Okolo siedmej ráno sa po pláži na severozápade Francúzska prechádza chlapec s paličkou, v druhej ruke drží pištoľ. 65-ročný Theodore Roosevelt junior je najstarším účastníkom vylodenia v Normandii a jediným generálom, ktorý na francúzskom pobreží pristál hneď v prvej vlne.
Čoskoro si uvedomil, že je na nesprávnom mieste – pôvodný cieľ bol asi dva kilometre severnejšie, na pláži s krycím názvom Utah. „Čo už, vojnu začneme tu,“ vyhlásil najstarší syn rovnomenného amerického exprezidenta a svoje jednotky nasmeroval do francúzskeho vnútrozemia.
Pred osemdesiatimi rokmi sa začala najväčšia námorná invázia všetkých čias. Vylodenie v Normandii znamenalo začiatok víťazstva Spojencov na západnom fronte v druhej svetovej vojne.
Operácia Overlord preslávila jej hlavného veliteľa Dwighta D. Eisenhowera viac ako jeho neskoršie pôsobenie v Bielom dome. Pri vylodení zahynulo takmer štyri a pol tisíca spojeneckých vojakov. Nechýbalo veľa, a táto rozsiahla operácia by zlyhala.
Ako premiestniť 150-tisíc mužov za deň
Britský admirál Bertram Ramsay, ktorý mal na starosti dopravu, si dobre uvedomoval, že dostať obrovskú pozemnú armádu cez Lamanšský prieliv je nesmierne náročná úloha. Pred štyrmi rokmi dohliadal na evakuáciu viac ako 300-tisíc spojeneckých vojakov z Dunkirku, ktorá trvala deväť dní. Teraz bolo potrebné prepraviť opačným smerom viac ako 150-tisíc mužov za jediný deň.
Winston Churchill študuje správy z boja s viceadmirálom Bertramom Ramsaym, august 1940. Foto William George Horton/Wikimedia Commons
Okrem vĺn na mori robili Ramsaymovi starosti aj britský premiér Winston Churchill s kráľom Jurajom VI. Obaja chceli sledovať veľkolepé vylodenie v priamom prenose z paluby krížnika HMS Belfast, ktorý mal celú operáciu kryť delami. Ramsay však odmietal prevziať zodpovednosť za ich bezpečnosť a oboch presvedčil, aby radšej zostali na brehu.
V hre bolo príliš veľa. Už niekoľko mesiacov prebiehala masívne bombardovanie, ktoré ničilo cesty, železnice, letiská, vojenské základne a pobrežné delostrelectvo. Spojenci počas neho stratili približne 2 000 lietadiel. Bomby padali pozdĺž celého severozápadného pobrežia Európy.
Nebolo možné bombardovať iba Normandiu. Hitlerovi by bolo okamžite jasné, kde očakávať inváziu. Nacistický diktátor si bol dobre vedomý, že útok zo západu sa blíži.
Spojenci mali absolútnu leteckú prevahu a podarilo sa im zničiť všetky mosty cez Seinu a Loiru, takže cieľ invázie bol dobre izolovaný od zvyšku Francúzska. Okrem miesta vylodenia bolo však mimoriadne dôležité aj načasovanie. Ideálne bolo vylodiť sa počas splnu, kedy je dobrá viditeľnosť pre pilotov aj vysoký príliv priaznivý pre vylodenie. Do úvahy teda prichádzalo len niekoľko dní v mesiaci.
Vylodenie sa presúvalo
Pôvodný plán bol vylodiť sa 7. mája, ale Eisenhower vyloďovacie sily rozšíril o ďalšie tri divízie a dátum posunul o mesiac. S každým predĺžením dátumu rástlo riziko odhalenia, hoci dezinformačné kampane, ktorých cieľom bolo zmiasť Nemcov už boli v plnom prúde.
Spojenci mali na juhovýchode Británie celú imaginárnu americkú armádu pod velením generála Pattona, ktorá falošným rozhlasovým vysielaním odvádzala pozornosť od skutočného pohybu spojeneckých vojsk.
Nový dátum invázie pripadol na 5. júna, ale vietor nad kanálom bol príliš silný. Nasledujúci deň sa ďalej čakať nedalo a obrovská spojenecká mašinéria sa dala do pohybu. „Ak by deň D zlyhal s vysokými stratami na mužoch a technike, trvalo by roky, kým by sa naplánoval ďalší pokus o inváziu,“ konštatuje britský historik Richard Dannatt.
Adolf Hitler medzitým ignoroval posolstvo Fridricha Veľkého. Slávny pruský panovník kedysi povedal, že „kto bráni všetko, nebráni nič“. Hitler nechal rozmiestniť sily po celom západnom pobreží Európy s tým, že na konktrétne miesto ich bude sústreďovať až po prípadnom vylodení.
Spojenci však ovládali vzduch aj vodu a vrchný veliteľ nacistických síl až do poslednej chvíle netušil, odkiaľ príde úder.
Mapa vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii. Grafika Hogweard / Wikimedia Commons (CC BY 4.0)
Spojenci útok nasmerovali na päť normandských pláží a dúfali, že si ho Nemci všimnú čo najneskôr. „Američania mali neuveriteľný zmysel pre plánovanie a vymýšľali špecifické nástroje. Napríklad Higginsove člny, ktoré sa otvárali a vykladali vojakov, tanky a nákladné autá. Na rok 1944 to bola úžasná inovácia,“ spomína historik William Hitchcock.
Všetko muselo ísť presne podľa plánu, inak by sa stroje mohli navzájom zablokovať. Ráno bolo na mori takmer 5-tisíc vyloďovacích a útočných plavidiel, 289 sprievodných plavidiel a 277 mínoloviek.
Intenzívne bombardovanie Normandie aj Calais prebiehalo už večer predtým v snahe do poslednej chvíle zamaskovať cieľ invázie. Britskí a americkí výsadkári od polnoci obsadzovali strategické body za nepriateľskými líniami.
Až do poludnia bolo nemecké vedenie zmätené a za hlavný cieľ stále považovalo Calais. Keď konečne vydalo rozkaz obrneným divíziám Wehrmachtu k Normandii, bolo už neskoro. Spojenci si budovali pozície a základne na plážach aj za cenu tisícov obetí. A začalo sa pre nich logistické peklo.
Pripravený priznať zlyhanie
Obrovská armáda si vyžaduje neustále zásobovanie potravinami, palivom a ďalším vybavením, ale Nemci vybudovali okolo hlavných prístavov mohutnú obranu. Briti chceli problém vyriešiť jednoducho obsadením prístavov.
S podporou Winstona Churchilla boli v prísnom utajení vybudované dlhé „prenosné“ umelé prístavy, ktoré hneď po vylodení vozili do Francúzska. Na pobreží Normandie sa dokázali zložiť už dvanásť dní po vylodení Spojencom umožnili vykladať zásoby z lodí rýchlosťou 14-tisíc ton denne.
Umelý prístav na francúzskom pobreží | Foto Royal Air Force / Wikimedia Commons
Potenciálnych rizík bolo veľa, a preto nosil generál Eisenhower vo svojej uniforme pripravené vyhlásenie, v ktorom bral vinu za neúspech operácie na seba. Našťastie ho nemusel použiť.
Nebyť Dňa D, druhá svetová vojna vrátane nacistického holokaustu by trvala oveľa dlhšie. Podľa niektorých historikov by k porážke Nemecka došlo, aj keby sa o ňu postarala len sovietska Červená armáda postupujúca z východu.
„Ak by Stalinove vojská dosiahli Berlín a na západe by neboli žiadne americké, britské alebo kanadské sily, Sovietsky zväz by sa zastavil až pri Lamanšskom prielive, nie pri Labe. Inými slovami, západnú Európu mohli nakoniec ovládnuť komunistické vlády rovnako ako strednú a východnú Európu,“ načrtáva historik Alan Allport.
„Ak by deň D zlyhal, znamenalo by to pre nacistickú morálku veľkú vzpruhu. Nemci očakávali, že pôjde o rozhodujúcu bitku, a ak by sa im Spojencov podarilo odraziť, mohli by vojnu vyhrať. Myslím si, že Hitler by stiahol svoje hlavné divízie zo západu, aby bojovali na východnom fronte,“ hovorí historik Sönke Neitzel.
Snaha Nemcov zatlačiť spojenecké vojská späť do mora však zlyhala. Do konca júna vstúpilo na francúzsku pôdu ďalších 875-tisíc vojakov. Ale aj tak trvalo takmer rok, kým sa Hitlerove sily podarilo definitívne poraziť.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Marek Tomanka.
