Už túto sobotu 29. septembra sa uskutoční štvrtý ročník festivalu Biela noc, v rámci ktorého sa chystá najväčšia uzávierka nábrežia v histórii Bratislavy. A aj keď mu na začiatku roka pre zrušenie dotácie hrozilo zrušenie, návštevníci sa podľa jeho riaditeľky Zuzany Pacákovej majú na čo tešiť. V rozhovore pre Forbes hovorí o jeho prípravách, fungovaní a peniazoch.
Na začiatku roka sa hovorilo o možnom zrušení festivalu. Bratislavská župa vám totiž nedala dotáciu. Čo presne sa stalo a ako ste to vyriešili?
Keď sme sa pred rokmi rozhodli organizovať festival, hľadali sme stabilného partnera z verejného sektora, ktorý by do toho šiel s nami ako spoluorganizátor. Ide totiž o dosť nákladný a organizačne náročný projekt. S Bratislavským samosprávnym krajom sme mali uzavreté dlhodobé partnerstvo a rámcovú zmluvu na niekoľko rokov, preto nás vo februári informácia o zrušení dotácie zaskočila.
Stredoslováci majú svetelný festival.
Ukáže kyvadlo ovládané dychom a hru s bublinami
Prišli sme o polovicu rozpočtu len pár mesiacov pred festivalom. Hľadali sme teda nových partnerov a rokovali o navýšení rozpočtu, prosili o navýšenie peňazí u našich dlhodobých sponzorov. Výrazne nám pomohol najmä náš hlavný partner, a myslím, že to návštevník festivalu nepocíti.
Zuzana Pacáková priniesla na Slovensko festival Biela noc. Foto: archív Zuzana Pacáková
Možno by ste to teda zvládli bez podpory župy aj v minulosti.
Nemyslím si to. Dnes, keď máme za sebou tri úspešné ročníky v Bratislave a osem v Košiciach, sme ako festival v úplne inej situácii. Na začiatku sme boli neznámym menom bez výsledkov, a bez verejných peňazí by rozbehnutie nešlo. Máloktorý súkromný investor by nám vtedy dal také peniaze. Prvý ročník v Košiciach fungoval 100 % z verejných zdrojoch, v Bratislave tvorili prvý rok asi 70 % peňazí.
Navyše, tento druh festivalu je aj vo svete podporovaný z verejného sektora a je zázrak, že my ho tento rok financujeme na 90 % z peňazí od súkromných firiem. Zháňanie financií na vizuálne umenie je omnoho ťažšie ako na šport či hudbu, a o to viac si našich partnerov vážime.
V minulom roku stál festival pol milióna eur. Aký je rozpočet na tento rok?
Keďže sme prišli o väčšinu verejných peňazí, rozpočet komunikovať nechceme. S partnermi máme prísne zmluvy, a tak tieto čísla ani zverejniť nemôžeme.
REPORTÁŽ: Nová tržnica v Petržalke. Ponúkne aj susedské či knižné burzy
Ide o výrazne nižšiu čiastku ako pred rokom?
To áno. Festival však stále vieme udržať kvalitný, a aj napriek problému s peniazmi prinesieme umelcov zo zahraničia či mnohé novinky. Oproti minulému roku sa posunieme. Znížili sme však počet diel a celkovú trasu festivalu.
Festival Biela noc vznikol v Paríži, na Slovensko prišiel pred deviatimi rokmi. Foto: Joel Chester Files
O koľko diel bude menej?
Minulý rok ich bolo 70, tento rok máme v hlavnom programe okolo 30 diel.
Čo sa ešte zmení?
Tento rok bude sprístupnená jedna tretina diel už od piatkového rána do nedeľného večera. Ide najmä o diela, ktoré majú limitovanú kapacitu návštevníkov. Dôležité bolo tiež zvýšenie komfortu pre návštevníkov. Zriadili sme preto špeciálny tím, ktorý bude mať na starosti monitoring situácie ľudí v dave.
Takisto sa chystá najrozsiahlejšia uzávierka nábrežia v histórii Bratislavy, na osem hodín sa uzavrie dvojpruh od River Parku po Most SNP. Tieto opatrenia sme minulý rok neriešili, no prišiel rekordný počet ľudí a musíme to reflektovať.
Zuzana Pacáková
Pochádza z Košíc, kde aj žije a profesionálne pôsobí. Sedem rokov žila v Paríži, kde na prestížnej univerzite Sorbonna vyštudovala koncepcie a riadenia kultúrnych projektov a vedu a techniku vystavovania a kurátorských štúdií súčasného umenia. Je zakladateľkou a umeleckou riaditeľkou festivalu Biela noc. V minulosti stála pri organizácii ďalších kultúrnych projektov, ako Cena Oskára Čepana, Košice EHMK 2013, ako kurátorka pôsobila v K13 – Košických kultúrnych centrách.
Minulý rok sprevádzal festival chaos, trúbenie áut a tlačenice. Tento rok to teda vylučujete?
Vylúčiť sa nedá nikdy nič. Je ťažké predpokladať, koľko príde ľudí aj ako sa budú správať. Robíme však všetky opatrenia, aby mala Biela noc čo najhladší priebeh. Preto posilňujeme spoluprácu s mestom, mestskú hromadnú dopravu, a robíme osvetu, aby ľudia neprišli na autách.
Akú účasť odhadujete?
Sme pripravení na číslo, aké sme zaznamenali minulý rok, teda okolo 200-tisíc. Ale uvidíme.
V začiatkoch bola Biela noc pre návštevníkov zdarma. Po čase ste však pristúpili k tomu, že niektoré časti festivalu sú spoplatnené. Prečo?
Mali sme problém s bezpečnosťou diel. Keď bolo všetko bezplatné, nevedeli sme selektovať návštevníkov a mali sme tam aj vandalov a opitých ľudí.
Druhý dôvod je kapacitný. Pri niektorých dielach v uzavretých priestoroch sa tvorili „tlačenice“ a „čakačky“, spoplatnenie priebeh zjednodušilo. Samozrejme, je to pre nás aj istý zdroj príjmov. Predaj lístkov však pokryje veľmi malú časť rozpočtu.
Inštalácia mesiaca z roku 2015. Foto: archív Biela noc
Spomínali ste, že aj napriek tohtoročnému nižšiemu rozpočtu prídu umelci zo zahraničia. Sú výrazne drahší od našich domácich?
Stane sa, že aj domáce dielo je veľmi drahé. Najmä také, ktoré je vyrábané špeciálne pre festival. Tam totiž financujeme celú jeho produkciu a cena sa tak môže vyšplhať poriadne vysoko.
Pri zahraničných umelcoch sú však omnoho vyššie honoráre, prenájom diela, sú potrebné špeciálne poistenia, a veľakrát majú aj špecifické požiadavky na techniku, ktorá na Slovensku často ani nie je dostupná. Obrovskou položkou býva aj doprava. Mali sme transporty, keď sme museli kombinovať leteckú, lodnú, kamiónovú a hydraulickú dopravu.
Ktoré dielo bolo najnáročnejšie na prepravu?
Napríklad mrak z Kanady, ktorý sme mali v roku 2015, pozostával zo 6-tisíc žiaroviek. Nemohlo sa to prepravovať po normálnej ceste, lebo by sa mohlo rozbiť. Je tam veľa vecí, na ktoré musíte pri takýchto dielach myslieť.
Festival funguje v Bratislave už štvrtý rok. Foto: Daniela Benková
Koľko stálo najdrahšie dielo a ktoré to bolo?
Mali sme dielo za 60-tisíc eur. Nemôžem však povedať, ktoré to bolo, pretože máme s umelcami podpísané prísne zmluvy.
A môžete aspoň povedať, aké dielo zhltlo najviac peňazí tento rok?
Dosť zložitá je produkcia diela od Squidsoup. Skupina umelcov vytvorila inštaláciu viac než 8000 svetelných bodov, ktorá sa bude nachádzať na nádvorí Starej radnice. Celkovo sú však náročné všetky diela spojené s architektúrou Bratislavy, ako napríklad rozsvietenia Ufa či Hradu. Tam je potrebné využívať veľa techniky a ľudí.
Na čo sa ešte môžeme v sobotu tešiť?
Ja osobne sa teším na Numen/For Use, čo je srbsko-rakúska skupina architektov. Vytvoria akýsi nafukovací levitujúci mrak, ktorého „interiér“ pozostáva z viacerých vrstiev flexibilných sietí zavesených v priestore. Tohtoročným headlinerom sú už spomínaní Squidsoup, ktorí sú v digitálnom umení vo svete špičkou.
A keďže rada zdôrazňujem, že sme multižánrovým festivalom, musím spomenúť aj Willi Dorner, aj napriek tomu, že to nebude fyzické dielo, ale fyzická performance. Spolupracujeme s ním už niekoľko mesiacov a vytvára pre nás špeciálnu prechádzku architektúrou s tanečníkmi a parkouristami. Taktiež budeme mať zaujímavého japonského hosťa, ktorý s pomocou svetiel predstaví svoju víziu vesmíru.
Hlavné foto: Svetelná inštalácia BN Label. Zdroj foto: Jaroslav Novák
