Ľudmila Kučíková je prvou vedkyňou, ktorá poukázala na zmeny vo funkcii mozgu podobajúce sa na Alzheimera už u 17- až 21-ročných, čo je dosiaľ najmladšia skupina, ktorú niekto skúmal.
Rodáčka z Kučína pri Bardejove študovala v Škótsku psychológiu a neurovedu, v súčasnosti si robí doktorát z výpočtovej neurovedy pod školiteľmi z Cambridgeskej univerzity a Sheffieldskej univerzity.
Aj za tieto zásluhy je členkou najnovšieho rebríčka Forbesu 30 pod 30. Na konte má niekoľko publikácií v prestížnych vedeckých žurnáloch. Alzheimer’s Association si ju vybrala ako jednu z dvadsiatich piatich ambasádorov z celého sveta.
Je držiteľkou ocenení za prednášky na konferenciách vrátane Laura Pulford Prize za najlepšiu prednášku na britskej národnej konferencii o demencii.
V poslednej epizóde podcastu Forbes 30 pod 30 hovorí aj o tom, aké je leto na akademickej pôde, prečo musia vedci sami chodiť za donormi a čo ju motivovalo prejsť od psychológie k neurovedám.
Mohlo by vás zaujímať
Podcast Forbes 30 pod 30 bol tento rok nominovaný na ocenenie Orange Podcast roka 2024. Zahlasovať môžete na TU.
Nájdete nás v kategórii Profit, ale aj v kategórii Miláčik – Absolútny víťaz.
Ďakujeme za váš hlas!
„Veľa ľudí sa ma na to pýta, ale je to celkom logický krok. Veľmi ma totiž bavilo skúmať ľudské správanie, ale skôr z vedeckej ako sociálnej stránky. Aj preto som odišla do Škótska, kde je psychológia považovaná za vedeckú disciplínu,“ opisuje svoje začiatky. Postupom času prešla ku kognitívnej psychológii a povedala si, že by ju zaujímalo skúmať viac mozog.
„V posledných rokoch sa kládol dôraz aj na to, aby sme využívali postupy umelej inteligencie a strojového učenia, takže nakoniec som skončila pri veľmi technickom odbore,“ dodáva.
Psychika a stroje
O čo ale konkrétne pri výpočtových neurovedách ide? Podľa Kučíkovej je neuroveda sama o sebe skúmaním mozgu, ale to sa dá robiť z rôznych aspektov. Na to, aby dostala vo svojom výskume výsledky využíva práve výpočtovú technológiu, napríklad zložitejšie štatistiky, matematické modely, AI či strojové učenie.
Členka tohtoročného rebríčka zároveň zdôrazňuje, že je to iba posledných pár rokov, kedy sa začali skúmať zdraví mladí ľudia.
„V Británii už poznáme pojem ,brain health‘, teda zdravie mozgu, ktoré je rovnako dôležité ako pri iných orgánoch. Spolupracujeme s klinikami a ľuďom pomáhame pochopiť, čo je mozog a ako sa oň starať. Životospráva urobí veľmi veľa. Napríklad Alzheimer je zo 40 percent modifikovateľný tým, ako sa správame,“ vysvetľuje.
Ľudmila Kučíková – Rebríček 30 pod 30 – Veda a vzdelávanie
Vedkyňa zároveň priznáva, že sú tu stále faktory, ako napríklad vzdelávanie sa, s ktorými ľudia často nemajú čo urobiť. Dôležitá je však aj životospráva, pohyb, striedma konzumácia alkoholu a podobne.
„Od lekárov počúvame, že máme jesť zdravo, pretože je to dobré pre telo, ale je dôležité hovoriť aj tom, že je to dobré pre mozog a ako prevencia chorôb, ktoré môžeme dostať v staršom veku,“ dopĺňa.
Prevencia je cesta
Priznáva však, že u mladých ľudí, okolo 20 rokov, nedokážu povedať na sto percent, či sa u nich choroba v staršom veku rozvinie. Vidia, že zmeny v ich mozgu môžu byť podobné ako pri ľuďoch s Alzheimerom, no vďaka tomuto zisteniu môže človek začať žiť aktívnym spôsobom života a úplne zmeniť svoje budúce šance.
V podcaste ďalej opisuje, aká bola jej cesta do Škótska a či ju vo Veľkej Británii berú ako cudzinku. „Vo vede sme všetci cudzinci,“ hovorí so smiechom. Podľa nej sú tímy vo všeobecnosti veľmi medzinárodné, no vždy je rada, ak na konferencii vidí nejaké slovenské meno. Je to však skôr ojedinelý jav.
Pri otázke, či si vie predstaviť návrat na Slovensko, odpovedá, že jedine v prípade, že by mohla pracovať na podobnom výskume.
„Slovenský výskum potrebuje ešte čas na rozvinutie, aby bol na úrovni, na ktorej ho robím. Okrem toho je to veľmi drahá záležitosť. Ak na výskum potrebujeme tisícky skríningov mozgu, tak hovoríme až o státisícoch eur. Okrem toho potrebujeme dobrovoľníkov, ktorí na tieto skeny prídu zadarmo.“
Zároveň však apeluje na ľudí s exekutívnou mocou alebo prístupom k financiám, aby podporovali vedu.
„Na Slovensku máme úžasné vedecké mozgy a jediné, čo potrebujú, je čas, peniaze, príležitosti a dôvera,“ vyhlásila s tým, že množstvo zdrojov tečie cez rôzne charitatívne organizácie a altruisticky od donorov, ktorí majú financie.
„Je trochu smutné, že to takto funguje, pretože bez medicínskej vedy by veľa z nás zomrelo do 40 rokov. Je teda aj našou úlohou presviedčať donorov, že naozaj chceme ľuďom uľahčiť život.“
Rebríček 30 pod 30 je plný inšpirácie. Foto: Pasha Borsai
Jasné priority
V závere epizódy nechýbali ani odporúčania pre mladých ľudí o štúdiu v zahraničí. Okrem nadobudnutých vedomostí Kučíková zdôrazňuje aj aspekt otvorenej mysle. Za najväčšie výhody svojho odchodu považuje uvedomenie si nielen toho, čo na Slovensku nefunguje, ale aj toho, čo áno a v čom sú naše výhody.
Rovnako však prízvukuje aj fakt, že bez brigády alebo práce popri štúdiu to úplne nejde. Sama mala počas bakalárskeho štúdia dve práce.
„Nevravím to preto, aby som vzbudila ľútosť. Zahraničné univerzity počítajú s tým, že študenti pracujú, pretože sa potrebujú sami financovať a prispôsobia im aj štúdium. Treba si však nastaviť jasné priority,“ upozorňuje na záver.
VYPOČUJTE SI ROZHOVOR VO FORME PODCASTU
Rozhovor s Ľudmilou Kučíkovou si môžete vypočuť na Spotify či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna epizóda.
