Slovenský festival animovaného filmu Fest Anča patrí medzi tie komornejšie, no má za sebou už 17. ročník a nečakaný úspech. Ako jediný na Slovensku získal oscarový status, vďaka ktorému víťazné filmy môžu zabojovať o zlaté sošky akadémie.
Academy awards qualifying festival je status, ktorý minulý rok získal malý slovenský filmový festival Fest Anča. Ako napovedá názov, súvisí s prestížnymi americkými filmovými cenami. V praxi to znamená, že víťazné snímky festivalu v dvoch kategóriách môžu zabojovať práve o Oscary. Zaujímavosťou je, že ide o jediný festival na Slovensku s podobnou možnosťou.
Forbes vyspovedal riaditeľku „Anče“ Ivanu Sujovú, ktorá prezradila, ako vyzeral dlhoročný proces získavania statusu, akú úlohu v ňom zohrali podporné listy oscarových tvorcov, ale aj to, či musel festival za status zaplatiť.
Sujová taktiež prezradila detaily zákulisia festivalu, aký má akcia rozpočet, ale aj to, ako sa porota festivalu postavila k filmom generovaným umelou inteligenciou.
Riaditeľka Fest Anča Ivana Sujová. Foto: Šimon Lupták
Riaditeľka Fest Anča Ivana Sujová. Foto: Šimon Lupták
Oscarový status v praxi
Fest Anča získal oscarový status Academy awards qualifying festival. Čo to znamená v praxi?
V praxi to znamená, že filmy, ktoré vyhrajú na našom festivale v medzinárodnej a slovenskej súťaži, sa automaticky môžu uchádzať o kvalifikáciu na Oscary. Kvalifikácia na Oscary je pre animované filmy celkom zložitá a iný spôsob, ako ísť cez takýto festival, nie je pre mnoho filmov možný.
Z kvalifikovaných filmov sa vytvára tzv. long list, z ktorého akadémia vyberie short list a z neho sa vyberú už konkrétne nominácie. Samotných filmov tam nie je až tak veľa. Ide skôr o filter pre akadémiu, ktorý jej ukáže, akú kvalitu filmov vo finále môžu očakávať.
V minulosti získal Oscara slovenský film Obchod na korze v réžii Kadára a Klosa, ale aj filmy v českej lokalizácii ako Ostro sledované vlaky či Kolja. Aké typy nominovania na ceny akadémie existujú?
Podľa môjho názoru je terminológia „niečo bolo nominované na Oscary“ často využívaná veľmi voľne. Existujú napríklad národné nominácie, ktoré tiež nominujú filmy práve zo Slovenska, no sú to väčšinou dlhometrážne hrané filmy a tiež ich kvalifikujú na long list danej kategórie.
Krátky slovenský animovaný film nemá šancu sa dostať na Oscary iným spôsobom ako cez festival. Málokedy sa totiž stane, že z akejkoľvek krajiny príde národná nominácia na iný ako hraný celovečerný film.
Minulý rok ste v rámci PR správy napísali, že šancu uchádzať sa o Oscary majú dva filmy v rámci dvoch kategórií. Čo sa s nimi stalo?
Tým, že sa filmy kvalifikovali, mali samotní filmári možnosť sa prihlásiť do oscarovej súťaže. Našou úlohou je kontaktovať akadémiu s tým, že za nás vyhrali práve tieto filmy, to, či sa do súťaže zaradia alebo nezaradia, je už na samotných autoroch.
Doteraz nemal žiadny slovenský animovaný film možnosť sa automaticky kvalifikovať na ceny akadémie ako dnes. Náš status tak dáva Slovenskej animácii šancu zabojovať o Oscary minimálne jedným filmom.
Riaditeľka Festa Anča Ivana Sujová. Foto: Juraj Starovecký
Riaditeľka Fest Anča Ivana Sujová. Foto: Juraj Starovecký
Aktuálny ročník
Po aktuálnom 17. ročníku sa majú možnosť kvalifikovať na Oscary dve snímky, a to Hlas sirén a Bolavlk. Ako to vyzerá aktuálne po procesnej stránke?
Akadémiu budeme kontaktovať práve v týchto dňoch. Dáme im informácie o výherných filmoch, ako sme aj výhercov upozornili, že vďaka výhre u nás sú kvalifikovaní na Oscary.
Máte vedomosť, či sa autori víťazných snímok budú snažiť kvalifikovať v rámci nominácií cien akadémie?
Kvalifikovaní už sú svojou výhrou u nás a samotné prihlásenie musia urobiť oni. Je to aj logické. Festival nevlastní film, a preto ho nemôže nikam prihlásiť. To môžu urobiť len samotní filmári alebo ich producenti. Je teda na nich, či sa prihlásia. My im budeme držať palce a dúfať, že ich uvidíme v short liste.
Riaditeľka Festa Anča Ivana Sujová. Foto: Šimon Lupták
Riaditeľka Fest Anča Ivana Sujová. Foto: Šimon Lupták
Dlhá „oscarová“ cesta
Ako dlho sa festival usiloval o udelenie oscarového statusu?
Nefunguje to tak, že akadémia si povie, že teraz sa môžete ako festival prihlásiť. Naberajú skôr v určitých cykloch. Kým sme sa do neho dostali, trvalo to približne dva roky a celé úsilie približne päť rokov. Mali sme aj šťastie. Keď sme sa uchádzali o spomínaný status, spĺňali sme niektoré kritériá.
O aké kritériá išlo?
Festival musí mať medzinárodnú súťaž, medzinárodnú porotu, kino premietania, určitý počet filmov, určitú kvalitu výberu na svetovej úrovni a mať za sebou minimálne sedem ročníkov.
Tieto kategórie sme tak spĺňali už od začiatku, medzi ďalšími kritériami ale napríklad bolo, že sme museli dodať podporné listy od členov akadémie. Akonáhle je totiž niekto nominovaný, stáva sa členom akadémie, teda takýchto členov je vcelku veľké množstvo.
Potrebovali teda niekoho, kto nás v rámci žánru animácie podporí práve formou tohto listu. Nešlo len o nejakú formalitu, v liste členovia akadémie napríklad zhŕňajú, prečo si práve my zaslúžime status Academy awards qualifying festival.
Kto je Ivana Sujová
Ivana Sujová stojí na čele festivalu animovaného filmu Fest Anča päť rokov. V roku 2016 doštudovala s magisterským titulom Vysokú školu múzických umení v odbore televízna a filmová scenáristika.
Odvtedy pracovala pre súkromné televízie a na projektoch Rodinné prípady a Horná Dolná. Ako scenáristka spolupracovala na animovaných krátkych filmoch Martina Smatanu Rosso Papavero a Šarkan, ktoré mali premiéru na Berlinale.
Výkonnou riaditeľkou Fest Anča je od roku 2018 a v tomto istom roku založila aj seriálový festival Pilot. Aktuálne pracuje na true-crime mini sérii pre českú televíziu Nova, ktorá ide čoskoro do procesu výroby. Okrem toho ešte pracuje na dvoch seriálových projektoch pre Českú televíziu.
Podporné listy
Od ktorých tvorcov ste získali podporné listy?
Keďže už máme určité vzťahy s medzinárodnou komunitou, podarilo sa nám takúto podporu získať od japonského animátora Kódžiho Jamamuru (krátkometrážny film Mt. Head nominovaný na Oscara v roku 2003 a Country Doctor nominovaný v roku 2007, pozn. red.) či českej autorky Michaely Pavlátovej (krátkometrážny film Řeči, řeči, řeči… nominovaný na Oscara v roku 1993, pozn. red.). Spolu sme ale dostali až 5 listov.
Ako funguje systém podporných listov?
Samotných členov akadémie oslovíme s tým, že by sme radi zabojovali o status a spýtame sa, či by mali chuť a čas napísať list. Chcem len podčiarknuť, že my nehovoríme, čo majú do podporných listov napísať. Niektoré boli naozaj dojímavé.
Ktorý list vás najviac zaujal?
Michaela Pavlátová napísala naozaj krásny list, v ktorom spomenula jedinečné postavenie nášho festivalu. V rámci zahraničnej konkurencie sme komorní, no máme kvalitnú selekciu a atmosféru, ktorá je dôležitá nielen pre návštevníkov, ale aj pre samotných animátorov.
Medzinárodná komunita animátorov oceňuje, že sa môže stretnúť na podobnom festivale, kde komunikácia prebieha vcelku organicky. Môžu tu napríklad nájsť aj kvalitné tituly, ktoré na väčšom a prestížnejšom festivale možno nenájdu, lebo sa ľahšie stratia v záplave programu.
Prečo ste sa ako festival usilovali o udelenie spomínaného statusu?
Jedným z cieľov nášho festivalu je aj rozvíjanie animácie a jej potenciálu na Slovensku. Vnímame citlivo, že animácia je stále braná ako médium určené pre deti.
Napriek tomu, že máme na Slovensku veľmi bohatú históriu animovaného filmu a veľa kvalitných a talentovaných autorov, nezdá sa nám, že by mala autorská animácia u nás až taký výtlak.
Jedným z popudov tak bolo autorov cez kvalifikáciu priblížiť k cenám akadémie a zároveň sme chceli zvýrazniť aj náš medzinárodný potenciál.
Riaditeľka Fest Anča Ivana Sujová. Foto: Juraj Starovecký
Riaditeľka Fest Anča Ivana Sujová. Foto: Juraj Starovecký
Zlaté sošky ako značka
Podľa časti kritiky sú Oscary umierajúcim konceptom. Ako ceny vnímate vy?
Myslím si, že je veľmi ťažké oceniť len jedno najdôležitejšie dielo. Na Oscaroch je ale fajn, že okolo cien je akýsi ruch. Stále pútajú obrovskú pozornosť a keď ich niekto spomenie, každý vie, o čo sa jedná. Uvediem príklad.
Cenu detského diváka vyhral na Medzinárodnom festivale animovaného filmu vo francúzskom Annecy Martin Smatana s filmom Ahoj leto. Keď ale niekto spomenie Annecy, nikto absolútne netuší, čo to znamená. Pritom ide o najväčší festival animovaného filmu na svete.
Oscary sú teda hlavne značkou?
Presne tak.
Museli ste akadémii za udelenie statusu zaplatiť nejaký poplatok?
Nie. Akadémia dôveruje festivalu, ktorý si zvolí ako partnera a filmom, ktoré jej pošleme.
Odrazil sa nejakým spôsobom status festivalu na počte prihlásených filmárov do súťaže?
Určite sme zaznamenali rastúci trend, tento rok bolo prihlásených 1 340 filmov. V minulosti číslo stagnovalo niekde medzi 1 100 až 1 200 filmov. Napriek tomu, že sme za tento rok zaviedli poplatky za prihlasovanie, počty filmov narástli.
O aké poplatky ide?
Sú skôr symbolické. Funguje to tak, že prihlasovanie filmov máme otvorené tri mesiace. Prvý mesiac je zadarmo pre všetkých, potom je poplatok päť eur a posledný mesiac desať eur.
Ide skôr o filter kvality alebo o začiatky biznis plánu?
Nie je to biznis plán, naozaj ide skôr o filtrovanie kvality.
50 percent času je čakanie na akadémiu
Ako laik si predstavujem, že komunikácia s podobným molochom, ako sú Oscary, je postavená na obrovskom množstve byrokracie. Je to tak?
Niekedy sme museli počas komunikácie čakať na odpovede naozaj veľmi dlho. O tom, že sme dostali samotný status, sme sa dozvedeli minulý rok vo štvrtok, teda už počas festivalu. Bol to prvý väčší deň festivalu a práve v ten deň sme sa dozvedeli, že výhercovia už tohto ročníka môžu byť kvalifikovaní na ceny akadémie.
Nenarušilo vám to koncept festivalu po logistickej či marketingovej stránke?
Bola to taká čerešnička na torte.
Viete približne načrtnúť, koľko percent času v rámci udeľovacieho procesu ste strávili čakaním?
Tak 50 percent. Určite v tom bolo množstvo byrokracie.
Ste jediný festival s kvalifikačným statusom na Oscary. Viem, že nemôžete hovoriť za iné festivaly, ale prečo to tak podľa vás je?
Dobrá otázka je, či vôbec majú ambíciu status získať.
Ste malý festival, no myslíte si, že ste v niečom ctižiadostivejší ako väčší hráči?
Myslím si, že je to aj o potrebe si dokázať, že náš festival neradno podceňovať. Fest Anča vznikol ako študentský festival, nielen z potreby študentov animácie na VŠMU mať priestor, kde môžu prezentovať svoju tvorbu, ale aj z potreby nájsť priestor, kde sa budú môcť stretávať so zahraničnou tvorbou a zahraničnými tvorcami.
Kým nevycestovali zo Slovenska, takúto možnosť nemali. Ďalšou kapitolou sú priestory, ktoré nie sú klasickými kinami. Skúšame tento rok multiplex, ale naše priestory sú tradične skôr neformálne.
Napriek tomu, že nemáme červené koberce a recepcie, máme potrebu dokázať, že sme kvalitný festival s kvalitným výberom filmov s medzinárodným významom. Nie sme niekto, na koho by sa malo zabúdať v štruktúre celého audiovizuálneho priestoru.
Riaditeľka Festa Anča Ivana Sujová. Foto: Juraj Starovecký
Riaditeľka Fest Anča Ivana Sujová. Foto: Juraj Starovecký
17 rokov
Kam sa posunul Fest Anča za 17 rokov fungovania?
Posunul sa zásadne a nazvala by som to rastom. Fest Anča začínal ako študentský projekt, ktorého motorom bola vášeň pre animovaný film a od týchto čias sme sa výrazne posunuli aj po profesionálnej stránke. Festival organicky rástol, profiloval sa, získaval si meno doma aj v zahraničí.
Ste päť rokov riaditeľkou a patríte do tretej generácie vedenia. Pomáha festivalu aj podobná obmena staffu?
Určite, dodáva tomu určitý refresh.
Rozpočet: 300-tisíc
Aký je biznis plán festivalu?
Na Slovensku nie je možné robiť festival bez grantov a filmové festivaly sa len veľmi ťažko stávajú biznisom. Ide tak skôr o verejnú službu a je fajn si nahlas povedať, že v kultúre a umení to nikto nerobí ako biznis plán.
Určite to ale nemôžete robiť štýlom: Kto to za nás asi zaplatí? Grantová časť je pre nás veľmi dôležitá, preto sa aj časť nášho tímu zaoberá festivalom celoročne. Cykly výroby festivalu a grantov sa veľmi prekrývajú. Čo sa týka samotných grantových schém, tak vždy plánujeme dva až tri roky dopredu.
Sme napríklad jediný festival na Slovensku, ktorý získal podporu z Creative Europe Media (podprogram grantovej schémy Kreatívnej Európy, pozn. red.). Nachádzanie podobných zdrojov nie je vždy jednoduché, pretože jednotlivé grantové schémy majú konkrétne cykly, termíny, kedy treba granty podať, kedy vyúčtovať, ale aj to, ako dlho majú trvať. Filmové festivaly budia síce dojem jednoročných projektov, no z hľadiska organizácie ide vždy o viacročné záležitosti.
Narástol rozpočet festivalu počas jeho fungovania?
Len za obdobie, čo som nastúpila do funkcie riaditeľky, sa skoro zdvojnásobil. Ak pripočítame aj vecné partnerstvá, tak nás festival vyjde do 300-tisíc eur.
Filmy vytvorené AI
Ako funguje výberový proces filmov, ktoré sa dostanú na festival?
Máme tzv. predvýber v rámci, ktorého filmy vyberajú traja ľudia, a to programový riaditeľ Jakub Spevák, programová asistentka Ema Nemčovičová a člen predvýberovej komisie Peter Gašparík. Oni traja vidia úplne všetky filmy, v určitých várkach sa o nich rozprávajú a selektujú ich.
Na konci im zostanú najlepšie hodnotené filmy a z nich urobia finálny výber. Každý jeden film tak prejde tromi pármi očí, čo nie je pri iných festivaloch štandardom.
Táto trojica vyberá filmy aj do kategórií, ktoré majú následne možnosť sa kvalifikovať na Oscary?
Áno.
Čo musia filmy spĺňať, aby prešli?
Ide hlavne o autorstvo, keďže chceme podporovať autorskú tvorbu. Ak je vo filmoch cítiť autorstvo, je to pre nás možno najdôležitejším faktorom. Ak nám napríklad pošlú filmy vyrobené umelou inteligenciou, tak hneď vidíme, že ide o AI. Nie je v nich skrátka cítiť autorstvo.
Posielajú vám filmy vytvorené AI?
Áno, boli aj také prípady.
Čo sa s podobnými filmami stane ďalej?
Nemajú skrátka dostatočnú kvalitu, aby sme ich niekam zaradili alebo posudzovali. Možno sa to časom zmení, ale stále vieme ľahko rozoznať, či ide o produkt AI alebo človeka. Nie je to ale len štýlom animácie.
Je to aj dramaturgiou?
Áno. Možno ide aj o určité asociácie. Ľudský dotyk v animovanom filme skrátka stále cítiť.
Ľudia, ktorí posielajú filmy vygenerované AI priznajú, že ide o dielo umelej inteligencie?
Niekedy nie, ale je to okamžite viditeľné. V rámci animácie sú AI nástroje využívané dlhodobo, a to je v úplnom poriadku. Nikto by nevyradil film len preto, že pri vizuálnych efektoch bola použitá AI, akonáhle však AI vytvorí celý film, je to značne citeľné.
Myslíte si, že raz budete posudzovať také filmy, pri ktorých už nezistíte, či išlo o výtvor človeka alebo umelej inteligencie?
Dúfam, že nie.
