Ženiete sa vpred za vysnenými, často nedosiahnuteľnými cieľmi a chcete dosiahnuť čo najviac, aby vám nič podstatné neuniklo?
Pýta sa britský novinár a spisovateľ Oliver Burkeman na obálke knihy 4 000 týždňov, ktorú v prvom vydaní časopisu Forbes WORK odporúčajú jeho ambasádori Michal a Andrea Meškovci a ktorá zásadne zmenila môj prístup k jeho príprave.
Stačilo mi prečítať si v knihe odporúčanie prestať sa trápiť tým, čo dnes určite nestihneme, a namiesto toho siahnuť po niečom jednoduchšom. Okamžite som k svojmu klasickému „to-do listu“ pridal aj „anti to-do list“ a začal si plánovať i to, čo dnes určite nespravím.
Viesť si vlastný „anti to-do list“ je výborný spôsob, ako obalamutiť mozog, že toho nemáme veľa a dať mu najavo, že netreba spraviť všetko hneď. Keď si svoj život neplánujete a nič si nezapisujete, hrozí, že tie najväčšie veci budete pred sebou dlho gúľať a pod ťarchou všetkých úloh budete cítiť zbytočne veľký tlak.
Keď si však zapíšete aspoň to, čo dnes určite nestihnete, pomyselne si tým prepáčite. Odľahne vám, že to nemusíte robiť hneď. Ako bonus pravdepodobne získate lepší odhad a je dosť možné, že tie najväčšie veci urobíte skôr, pretože s nimi budete podvedome počítať.
Moju amatérsku teóriu čiastočne podporil aj behaviorálny dizajnér Nir Eyal. V našom rozhovore o nevyrušiteľnosti hovorí o tom, že ak si svoje dni nenaplánujeme my, urobí to za nás niekto iný. „Mnohí ľudia nepoužívajú kalendár. V takom prípade nech mlčia o rozptýlení, pretože si nenaplánovali svoj čas a vlastne nemali byť od čoho rozptýlení, “ hovorí Eyal.
V mojom „anti to-do liste“ som mal zapísaných minimálne päť príspevkov, ktoré sa nachádzajú aj vo vydaní tohto časopisu. Trvalo mi dlhšie, kým som sa k nim dostal, pretože pri ich písaní alebo editovaní som z nich chcel „vyšmýkať“ maximum (s hrdosťou na svoje priezvisko). Chcel som, aby si čitatelia a čitateľky nechodili kupovať celé vydanie WORKU, ale konkrétne články.
Na vydaní pracovalo dvadsaťdva autorov a autoriek, štyria editori a editorky, štyria fotografi, traja ilustrátori a ilustrátorky, jeden grafik, jedna art directorka, jedna jazyková korektorka, jedna produkčná, a niekoľko externých konzultantov.
Prvá myšlienka špeciálneho vydania Forbes WORK o tom, ako sa mení svet práce, sa zrodila v decembri minulého roka a od júna je v predaji. Keď sa naň teraz pozerám, polročná práca stála za to. Ukazujeme v ňom príkladné zamestnávanie Rómov, pracovné trendy, ktoré ovplyvnia našu budúcnosť, hľadáme dôvody vorkoholizmu, ale aj to, kde sa vzal päťdňový pracovný týždeň a prečo sa pracovná doba ustálila práve na ôsmich hodinách.
Vydanie vznikalo vo viacerých krajinách v spolupráci s osobami zo Slovenska, z Česka, USA, Kanady, Nemecka, Talianska a zo Švédska. Dovolím si povedať, že svetový rozmer to nemá len vďaka početnému zastúpeniu krajín, ale predovšetkým vďaka Slovenkám a Slovákom, ktorí dokážu robiť svetové veci aj zo Slovenska.
Napríklad od jedného z najväčších zamestnávateľov na východnom Slovensku sa vďaka jeho ukážkovému zvládnutiu pandémie teraz učí celý svet. Autorka obálkovej ilustrácie Martina Pauková zase pravidelne kreslí pre magazíny ako New Yorker, The New York Times, Washington Post, The Economist či Forbes Japan.
Prajem vám inšpiratívne čítanie a úspešné realizovanie zmeny, ak vás k nej niektorý z článkov podnieti. Napríklad by ste mohli začať vytvorením si vlastného „anti to-do listu“ a zapísať si, čo dnes určite nestihnete. Možno vám trochu odľahne, ale hlavne získate viac času na čítanie Forbes WORK.
