Odmalička som mal jasný plán. Dlho som si myslel, že život mám „nalinajkovaný“ a je úplne jasné, čo bude o najbližších päť, desať aj pätnásť rokov. Mal som rád predvídateľnosť a istotu. Dnes už viem, že to bola ilúzia.
Ako malý chlapec som túžil byť manažérom vo veľkej firme, aj keď som si ešte nevedel presne predstaviť, čo to znamená. V neskoršom tínedžerskom veku ma zase veľmi lákalo mať niečo vlastné, aby som mohol byť sám sebe pánom. Prišla vysoká škola, prvé pracovné skúsenosti a život ma pritiahol do firemného sveta.
Začal som svoju korporátnu kariéru. Najprv v stredne veľkej slovenskej firme a po krátkom medziobdobí aj v jednej z najväčších nadnárodných. V mladom veku som dostával veľa príležitostí a dôveru, ktorú som ani náznakom nečakal. Robil som všetko pre to, aby som ju vrátil a očakávania nielen naplnil, ale aj prekonal. Mal som šťastie na skvelé firmy a výnimočných šéfov, pôsobil na najvyšších pozíciách na Slovensku aj v zahraničí, dosahovali sme vynikajúce výsledky a práca ma bavila. Korporátny sen sa mi naplnil. Lenže život je zmena.
Začiatkom pandémie koronavírusu nastal koniec jednej kapitoly a otázka, čo ďalej. Počas pandémie som mal ešte jeden pokus pracovať pre niekoho, no potom som sa rozhodol, že stačí. Dal som si rok pauzu a čas na vnútorné znovupoznávanie.
Vladimír Tomko
pôsobil roky na najvyšších manažérskych funkciách v slovenských aj zahraničných firmách. Pôsobil vo vedení spoločnosti VUKI a. s. (2004 – 2010) a takmer desať rokov bol súčasťou skupiny Schwarz (2010 – 2020) ako konateľ a finančný riaditeľ Lidl Slovenská republika a riaditeľ Kaufland Chorvátsko. V súčasnosti je držiteľom franšízy McDonald’s. Je ženatý a má dve deti.
Veľmi dobre si pamätám, že ten pocit mal dva rozmery. Na jednej strane som mal po rokoch presne naplánovaného kalendára spravidla na týždne dopredu obrovskú slobodu. Mohol som si ísť zabehať hocikedy počas dňa, byť s deťmi, tráviť čas s rodinou, starať sa o záhradu, doplniť si vzdelanie. Na druhej strane sa postupne začala vynárať otázka, čo bude ďalej. Rozprával som sa s viacerými ľuďmi i skúšal vymyslieť vlastný podnikateľský plán, no z ničoho som nemal ten správny pocit, že toto je ono.
Hlboko v sebe som sa zamýšľal, čo vlastne chcem, aké sú moje silné stránky, a naopak, v čom radšej súťažiť nechcem. Niekde som čítal, že v dvadsiatke máš robiť pre skvelého šéfa a v tridsiatke pre skvelú firmu, aby si v štyridsiatke mohol robiť sám pre seba. A tak to napokon prišlo.
Foto: archív Vladimíra Tomka
Rozhodol som sa začať nanovo a skúsiť to sám. Vrátil som sa k svojmu tínedžerskému snu mať vlastný „mekáč“. Už pri jednom z prvých rozhovorov mi vysvetlili, že v tom nebudem sám: You work for yourself but not by yourself (Pracuješ pre seba, ale nie sám). A tak sme si s mekáčom tľapli.
Razom som sa dostal z moderných zasadačiek s ľuďmi v oblekoch do kuchyne reštaurácie, kde som sa spotený pri grile snažil v čo najrýchlejšom tempe stíhať už so zohratým personálom. Len aby ste mi rozumeli, každý uchádzač o franšízu McDonald’s musí prejsť štruktúrovaným, zhruba 12-mesačným tréningom, kde si na vlastnej koži zažije každú pozíciu a každý proces. Skvelá vec na spoznanie nového prostredia.
Veľmi dobre si spomínam, ako som na nočnej okolo pol druhej v noci čistil fritézu v ochrannom oblečení alebo oškrabával námrazu v mraziacom sklade pri mínus dvadsiatich stupňoch. Preháňali sa mi vtedy hlavou najrôznejšie myšlienky. Keď som si porovnal seba, ako sedím v zasadačke a tvorím budúcnosť veľkej firmy, s čistením skladu a ťahaním nočných, bola to silná emócia. Človek však nič nedostane zadarmo a ak raz po niečom naozaj túži, nič mu nie je prekážkou.
Ustál som tréning, veľa sa rozprával s rodinou a dnes už druhý rok podnikám a vlastním franšízu. Už nerobím s cudzími peniazmi, ale s vlastnými. Už nemám pracovný čas, ale možnosť rozhodnúť sa. Nemám šéfa, dovolenku ani „péenku“. Mám však silný záväzok – voči sebe, rodine, zamestnancom aj systému, ktorého som súčasťou.
Podnikateľský život vie byť oveľa náročnejší. Rozsah otázok, ktoré idú priamo na vás, je enormný. Od zákazníckej spokojnosti cez riešenie pokazenej technológie, daňových tém, zamestnaneckej spokojnosti, nárastu produktivity, právnych tém, smerníc až po telefonát z reštaurácie, že vypadla elektrina a musíte okamžite zatvoriť.
Jedna podstatná vec je v porovnaní s korporátnym svetom totožná. Ľudia. Firmy tvoria ľudia, či ste veľká korporácia s robustnou organizačnou štruktúrou, alebo je vás necelých sto. Práca s ľuďmi a leadership princípy sa nemenia. Bodka. Komunikovať pravdivo, posúvať správne informácie správnym ľuďom a v správnom čase, skutočne aktívne počúvať, sprevádzať ľudí pri ich raste, budovať dôveru a ísť príkladom sú piliermi úspechu, či som bol CEO firmy s tisíckami ľuďmi, alebo prevádzkujem McDonald’s.
Svoje rozhodnutie tvrdého reštartu som neoľutoval ani nachvíľu. Ľudia, ktorí ma poznajú už dlho a ktorých názor si cením, mi hovoria, že mám opäť iskru v očiach a je zo mňa cítiť energiu, akú už dlho nie. A tak sa aj cítim. Stálo to za to neodísť o pol druhej v noci od tej špinavej fritézy domov.
