľky opäť stáva čokoládovou veľmocou. „Tak ako pred pár rokmi nastal boom minipivovarov, teraz prichádza éra čokoládových manufaktúr. Na počet obyvateľov máme teraz jednu z najhustejších sietí výrobcov v Európe,“ vysvetľuje Bartošová.
Za úspechom Lidky je podľa nej šťastie, ale aj energia, ktorú do nej dávajú všetci vo firme. „Nikto nechodí do továrne na čokoládu len pracovať. Sme partia kamarátov, ktorých práca baví, máme radi čokoládu a radi ju robíme,“ uzatvára.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz. Jeho autorom je Filip Vokoun.
