Robiť len jednu vec, ale poriadne? Kým v minulosti bola špecializácia v práci jedinou cestou k úspechu a finančnému blahobytu, dnešný svet od nás vyžaduje všestrannosť.
Aj preto sa čoraz viac hovorí o prínosoch multipotenciálnych ľudí, ktorí majú viacero oblastí talentov, schopností a záujmov a často sa venujú – či už postupne, alebo súbežne – rôznym projektom.
Čím chceš byť, keď vyrastieš? Otázka, ktorá bola v detstve pozvánkou k fantazírovaniu, naberá postupom rokov na vážnosti. Potreba vybrať si svoju škatuľku sa ozýva z rôznych frontov – od rodičov, ktorí deťom pri striedaní krúžkov prízvukujú, aké dôležité je zamerať sa len na jednu vec, cez kariérnych poradcov na školách až po HR manažérov, ktorým v životopisoch vysvetľujeme každé „vychýlenie“ z predpísanej trajektórie.
„Spoločnosť nás rôznymi tlakmi a impulzmi primäla prijať idealizovaný koncept jedného povolania, predstavu, že každý z nás je na svete predurčený na jednu veľkú vec – niečo, čo je nám súdené,“ píše v Knihe pre multipotenciálov rečníčka Emilie Wapnicková, ktorú vlastná skúsenosť priviedla k skúmaniu všestrannosti.
Z každého rožku trošku
Multipotenciáli majú vo svojej práci a súkromí radi pestrosť. Hoci každá z činností, ktorým sa venujú, by im vystačila na vytvorenie celoživotnej kariéry, oni nie sú schopní vybrať si len jednu a zotrvať pri nej.
„Často spájajú rôzne oblasti, niekedy aj zdanlivo nezlučiteľné, napríklad svet umenia a počítačov alebo medicíny a architektúry,“ vysvetľuje koučka Federika Plesník, ktorá sa s mnohými stretáva aj vo svojej praxi.
Jednou z najväčších prekážok ich fungovania je podľa nej sebaprijatie, spochybňovanie a neprijatie okolia. Aj preto sa multipotenciáli často cítia nepochopení, prípadne si o sebe myslia, že sú nerozhodní, leniví či neschopní zaradiť sa.
Taká je aj skúsenosť Jakuba Tomiša, ktorý má vo svojich tridsiatich dvoch rokoch vyše dvadsať pracovných skúseností. „Dlho som sa trápil hľadaním toho, kde je vlastne moje miesto. Vnímal som ľudí okolo seba, ktorí šli roky priamočiaro za svojím poslaním. Lekárky, učitelia, právnici, programátorky… Závidel som im,“ hovorí.
Jeho, naopak, vždy bavilo veľa rôznorodých aktivít. A hoci sa mu v tých, ktorým sa práve venoval, objektívne celkom darilo, dlho pri nich neostal a stále skúšal niečo nové.
Pracoval pre rýchlorastúci startup Exponea, pre najväčší slovenský hosting Websupport a vyskúšal to aj v politike, neziskovkách, na tlačovom oddelení festivalu Pohoda, v študentskom rádiu a v mienkotvornom médiu. Vyštudovaný informatik bol tiež zástupcom starostu, učil na vysokej škole a organizoval kvízy.
Dnes pôsobí vo firme Slido a popri tom „freelancuje“ ako Bloomreach konzultant a príležitostne aj ako manažér sociálnych sietí. Po rokoch pochybností si už uvedomuje svoju pridanú hodnotu.
„Dokážem porozumieť rôznym tímom a rozprávať sa s nimi ich jazykom. Popisujem to tak, že tvorím mosty medzi tímami a pomáham im hľadať vzájomnú synergiu,“ hovorí a dodáva, že vďaka rôznorodým skúsenostiam nemá obavy z budúcnosti. Vie, že keď sa svet zmení, určite prinesie niečo nové, čo sa bude chcieť naučiť a bude ho to baviť.
Ilustrácia Alica Kucharovič
Veční študenti
Podľa skúsenosti koučky Federiky Plesník mnoho multipotenciálov nevie pomenovať či oceniť pozitíva, ktoré prináša ich všestrannosť, prípadne sa k tomuto uvedomeniu musia, podobne ako Jakub, prepracovať. Aké sú teda benefity?
Multipotenciáli sú podľa nej prirodzene veľmi zvedaví, inovatívni a často si vymýšľajú nové úlohy či vlastné projekty. Vedia dobre prepínať medzi jednotlivými úlohami a vďaka širokému záberu aj prepájať rôzne oblasti a vytvárať tak nové veci. Navyše majú potrebu neustále sa učiť a rozvíjať, čo je v dobe plnej zmien dôležité bez ohľadu na to, akú prácu vykonávame.
„Sú to veční študenti, začiatočníci. Nevadí im, keď sa do niečoho ponoria, aj keď majú štyridsať, päťdesiat, šesťdesiat rokov a budú musieť začať od nuly,“ dodáva Plesník. Vďaka týmto schopnostiam sa pomerne rýchlo dokážu v danej oblasti dostať na dosť dobrú profesionálnu úroveň.
S tým má bohaté skúsenosti Patrícia Jarjabková, moderátorka, na ktorej detských reláciách vyrastala jedna celá generácia. „Keď som mala päťdesiat rokov, začala som predávať nehnuteľnosti. Na staré kolená som sa stala juniorkou, navyše v oblasti, ktorá mi bola vzdialená,“ spomína s úsmevom.
Okrem televízie, kde sa venovala moderovaniu, príprave relácií, dramaturgii, písaniu scenárov a mnohým iným činnostiam, pôsobila aj v rôznych neziskových organizáciách či ako asistentka v parlamente.
„Mám rada zmenu a keď ma niečo prestane napĺňať a tešiť, neviem tam ostať a robiť to ďalej. Jednoducho príde pocit, že všetko, čo som tam mala odovzdať a načerpať, sa udialo a ja sa začínam obzerať po niečom ďalšom,“ hovorí.
Niečo podobné u nej nastalo pred dvomi rokmi, keď opustila realitný svet, aby sa stala dulou pre umierajúcich a opatrovateľkou smrteľne chorých ľudí. Po smrti mamy totiž mnohé veci prehodnotila.
„Šéf mi navrhoval, aby som si skrátila úväzok a venovala sa tomu popri realitách, ale ja to takto nedokážem. Potrebujem najprv niečo ukončiť, aby som mohla vykročiť do nového prostredia,“ vraví.
Je to jeden z modelov práce typický pre multipotenciálov, ktorý Emilie Wapnicková nazýva Fénix. Spočíva v tom, že človek sa hlboko ponorí do nejakej oblasti, venuje sa jej aj niekoľko rokov, dostane sa v nej na dosť dobrú profesionálnu úroveň, ale po čase ho to začne nudiť a presedlá na niečo iné. Vstane ako fénix z popola v niečom úplne novom.
Jakub Tomiš sa, naopak, venuje rôznorodým prácam a popri nich buduje vlastný biznis. „Cez leto plánujem ísť na otcovskú dovolenku so synom, tak budem mať dostatok offline priestoru na premýšľanie o mojej budúcnosti,“ vraví.
Čo hovoria firmy?
Okrem týchto dvoch modelov majú mulitpotenciáli veľa ďalších možností, ako si vyskladať svoju prácu. Niektorí majú jednu hlavnú prácu, ktorá ich živí a vďaka nej sa môžu venovať ďalším aktivitám, iní uprednostňujú viacero menších úväzkov.
„Ak chce byť človek zamestnaný, tak mu oveľa viac vyhovujú pružní zamestnávatelia, ktorí mu vedia dať voľnosť a trebárs aj možnosť vymyslieť si vlastný projekt alebo rolu v rámci zamestnania,“ hovorí Plesník.
Často sa tiež stáva, že aj keď týchto ľudí prijali na nejakú pozíciu, po čase je ich popis práce úplne iný, pretože sú iniciatívni a zabŕdajú do všelijakých iných vecí. Koučka to vníma veľmi intenzívne najmä pri mladších generáciách, čo môže byť spôsobené aj tým, že sú otvorenejší a dovolia si viac meniť a skúšať, čo im vyhovuje.
Novým podmienkam sa prispôsobujú aj firmy. „Vidíme, že čoraz častejšie v rámci onboardingových aktivít siahajú po krokoch spojených s rotovaním vo firme, teda svojim juniorom ukazujú viaceré pozície a nechávajú im väčšiu slobodu si svoju pracovnú náplň dotvárať tak, aby rola sedela človeku, nie naopak,“ hovorí Laura Blažeková zo spoločnosti Allheads, ktorá prepája firmy s generáciou Z.
Forma riadenia orientovaná na ľudí je podľa nej nielen to, čo očakáva a potrebuje mladá generácia, ale aj niečo, čo ide ruka v ruke s multipotencionalitou.
Vypočujte si podcast
Viac o tejto téme si môžete vypočuť v podcaste Nevyhorení, v ktorom sme sa s koučkou Federikou Plesník rozprávali o možnostiach, ktoré majú multipotenciáli, aj o spôsoboch, ako si vyskladať kariéru.
Výzvy multipotenciality
Všestranne zameraní ľudia by si podľa odborníkov mali dať pozor na „zahltenosť“. Ide o jednu z najväčších výziev, s ktorou sa stretávajú, najmä ak sa venujú viacerým projektom naraz.
„Často je prítomná frustrácia z toho, že sa každý projekt neposúva tak, ako by chceli. Sú zahltení, idú vyhorieť a musia niečomu začať hovoriť nie, ale to je veľmi náročné, keďže ich zaujíma tak veľa vecí a toľkým aktivitám chcú povedať áno,“ vraví koučka.
Multipotenciáli preto potrebujú pravidelnú reflexiu, pýtať sa samých seba, čo sú aktuálne prioritné projekty alebo úlohy a čo vedia odložiť nachvíľu do zákulisia. V čase to tiež môžu meniť.
Ďalšou z výziev je komunikácia multipotenciality a rôznorodých skúseností v životopise, napríklad keď sa uchádzajú o novú prácu v oblasti, v ktorej doteraz nepôsobili. Podľa koučky je vtedy ideálne poukazovať na svoje prenosné zručnosti a na to, čo z ich predchádzajúcich skúseností by vedeli využiť vo sfére, do ktorej sa hlásia.
Napríklad ak ide o hudobníčku, ktorá veľa času strávila nad teóriou hudby, no teraz sa hlási do IT, môže povedať, že je to tiež určitý spôsob algoritmu. Je to systém, ktorému rozumie lepšie aj vďaka hudbe, preto bude lepšie vedieť aj programovať.
Ak sa hudobníčka hlási do IT, môže povedať, že aj tu ide o istý spôsob algoritmu. Vďaka hudbe bude vedieť lepšie programovať.
Plesník to vysvetľuje aj na príklade Patrície Jarjabkovej – moderátorky, herečky, realiťáčky a duly pre umierajúcich. „Sú to dosť rozličné oblasti, no to, čo je všade spoločné a čo to prináša, je jej veľká autenticita a ľudskosť. Ľudia jej dôverujú, vie nadviazať veľmi dobré vzťahy a dobre sa s ňou spolupracuje,“ hovorí Plesník.
Jakub zase svoje skúsenosti „predáva“ cez porozumenie rôznym tímom a schopnosť rozprávať sa s nimi ich jazykom. „Dokážem sa na rôzne situácie a problémy pozrieť z pohľadu marketéra, programátorky, dizajnéra, dátovej analytičky, ‚produkťáka‘, obchodníčky či pracovníka zákazníckej podpory. Rozumiem, čo je dôležité pre neziskovku aj pre firmu, ktorá je jej donorom, aj čo upúta pozornosť médií,“ vysvetľuje. Aj preto odporúča mladým ľuďom vyskúšať si rôzne veci a popritom vnímať, čo ich baví a posúvať sa.
Tipy na knihy
Kniha pre multipotenciálov (Emily Wapnicková)
V knihe píše o výhodách multipotenciality a radí, pomocou akých stratégií sa dá zamerať na viac projektov. Autorka je sama multipotenciálkou, preto vychádza aj z vlastných skúseností a výziev, ktoré na ňu striehli.
Všestrannosť (David Epstein)
Autor skúmal najúspešnejších svetových športovcov, umelcov, hudobníkov, vynálezcov a vedcov a zistil, že vo väčšine odvetví – obzvlášť v tých komplexných a nepredvídateľných – vynikajú všestranní jedinci, nie špecialisti. Ako využiť tieto rozmanité schopnosti?
Neporovnávajte sa
V takomto fungovaní je potrebné ustrážiť si dokončovanie projektov. Multipotenciáli totiž často riešia, ako sa popasovať s doťahovaním vecí, pretože sa dokážu rýchlo nadchnúť pre niečo nové. Čo s tým?
Podľa koučky pomáha hneď si v úvode spoluprác a projektov odkomunikovať, ako to máme, a urobiť preventívne opatrenia. Dohodnúť sa, že prácu odovzdávame priebežne, prípadne vyskladať tím ľudí tak, aby v ňom boli okrem „rozbiehačov“ aj „dokončovači“.
„Pri plánovaní je tiež užitočné vyhradiť si viac času na závery projektov, pretože tie týchto ľudí stoja oveľa viac energie a potrebujú si medzi to vložiť nielen prestávky, ale aj iné aktivity, ktoré ich nabijú,“ dopĺňa.
Odporúča tiež neporovnávať sa so špecialistami. Rovnako ako potrebujeme špecialistov, potrebujeme aj multipotenciálov, ktorí prinášajú úplne iné kvality. „Možno sa cítite ako veční začiatočníci, ale je skvelé oslavovať aj malé úspechy a všímať si to, čo ste už dokázali. Vaša cesta sa nemusí podobať na nikoho v okolí a je to tak v poriadku,“ odkazuje Plesník.
Štyri modely práce multipotenciála podľa Emilie Wapnickovej
Zastrešujúca kariéra – základom je zamestnanie alebo podnikanie, ktoré vám dáva možnosť neustále prepínať medzi najrôznejšími úlohami a zameraniami.
Súbežné kariéry – človek má dve a viac zamestnaní či živností na čiastočný úväzok a pravidelne ich strieda.
Einstein – jedna hlavná práca, ktorá je pre vás dostatočne zaujímavá, dáva vám určitú stabilitu, financie, ale aj možnosti a priestor sa popri nej venovať vlastným projektom.
Fénix – znamená to pôsobenie v jednej oblasti niekoľko mesiacov či rokov a potom zmeniť smer a začínať v novom odbore nanovo.
