Mladí Slováci a Slovenky sa o svoje uplatnenie na trhu práce neboja. Generácia Z očakáva od zamestnávateľov jasné hodnotové postoje a priestor učiť sa, no väčšinou nie je lojálna. Vyplýva to z prieskumu Seesame Employer Branding, agentúry MNFORCE a Americkej obchodnej komory.
Mladým ľuďom vo veku 18 až 25 rokov nechýba sebavedomie. Až 68 percent sa považuje za zaujímavých pre trh práce a potenciálnych zamestnávateľov. Nástup do vytúženého zamestnania im však môže skomplikovať nedostatočná pripravenosť školou, ktorú absolvovali.
Viac ako polovica sa totiž nepovažuje za adekvátne pripravených vzdelávacím systémom. Výrazná väčšina z nich preto očakáva, že zamestnávateľ zohľadní ich individuálne potreby k ďalšiemu profesionálnemu rozvoju a vzdelávaniu. Okrem toho sú do veľkej miery ochotní vzdelávať sa a zlepšovať svoje schopnosti s novými technológiami. Napriek tomu sa 40 percent opýtaných na nástup umelej inteligencie pozerá s obavami.
Práve flexibilitu a schopnosť učiť sa nové veci považujú ľudia vo veku 18 až 25 rokov za svoju veľmi silnú stránku. Spolu s komunikatívnosťou a schopnosťou riešiť problémy to patrí medzi top kompetencie, ktoré považujú za nevyhnutné pre uplatnenie na trhu práce.
Plat ako priorita
Najdôležitejšími atribútmi pri výbere práce a zamestnávateľa sú pre generáciu Z mzda a finančné benefity. Najčastejšou predstavou mladých vo veku 18 až 25 rokov o výške prvej mzdy je 1000 eur v čistom, pričom mediánová mzda je o 200 eur vyššia.
Medzi mužmi a ženami sú však významné rozdiely. Muži požadujú mzdu v priemere vo výške 1321 eur, ženy 1152 eur. Celkovo až 18 percent všetkých mužov chce plat vyšší ako 1500 eur. U žien to bolo len 8 percent opýtaných. Najvyššia považovaná mzda u žien bola v prieskume 2300 eur, zatiaľ čo u mužov to bolo až 5000 eur.
Foto: Pixabay
Mimoriadne dôležitá je však pre nich aj rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a záleží im aj na to, aby ich práca mala zmysel. Tieto atribúty sú dôležitejšie pre ženy ako mužov.
Významné rozdiely medzi pohlaviami sú aj v preferenciách, v ktorých odvetviach by chceli pracovať. Ženy by sa chceli zamestnať najčastejšie v sektore HoReCa, cestovnom ruchu, vo vede, vzdelávaní a obchode. Muži preferujú IT, telekomunikácie, verejnú a štátnu správu či priemyselnú výrobu.
Naopak, celkovo malý záujem majú ľudia z generácie Z o energetiku a stavebníctvo. Až 54 percent respondentov navyše priznalo, že by raz chceli mať vlastné podnikanie.
Jasné hodnoty
Generácia Z je však charakteristická aj tým, že zastáva pomerne jasný postoj ku klimatickej zmene, citlivo reaguje na stav spoločnosti, demokracie a ľudských práv. Okrem toho má vysoké nároky na seba a svoje okolie, pričom je ochotná sa za svoje postoje postaviť a meniť veci k lepšiemu. Na základe dát z prieskumu sa to prejavuje aj vo vzťahu k potenciálnym zamestnávateľom.
Od organizácie, pre ktorú pracujú, až 65 percent mladých Slovákov a Sloveniek očakáva, že jasne vyjadrí svoj postoj k dôležitým spoločenským témam. Pre zhruba dve tretiny z nich je taktiež dôležité, aby mal zamestnávateľ dobrú spoločenskú a environmentálnu reputáciu. Mladé ženy to očakávajú častejšie ako muži.
Foto: Unsplash/Krists Luhaers
Potvrdzujú to aj názory 72 percent HR manažérov, ktorí súhlasia s tvrdením, že sa zo strany uchádzačov o prácu zvyšujú nároky na spoločenskú a environmentálnu reputáciu firiem.
Skúsenosti HR špecialistov tiež naznačujú, že lojalita veľmi necharakterizuje zamestnancov generácie Z. Potvrdzujú to aj dáta získané v rámci prieskumu zameraného na mladých vo veku 18 až 25 rokov.
Prieskum Generácia Z a slovenský trh práce pozostáva z dvoch prieskumov, ktoré zrealizovali Seesame Employer Branding spolu s prieskumnou agentúrou MNFORCE a Americkou obchodnou komorou. Exkluzívneho kvantitatívneho ad-hoc prieskumu na reprezentatívnej vzorke Slovákov a Sloveniek vo veku 18 až 25 rokov sa v apríli 2024 zúčastnilo 300 respondentov. Do online prieskumu medzi HR manažérmi sa počas apríla a mája 2024 zapojilo 60 odborníkov.
