Jednu z jeho vtipných futbalových historiek by sme mohli nazvať aj „Dráma pri koňaku“. V ďalšej zasa vykresľuje, ako sa biznis, v ktorom sa točia milióny, rozbehol vďaka úspechu na podceňovanom poľskom trhu. Futbalový agent Branislav Jašurek v agentúre FairSport zastupuje aj dvoch špičkových slovenských futbalistov Stanislava Lobotku z Neapola a Dávida Hancka z Feyenoordu Rotterdam.
V Bratislave sa iba zastavil cestou domov do Žiliny späť z Neapola, kde sa bol porozprávať s vedením klubu. „Išiel som na posledný ligový zápas Stana Lobotku, chcel som sa stretnúť s Giovannim Mannom, novým športovým riaditeľom. Poznáme sa ešte z čias, keď pôsobil v Juventuse,“ vysvetľuje na úvod rozhovoru.
Tém na debatu v Taliansku iste nebolo málo: kým vlani pomohol Stanislav Lobotka Neapolu po tridsiatich troch rokoch k titulu, v práve skončenej sezóne tím prepadol a v Európe si o rok nezahrá. Otvorená by tak, aspoň potenciálne, mohla byť aj Lobotkova budúcnosť. „Bol tam aj môj spoločník z agentúry Paweł Zimonczyk. Spravili sme si poradu, čo chceme dosiahnuť v tomto prestupovom období,“ zhŕňa Branislav Jašurek návštevu na juhu. Letné prestupové okno 2024 je opäť trochu špecifické. Ešte predtým, ako vyšlo júlové vydanie Forbesu, sa rozbehlo Euro. Aj bez šampionátu však o Lobotkovi a Dávidovi Hanckovi tak či tak od jari kolovali správy, že v lete by sa mohli posunúť do niektorého z veľkoklubov.
V Neapole však koncom mája išlo skôr o „toho tretieho“ z veľkých hráčov FairSportu, ktorým je okrem dvoch Slovákov poľský futbalista Jakub Kiwior. Aj on je úzko spojený so slovenským futbalom. Do Premier League síce prestúpil až z talianskej La Spezie, predtým však hrával v Žiline a Podbrezovej. „V Arsenale tento rok nehrával toľko, ako si predstavoval. Bol som predtým aj v Londýne, ale riešiť jeho prestup do Neapola je pre klub ešte skoro. Teraz si len skladajú filozofiu na ďalšiu sezónu. Ani pre nás nie je jeho prestup do Neapola prioritou,“ vraví agent.
Kiwiorov prestup do Arsenalu z Talianska v januári 2023 vyniesol transferový poplatok 20 miliónov. To je na stredoeurópske pomery veľký balík, zo Slovákov za desiatky miliónov prestupovali iba tí najlepší, hráči ako Marek Hamšík, Milan Škriniar či kedysi Vratislav Greško. Pred týmto letom nadobudol rádovo podobnú trhovú hodnotu, 35 miliónov eur podľa odhadu portálu Transfermarkt, aj Dávid Hancko. O tri roky starší, na jeseň 30-ročný Lobotka by mal mať hodnotu okolo 28 miliónov eur.
K téme leto 2024 však inak zhovorčivý agent hovorí len stručne: „Čo má prísť, to príde, to ma naučil práve Stano Lobotka.“ A hneď vysvetľuje, že takýto prístup vystihuje povahu jeho najslávnejšieho klienta. „S ním sa pracuje najľahšie. Stano to berie tak, že je obklopený dobrými ľuďmi a vie, že my v agentúre spravíme maximum. Keď nejaký veľký prestup nevyjde, svet sa nezrúti.“ Lobotkova mama, pokračuje agent, mu nedávno porozprávala jeden pekný príbeh. „Keď hrával za Veľkú Hradnú, veľmi ho chceli do Dubnice. Prišiel pre neho tréner autom a šiel na nejaký detský turnaj. Po ceste však mali dopravnú nehodu a z prestupu nič nebolo. Asi to tak skrátka malo byť.“
Keď hral Lobotka za španielsku Celtu Vigo, mali takmer dotiahnutý prestup do Paríža Saint-Germain, pokračuje Jašurek. „Veľmi ťažko som niesol, že to napokon nevyšlo. Šiel som na chatu na Tále a o polnoci sme spolu ešte telefonovali a Stano vraví: ‚Veď teba to štve viac než mňa!‘ Ja na to že áno a on povedal: ‚Nič si z toho nerob, všetko je tak, ako má byť.‘“ Lobotka tiež nikdy nezapochyboval, či sú v agentúre pre neho „dosť dobrí“, zdôrazňuje. To je pre slovenských hráčov, ktorí sa dostanú na špičkovú európsku úroveň, častá dilema: nebolo by lepšie opustiť „malú“ agentúru, s ktorou vyrastali, a vybrať si nejaké hviezdne európske meno? „Naše osobné vzťahy sú veľmi blízke, prepletené, beriem ho ako súčasť rodiny. Sme bratia v boji. Ja som starší a skúsenejší, on mladší a oveľa šikovnejší,“ približuje Jašurek.
Spolupracujú už dvanásť rokov, začali v čase, keď mal Lobotka sedemnásť a pýtal si miesto v áčku Trenčína. Ako sa zrodil prvý kontakt? „Hráčsku kariéru som ukončil ako 27-ročný v Trenčíne,“ spomína Jašurek. „Zistili mi problémy so srdcom, hypertrofickú kardiomyopatiu. Keď som sa rozhodol, že skúsim prácu agenta, šiel som najskôr do kabíny Trenčína a oznámil: Chalani, budem agent, kto chce so mnou spolupracovať, nech príde vedľa do hotela Magnus. Budem čakať.“ Prišiel teda Lobotka medzi prvými? „Neprišiel. Prvý bol Peter Mazan, potom Filip Hlohovský, Samo Štefánik. Prišlo až osem hráčov, za deň som mal portfólio. Chalani ma poznali z ihriska a vedeli, aký som, že sa viem postaviť za kabínu. Navyše všetci futbalisti sú zo svojich agentov zvyčajne nešťastní,“ smeje sa.
Na posezónnej akcii klientom hovoril, že „ten mladý Lobotka“ sa mu veľmi páči. Je to fenomén, tušilo sa už vtedy. „O polnoci mi odrazu volajú z večierka, že kde som. Ja hovorím, že doma v Žiline. Peťo Mazan obratom vraví: ‚Počkaj, dám ti niekoho k telefónu.‘ V slúchadle zaznelo: ‚Dobrý, tu Stano Lobotka… Vy by ste ma vraj chceli zastupovať, tak v pondelok sa môžeme stretnúť.‘ A na prvom stretnutí sme hneď aj podpísali zmluvu.“ V Trenčíne však čoskoro zistili, že mladý agent má podpísanú v podstate celú kabínu, a preto získal príliš veľký vplyv. „To sa im nepáčilo. Stanovi povedali, že môže ísť do Ajaxu Amsterdam, ale nesmie mať za agenta mňa, pod palcom to chce mať majiteľ klubu Tschen La Ling. Ja som Stanovi povedal: Ty pôjdeš do Ajaxu, ale necháš si aj agenta, ktorý za tento prestup nechce ani euro. Mne stačí, že budeš v Ajaxe.“
Na takejto báze sa v lete 2013 rozvinul vzťah Lobotku ako mladého európskeho hráča a Jašureka ako mladého európskeho agenta. Čoskoro Lobotka predĺžil aj zmluvu s FairSportom. „Ja som ani necítil, že by som za ten Ajax mal dostať peniaze, šlo o prácu majiteľa Trenčína,“ vraví Jašurek. Ako sa teda v tom čase rozbiehal biznis začínajúcej agentúry? Pomohlo zopár šťastných rozhodnutí. „Raz mi sám od seba zavolal Róbert Jež (niekdajší slovenský reprezentant, pozn. red.), že nemá agenta a či mu neskúsim niečo nájsť. Hneď sa nám podaril jeho prestup do Górnika Zabrze. Zahral tam skvele a zakrátko sme mali veľký podiel z jeho ďalšieho prestupu do Polonie Varšava. Tu už bol poplatok za transfermilión eur.“
Od Górnika si totiž nevyžiadali províziu za príchod do klubu, ale percentá z ďalšieho predaja. „To nám veľmi pomohlo v rozbehu. Zrazu sme mali peniaze, aby sme cestovali, mali sme cash flow.“ Takmer na začiatku tak na vlastnej koži zistili, že v tomto biznise bude pre agentúru najlepšie, ak bude vlastniť práva na hráča. „S tými sa dobre obchoduje. Musíte sa však na začiatku vzdať desiatok tisíc eur z provízie a veriť v hráča, že sa posunie ďalej.“ Ak už ide o svetového hráča, príjem agentúry sa rovná desiatim percentám jeho zmluvy. Vyplácajú sa priebežne a platí ich klub. Aký servis za to agent ponúka? „Môj telefón slúži na to, aby mi zavolali kedykoľvek a s čímkoľvek. Neberiem to tak, že to je za tých desať percent,“ vraví Jašurek. „Je to o vzťahoch. Nastavené to máme až tak, že chalani neraz rozmýšľajú, ako všetko vymyslieť, nech celá partia zarobí čo najviac. Je to aj vďaka tomu, že môj hráč presne vie, koľko peňazí dostanem ja. Nikdy som to netajil, hovorím to úplne otvorene a viem, že v iných agentúrach to nie je bežné,“ vysvetľuje. Práve včera, na spomínanej porade v Neapole, pokračuje, sa rozhodli, že pôjdu aj do finančného poradenstva. „Doteraz sme to nerobili. Sme na to pripravení. Ak my budeme do niečoho s Pawlom investovať, ponúkneme to aj hráčom, nech investujeme spolu. To je zásada.“
Čo také už na kluby vymysleli, aby si zarobili všetci? „Mali sme desať percent z prestupu Dávida Hancka zo Sparty Praha do Feyenoordu Rotterdam a keby sme požadovali ich vyplatenie, prestup by na tom stroskotal. Šlo o milión eur a my sme to s Feyenoordom vymenili za percentá z ďalšieho prestupu. Časť z toho sme Rotterdamu už aj predali naspäť, ale za oveľa vyššie peniaze. Zdvojnásobili sme tých pätnásť percent.“ Tento prístup, obchodovať s právami trochu podobne ako s opciami na cenné papiere, je v posledných rokoch vo futbale stále častejší. Z pozície „vybavovačov prestupov“ sa agenti postupne čoraz viac posúvajú do úlohy šikovných obchodníkov a, ako ešte uvidíme, aj investorov. Hráči sa zasa čoraz viac stávajú celebritami či „osobnými značkami“, ktorých biznis dokážu okrem platu a sponzorských dohôd posilniť aj sociálne siete a cieľavedomá práca s imidžom či investovaním.
Ako však niekdajší mladý futbalista Branislav Jašurek vôbec prišiel na to, že by sa raz mohol stať agentom? Vyťahuje spomienku: „Raz do mňa v Neapole hučal Rišo Hamšík, Marekov otec: ‚Ty vieš jazyky, veď rob agenta! Tých dobrých je málo, len (Juraj) Vengloš a (Karol) Csontó.‘ Popíjali sme a na konci večera ma už oslovoval len ‚agente‘.
Po návrate som zavolal právničke a začali sme riešiť licenciu.“ Ďalšou šťastnou náhodou bolo, že popri rozbehu agentúry trénoval Kysucký Lieskovec. „Jeden hráč odtiaľ, Martin Matúš, mi povedal, že zo svojho pôsobenia v druhej lige v klube Bielsko-Biała pozná fantastického chalana a že ten je úplne ako ja. A doviedol Pawla. On vyštudoval ekonómiu, politológiu, je zo sveta biznisu. Mal tiež výborný prehľad o futbale, skvelé kontakty, ale žiadnych hráčov. A tých som mu ja dodal.“
Začali v „okrúhlom“ dátume 20. 10. 2010, päť rokov však nemali spoločnú firmu. Na čestné slovo si delili zarobené peniaze a posielali si ich na faktúry. Zlomom v raste agentúry sa stal jednak predaj Róberta Ježa, ale najmä rozhodnutie, že vstúpia na poľský trh.
„Dodnes som vďačný, že sme v roku 2012 trafili majstrovstvá Európy, ktoré spoluorganizovalo Poľsko spoločne s Ukrajinou,“ spomína. „V Poľsku nastal boom futbalu a kluby investovali do nákupu hráčov veľké peniaze. Vedeli sme tak speňažiť dobrých futbalistov aj vo vysokom veku.“
Poľsko sa pre slovenský futbal stalo novou destináciou, prinajmenšom z pohľadu objemu transakcií. Keď prvý raz prišiel za Vladimírom Poórom, vtedajším majiteľom Trnavy, spomína, že ten mu povedal: „Tykajme si a počúvaj – ty vraj vieš dobre predať futbalistov do Poľska. Môžeš od nás ponúkať všetkých.“
Na čom sa aj vo futbale dobre zarába? Opäť je to trochu podobné ako na peňažných trhoch: dobre zarobíte na tom, ak sú na rôznych trhoch rozdielne podmienky vo fundamentoch, povedané investičným žargónom. „My sme mali kvalitných hráčov, ale zle zaplatených. Poliaci zase slabšiu ligu, ale veľmi preplatenú,“ približuje Jašurek. S prvými úspechmi v Poľsku prišlo pochopenie, že v začiatkoch agentúry bude potrebné čo najviac hotovosti reinvestovať. „Zarobili sme povedzme 50-tisíc eur a 20-tisíc sme hneď minuli a išli do Ameriky na draft MLS. Dnes tam máme top kontakty, lebo sme si včas vypili s tými športovými riaditeľmi,“ smeje sa.
Neskôr v agentúre rozšírili vlastnícku štruktúru, keď do nich investoval Dušan Guľáš z Respectu, ktorého firma pôsobí na trhu finančného sprostredkovania v oblasti poistenia. „Mali sme tak tretinové podiely. S Pawlom nám to dalo ekonomickú slobodu. Tri-štyri roky sme sa neorientovali na to, že musíme zarábať, ale že si ideme podpisovať top hráčov. Najali sme si prvých zamestnancov a rástli aj vďaka práci celého tímu.“
Dnes má Guľáš z biznisu benefity, ale majiteľmi sú dvaja zakladajúci partneri. A sieť franšíz už majú v devätnástich krajinách. „S Dušanom máme mnohé biznisové prepojenia, napríklad je spoločník v klube Železiarne Podbrezová. Natiahol ma, aby som Sotákovcom (majiteľom klubu a spolumajiteľom Železiarní Podbrezová, pozn. red.) pomohol s futbalom, čo som spočiatku robil ako hobby. Je akoby môj nevlastný otec,“ pokračuje Jašurek. „Učil ma a ja som počúval. Napríklad toto: načo ti je dvadsať klobás, keď zješ iba jednu? Prípadne: aj keď budeš mať v Dubrovníku najväčšiu loď, tak ti ju v Cannes nedovolia zaparkovať!“
Posuňme sa teraz k ďalšiemu veľkému hráčovi vo FairSporte. „Dávida Hancka priviedol Miroslav Poliaček, dnes generálny manažér v Podbrezovej a od začiatkov agentúry moja pravá ruka na Slovensku. S Dávidom sme sa bližšie spoznali až po jeho prestupe do Fiorentiny v lete 2018. Silné puto medzi nami sa vytvorilo po prestupe do Sparty.
V Prahe sa z nás stali priatelia na celý život.“ Vytvorili vtedy zaujímavý trojlístok s Tomášom Rosickým, českou superhviezdou a vtedy začínajúcim manažérom. „Rosa“ sa pred Vianocami 2018 stal športovým riaditeľom Sparty. „Napísal som Tomášovi správu, že Hancko bude dostupný na hosťovanie a mal by ho zobrať. Bol som na rodinnej oslave a o tri hodiny mi Rosický volal, že Hancko je pre jeho projekt v Sparte už dlhšie absolútne zásadný. Ak to spravím, že príde, nikdy mi to nezabudne. Mali sme ponuky z Bragy a Heerenveenu, ale ja som bol presvedčený o Sparte. A Praha ozaj Dávidovi zmenila život.“
O pár rokov sa ukázalo, že Sparta je pre špičkové slovenské talenty skutočne magický klub: Vladimír Labant, Marek Čech, Juraj Kucka, Martin Dúbravka, Dávid Hancko – všetci títo úspešní slovenskí futbalisti sa do najlepších európskych líg dostali práve cez Spartu. V Hanckovom prípade sa s prestupom spájala aj jedna „dráma pri koňaku“.
Odchod do Rotterdamu bol totiž už dohodnutý, keď sa ozval francúzsky prvoligista Stade de Reims. „Prestup do Feyenoordu sa rodil tri mesiace. Bol som aj na sústredení v Rakúsku a trikrát sa stretol s Rosickým, že nech v ďalšej sezóne s Dávidom ozaj nerátajú, lebo odchádza do Feyenoordu. Prvá ponuka od nich bola štyri milióny, potom päť, potom päť a pol, šesť a tak ďalej. Tlačili sme na Spartu a keď sme všetko dohodli, my sme sa vzdali našich percent, tak mi zavolal syn majiteľa Stade de Reims. Vraj poslal do Sparty ponuku na desať miliónov a mne že posiela ponuku pre hráča, ktorá bude lepšia než v Rotterdame. Čakáme ťa, príďte.“
S Hanckom sa však napokon – potom, čo si museli dať z tej nervozity pohárik – rozhodli, že odmietnu. „A to bolo správne rozhodnutie. Potom sme v Rotterdame ešte využili francúzsku ponuku a vylepšili Dávidovu zmluvu. Asi o dvadsať percent,“ smeje sa agent. Dodáva, že ponuka zo Stade de Reims bola na stole aj predtým, ešte počas covidu.
„Vtedy stačilo podpísať, ale Dávid chcel ešte zostať v Sparte.“ Nová zmluva, ktorú Hancko v Holandsku podpísal do roku 2028, sa pochopiteľne tiež navýšila, keďže sa rýchlo stal oporou holandského majstra zo sezóny 2022/23. „Dnes je medzi top tromi najlepšie platenými hráčmi klubu a zarába toľko, ako by zarábal v talianskom klube v Serie A od ôsmeho miesta v tabuľke nadol,“ vykresľuje Jašurek.
„Jeho už môže kúpiť len top klub. Ak mu niekto dá o dvestotisíc viac, radšej zostane v Rotterdame a bude hrať Ligu majstrov.“ Istotu opätovnej účasti v skupinovej fáze má Feyenoord ako druhý tím holandskej elitserien aj na jeseň. Kvalifikáciu Ligy majstrov si Hancko zahral už v Sparte na jeseň 2021, ale vtedy neúspešne.
Vo Feyenoorde sa vlani na jeseň ako majster Holandska už náročným bojom o postup medzi európsku elitu vyhol. V šiestich stretnutiach skupinovej fázy napokon nechýbal ani jedinú minútu a v Madride dal Atléticu aj gól. Na Euro 2024 už v slovenskom drese nastupoval ako nespochybniteľný líder – a hneď v prvom zápase, šokujúcom víťazstve nad favorizovanými Belgičanmi zažiaril, keď z bránkovej čiary vykopol istý gól Belgicka.
V akom „leveli“ sa teda aktuálne pohybuje hráč tohto kalibru? „Real Madrid, FC Barcelona, Atlético Madrid; AC Miláno, Inter Miláno, Neapol, Juventus, AS Rím,“ vymenúva agent kluby, ktoré by si jeho služby mohli dovoliť. „V Anglicku ho môže kúpiť desať – dvanásť klubov, tie bez problémov vytiahnu 30 miliónov a viac. Voľba je potom z nášho pohľadu takáto: anglický klub zo siedmej-ôsmej priečky, je to pre nás téma alebo nie? O tom veľa debatujeme, lebo dnes napríklad aj Chelsea, obrovský klub, skončí v Premier League siedma.“ Navyše, dodáva Jašurek, majú dohodnutú stratégiu, že Dávid sa vždy predtým, ako sa rozhodne, chce porozprávať s trénerom mužstva. „To je skvelé. Dokonca k takému prístupu teraz privádzam aj ďalších mojich hráčov. Podľa vzoru Dávida.“
Ako vychádza porovnanie Hancka s Lobotkom? „Ako sú obaja vynikajúci hráči, tak sú celkom rozdielne povahy. Stano je uvoľnený pohoďák, skoro až flegmatik, Dávid je, naopak, na všetko absolútne fokusovaný. Možno ani sám nevie, ako perfektne mu pasuje tá holandská mentalita,“ opisuje agent. „Ale predstavte si, že do toho mi zrazu zavolajú z Neapola, že ho chcú a zaplatia, čo klub aj hráč žiadajú. Ja v takom prípade musím Dávida upozorniť – ty sa tam zblázniš, si na niečo zvyknutý; podpíš to, ale potom musíš prijať tamojší životný štýl. Presne mu poviem, ako bude vyzerať jeho bežný týždeň v Neapole a bude celkom iný než v Rotterdame.“
Aký? „V Rotterdame ráno prídete do tréningového centra, kde je nachystané úplne všetko, čo si viete predstaviť, vrátane dýchacích cvičení v studenej vode,“ približuje. „V Neapole, ak sa chcete dostať do tréningového centra, musíte napísať taxikárovi Leovi, ktorý sa o všetko stará. Ten príde, ale nemusí prísť vtedy, ako ste sa dohodli. Dovezie vás do tréningového centra, kde práve v ten deň nemusí byť najlepšie nachystané ihrisko, lebo sa niečo stalo. Aby sme si rozumeli, Neapol je dobrá organizácia, len funguje na celkom iných pravidlách. Na talianskych.“
V Neapole tiež platí, že tam nemôžete vziať manželku a dcérku do mesta a prejsť sa po centre. „To sa nedá, tam vás fanúšikovia rozpučia. V Rotterdame sa môže veselo prechádzať a občas mu niekto zamáva. Ak niekto v Holandsku požiada, či sa môže odfotiť s hráčom, tak to už prelomil všetky svoje vnútorné hranice. V Neapole, ak sa s ním niekto neodfotí, tak je podľa všetkých ‚cazzo‘.
To je iný svet. Ja Dávidovi vravím: viac než v Rotterdame by si bol šťastnejší už len v Bayerne Mníchov.“ K Lobotkovi treba ešte doplniť, že rovnako ako Hancko venuje všetku pozornosť veciam, ktorým ju venovať treba. „S obidvomi môžete hodiny debatovať o strave, presne vám povedia, čo, kedy a ako treba jesť. Tiež o regenerácii: jeden je ochotný kúpiť si saunu a druhý stan, v ktorom sa lepšie zregeneruje. O svojom tele sa budú rozprávať tak podrobne, že vám toľko neprezradí žiadny kondičný tréner na Slovensku.“
Ak sa v Neapole dostanete na pol cestu z Európy do exotiky, o kluboch na východe Európy to už platí dvojnásobne. „Spomínam si na prestup Norberta Gyömbéra do Tereku Groznyj. To bolo ťažké. Kým v západnej Európe vám dávajú rešpekt, Rus na vás v polovici rokovania pokojne začne kričať nadávky. Ich spôsob vyjednávania je viac-menej nátlakový,“ vraví Jašurek.
Vzápätí rozšíri tému, že jeho firma je dnes zrejme najsilnejšia agentúra zo strednej Európy, ktorá pôsobí aj v Saudskej Arábii. „Tí prišli na trh s obrovskými peniazmi. Dnes dokážu zaplatiť štvornásobok bežného príjmu futbalistu v Európe, budujú si ligu. Za štyri roky môže dobrý hráč zarobiť 50 až 60 miliónov. Koľký bude z pohľadu majetku na Slovensku? Dostane sa do vašej top stovky vo Forbese. Tomu hráčovi to skrátka musíte doniesť, to je naša práca.“ Keď pre Lobotku nebude mať klub, v ktorom má šancu vyhrať Ligu majstrov, povie mu: „Choď do Saudi. Máš nejaký vek a dostaneš takéto peniaze!“
Napokon, vo FairSporte podchytili už aj čínsky trh, ktorý otriasol futbalovými prestupmi už v čase krátko pred pandémiou. „V tom je skvelý Pawel, naštudoval si ešte aj to, že v Číne nesmieme dať štyri darčeky, lebo to prináša nešťastie, alebo že červená je tam dobrá farba a zelená, naopak, zlá.“ Agentúra má dnes okolo sto až stopäťdesiat klientov, Jašurek osobne však má na starosti len piatich.
Okrem troch spomínaných ešte Bartosza Slisza v Atlante United a Timoteja Jambora v Žiline. Budovanie siete agentúry, zdôrazní, je ľahšie, keď máte hráčov ako Lobotka. „Pôjdem do Londýna, vyberiem si päť klubov, s ktorými sa chcem stretnúť, a oni sa so mnou stretnú. Vždy od nich niekto príde, možno nie športový riaditeľ, ale šéf skautov určite. Rešpekt sa podarilo vybudovať nie preto, že sme šikovní obchodníci, ale preto, že máme skvelých hráčov.“
Čo ešte dodať? Jedno meno v tomto príbehu chýba. Hráč, po ktorom túžia, ale nepodarilo sa im ho získať. „Milan Škriniar, ale to bola moja chyba. Chcel som byť lojálny a nevedel som, aký bol vzťah medzi ním a jeho agentom Karolom Csontóm (v čase, keď sa Škriniar so svojím agentom rozlúčil). S Milanom sme, myslím si, dobrí kamaráti. Niečo mi naznačoval, že uvažuje o zmene, ale ja som chcel byť korektný ku Karolovi. On ma totiž pred desiatimi rokmi zobral za ruku po Londýne, Manchestri a Liverpoole.
Každému vravel: tento chlapec bude nový top agent. Všetkým ma predstavil. Ukázal mi gro futbalu, na Karola nepoviem krivé slovo, len pozitívne veci.“ V čase, keď to medzi Csontóm a Milanom Škriniarom zaškrípalo, hovorí Jašurek, on ešte stále veril, že sa títo dvaja dohodnú. „Možno keby som sa vtedy na to spýtal Karola… Dnes by som na to už mal ‚gule‘. Navrhol by som, že ak Milan bude súhlasiť, ja sa s ním dohodnem a my to potom medzi sebou nejako urovnáme.“
Okrem svojej pätice sa Jašurek venuje aj futbalovému klubu v Podbrezovej. S Lobotkom tam investovali do kúpy podielu a peniaze si vracajú cez úspešné transfery. „Pre našu agentúru je spoluvlastníctvo klubu skvelé. Som presvedčený, že to bude úspešný projekt a navyše je výhoda, že naši hráči vedia, že máme futbalový klub a peniaze investujeme do futbalu a hráčov.“ Ako už naznačil, najskôr chceli Podbrezovej len pomôcť. „Oslovili ma, nech sa pozriem na mužstvo a vyčíslim jeho hodnotu. Vyčíslil som ju na mínus dvestotisíc eur – že budeme musieť prepustiť hráčov a vyplatiť ich zmluvy. Oni povedali, nech to spravíme…
Ja som nemal čas, tak som dosadil Mira Poliačeka. Odvádza skvelú prácu a vybudoval takú malú farmičku na veľké peniaze. Vidím, ako to rastie, a vidím ten potenciál.“ Príklad? Peter Kováčik ide z Podbrezovej do Serie A do tímu nováčika z Coma. Moses Cobnan prestúpil do FK Krasnodar za 1,7 milióna. „Kúpili sme ho za 30-tisíc eur,“ pripomenie. Veľký potenciál vidí aj v ďalšej trojici: „Podiel na Mahmuda Baja sme kúpili za stotisíc, na Filipa Mielkeho sa už pozerá Ajax Amsterdam, Šimon Faško je top slovenský talent.“
Fungovanie menšieho klubu sa dá nastaviť zdravo aj v slovenských podmienkach, dodáva. Od Únie ligových klubov totiž každý prvoligový klub dostane každoročne okolo 800-tisíc eur. „Na dokreslenie: na platy hráčov z áčka máme v Podbrezovej rozpočet 45-tisíc na mesiac, čo je ročne okolo 550-tisíc.“ Do športových vecí Sotákovci vôbec nezasahujú, dodáva. „Máme voľné ruky, na tom som trval.“
A ešte jednej zásady sa v agentúre držia: nebrať províziu od slovenských klubov, ak prinesú hráča. „Vždy chceme len percentá. Adama Jakubecha sme kúpili za vlastné peniaze, doniesli ho do Trnavy a povedali: napíšte mu do zmluvy, že 300-tisíc eur je výstupná klauzula a všetko nad to si podelíme. Keďže sme ho predali za milión, tak to nebol zlý obchod.“
Branislav Jašurek (42)
Rodák zo Žiliny, odchovanec MŠK Žilina. Na majstrovstvách Európy do 16 rokov v roku 1999 sa dostal do zostavy turnaja. Následne prestúpil do menšieho nemeckého klubu KFC Uerdingen. Po návrate na Slovensko opäť odišiel do klubu FK Ventspils a neskôr do Žalgirisu Vilnius. Hráčsku kariéru ukončil ako 27-ročný vo farbách AS Trenčín, keď mu zistili genetickú srdcovú chorobu. Je spolumajiteľom agentúry FairSport, ktorá zastupuje napríklad Stanislava Lobotku, Dávida Hancka či Jakuba Kiwiora.
Futbalové peniaze
Slovan
výnosy 20,5 mil.
strata 6,4 mil.
Dunajská Streda
výnosy 10,5m
strata 0,01m
Trnava
výnosy 9,2m
zisk 1,6m
Žilina
výnosy 7,6 mil.
zisk 0,1 mil.
Ružomberok
výnosy 2,4m
strata 0,9m
Podbrezová
výnosy 4,2,m
strata 0,2m
Výnosmi sa rozumejú výnosy z hospodárskej činnosti (bez finančnej činnosti ,ako je predaj podielov alebo cenných papierov).