Vytvoriť biznis sa dá aj zo záľub. Inšpirujte sa podnikateľmi, ktorí to dokázali

Ako zo záľuby vybudovať biznis? Robia tak začínajúci podnikatelia, keď si plnia svoj sen, ale aj tí rozbehnutí, ktorí už postavili veľké firmy, no postupne k nim pridali aj odnož silno napojenú na ich osobné záľuby. Tu je niekoľko príkladov, ako postupovali.

Šport, víno, ale aj lietadlá. Do čoho sa dá investične ponoriť – alebo vletieť, dokazujú viacerí slovenskí podnikatelia, napríklad aj Július Strapek. Jeho investičná spoločnosť Across, aktívna najmä v realitách či cestovnom ruchu, investuje do rodiacej sa športovej disciplíny padel. Ide o šport, ktorý je na Slovensku v plienkach, no vo svete zažíva rýchly boom.

Rozhodnutie smerovať do tohto odvetvia peniaze padlo na základe osobnej vášne zakladateľa a hlavného partnera skupiny Júliusa Strapeka.

„V roku 2017 som bol na rodinnej dovolenke na Sardínii, kde sme každý deň hrali padel. Odvtedy sa stal neodmysliteľnou súčasťou môjho života,“ približuje podnikateľ.

„Po covide sme sa chodili pravidelne zlepšovať do mekky padelu Barcelony, kde sme si vytvorili s miestnymi padelovými biznismenmi veľmi dobré vzťahy. Chýbal im nový impulz, pretože v biznise fungujú už dlho. My sme preto ponúkli možnosť investičného vstupu aj nové myšlienky,“ objasňuje Strapek zrod nápadu presunúť sa len z polohy hráča tejto u nás stále pomerne neznámej hry aj do úlohy biznisovej.

Across do padelu investuje v Španielsku formou kúpy podielu v etablovanej spoločnosti. V novembri minulého roka kúpila skupina päťdesiat percent v španielskej skupine Aurial Padel Group, ktorá bola vtedy druhým najväčším prevádzkovateľom padelových kurtov v krajine.

Dnes už je jednotkou trhu. S pomocou Acrossu totiž urobili ďalšie akvizície. Aktuálne Aurial Padel Group vlastní osemdesiattri kurtov v šiestich kluboch Španielska. V horizonte troch rokov by mal ich počet podľa Strapeka vzrásť na dvesto.

Padel však Across rozvíja aj na Slovensku. V bratislavskej Rači vlastní Arenu Padel Bratislava so šiestimi kurtmi. Aktuálne je okrem toho v procese výstavby Národné padelové centrum v bývalej športovej hale Elán v bratislavskom Novom Meste. Bude tu dvanásť kurtov, obchod a reštaurácia.

Padel ako vášeň a investičná šanca

Strapek sám je veľkým nadšencom padelu. Hovorí, že ide o spoločenský šport, pretože je zábavný a interaktívny: „V Španielsku som počul, že padel je dokonca nový Tinder. Iba sa usmievam, keď vidím, koľko ‚závislákov‘ si príde ťuknúť padel do haly ráno, na obed aj večer.“ Dodáva, že padel nie je taký fyzicky náročný ako squash alebo bedminton a ani taký technický ako tenis.

K investícii však pristupuje racionálne. Z pohľadu výnosov by rád videl ukazovateľ EBIDTA (hrubý zisk pred odpismi a úrokmi) na úrovni 25-tisíc eur na jeden kurt za rok. Do jeho prepočtov vstupujú popri prenájme hernej plochy aj tržby v bare, v požičovni rakiet a oblečenia či výnosy z reklamy.

Across doteraz financoval padelové aktivity z vlastných zdrojov. Na ďalšej expanzii sa však majú podieľať aj externí investori. Skupina vydala dlhopisy so štvorročnou splatnosťou a výnosom 7,5 percenta ročne. Chce tak získať osem miliónov eur.

Strapek investoval doteraz do padelu vlastné peniaze. Teraz však vydáva dlhopisy v hodnote osem miliónov eur. Foto: Across

Z návštevy fitnescentra biznis

Na športovú záľubu stavil v biznise aj ďalší slovenský podnikateľ. Jozef Janov, ktorý žije v Prahe, nedávno prostredníctvom svojej spoločnosti JJ Capital vstúpil do siete fitnescentier Next.Move.

„Keď vidím, že si môžem kúpiť niečo pekné, čo mi navyše môže zarobiť peniaze, tak neodolám,“ povedal prednedávnom pre český Forbes.

Dodáva, že spočiatku nebol k investícii do fitnescentier príliš naklonený. „Sú to diery na peniaze,“ myslel si. Jeho názor sa zmenil, keď videl biznisový plán Next.Move. Prekvapilo ho, že „všetko bolo štruktúrované ako vo firme“. Navyše spoločnosť bola v zisku.

„Celé to bolo pre mňa šok, tak som sa tam bol pozrieť. Dal som si jednu lekciu a porozprával sa s Juliánom Jančíkom (zakladateľom Next.Move). Povedal mi, že chcú otvoriť ďalšie dva kluby a hľadajú niekoho, kto to zafinancuje výmenou za podiel. A bolo to,“ vysvetľuje rýchly spád vecí Janov, mimochodom, tiež veľký nadšenec a hráč ľadového hokeja. Do Next.Move investoval rádovo desiatky miliónov korún. Použijú sa na rozvoj a otváranie nových pobočiek.

Na otázku, či ho investícia do fitness baví, odpovedal: „Veľmi. Sám chodím cvičiť trikrát týždenne, aby som trochu vyzeral, všetci tam vyzerajú skvele. (smiech) Baví ma aj energia Juliána a jeho tímu. Majú ohromný zápal, stále chcú niečo robiť a niečo posúvať.“

Šéf mnohomiliardového Hartenbergu Jozef Janov zodpovedá za portfólio, ktoré sa skladá z firiem zameraných na zdravotníctvo, nehnuteľnosti, e-shopy, ale aj opravu lietadiel.

Za dobrú cenu

„Je to celkom iný svet, ako napríklad zdravotníctvo, v ktorom sa aktívne pracovne pohybujem. To je ultrakonzervatívne a ultrapomalé, takže som veľmi rád, že som tu našiel dynamiku,“ dodáva.

Fitness klub považuje za dlhodobú investíciu. „Možno z toho niekedy budeme exitovať, ale tak ďaleko momentálne nevidím. A možno to raz skúsime dať na burzu. Je to malé, ale dobre rastové, so silnou komunitou, pre ktorú by bolo možno fajn vlastniť malý kúsok. To všetko je však vo hviezdach,“ hovorí.

Janov pôsobil predtým dlhé roky ako investičný riaditeľ v skupine Penta. Spolu s Andrejom Babišom založili v roku 2013 investičnú skupinu Hartenberg, ktorú Janov aj dnes riadi a spravuje v nej hlavne Babišove peniaze. Hartenberg sa zameriava na rôzne oblasti, primárne však na zdravotníctvo – je jedným z popredných európskych vlastníkov siete kliník zameraných na umelú reprodukciu.

Popritom začal Janov vlani investovať samostatne cez JJ Capital. Jedným z jeho ďalších projektov je pražský development, ktorý realizuje s firmou JRD.

Tekutý biznis

Na trochu iné hobby ako možnosť ďalšieho podnikania stavil spolumajiteľ siete predajní elektroniky Nay Peter Zálešák. Víno, a nie hocijaké. „Najprv bolo víno pre mňa koníčkom,“ priblížil pre Forbes na jeseň roku 2022. „Príležitosťou, ako si s rodinou a priateľmi oddýchnuť. A tiež súkromným objavovaním sveta,“ pokračuje.

Vysvetľuje, že na začiatku pil víno zo Slovenska, postupne prešiel cez Čile, Južnú Afriku až do Bordeaux, ktoré si zamiloval. Svoju záľubu pretavil do biznisu (nielen) s týmto vínom. Predáva ho cez web Vino.sk. „Myslím si, že sme jednotkou v ponuke vín z Bordeaux na slovenskom trhu,“ približuje.

Víno je pre neho prácou aj nadšením. „Pravidelne chodíme do Francúzska, osobne sa poznáme s mnohými majiteľmi či ich pivničnými majstrami,“ dodáva.

Peter Zálešák vo vínnom archíve Víno.sk. FOTO: MIRO NôTA

V roku 2021 kúpil Zálešák cez svoj Telus Holding majoritný podiel tradičného internetového predajcu WineShop.sk a firmu s jej spoluvlastníkmi začali budovať odznovu pod značkou Vino.sk. Pod ňu začlenil aj svoju predchádzajúcu značku Premier Vin.

Mať medzi záľubami – aj podnikateľskými – víno, nie je výnimočné. Medzi svoje vášne ho radí aj jeden z najbohatších Slovákov, podnikateľ a finančník Patrik Tkáč. V jeho prípade však nejde len o obchod, ale začal od koreňov. V Devíne, kde sa usadil, vlastní rozsiahle vinohrady a buduje vlastnú značku vína, no investične sa jeho záľuba vo viniči rozšírila napríklad aj na Moravu a do prestížnej oblasti francúzskeho Bordeaux. Vinárske záľuby združuje pod J&T Wine Holding SE.

A ako je v štruktúrach J&T Finance Group zvykom (Tkáč je jej výraznou tvárou, spoluvlastní ju jeho otec Jozef), z rôznych biznisov, v ktorých je skupina zainteresovaná, sa dá urobiť aj možnosť investovania. Tento rok Tkáč otvoril rovnakú možnosť aj pre kvalifikovaných investorov (od 50-tisíc eur), keď sprístupnil J&T Wine Fund. Ten má v portfóliu takmer desaťtisíc fliaš v hodnote 3,5 milióna eur.

Vášeň pre víno bola pre P. Tkáča najprv hobby, potom investícia.

Do nebies

Niekedy sa vzťah medzi záľubou a biznisom môže vyvíjať aj opačným smerom. Z investície sa môže stať hobby a naopak. Príkladom je Anton Zajac, ktorý v roku 2017 investoval do projektu AirCar.

„Hneď ako som investoval do lietajúceho auta, rozhodol som sa získať leteckú licenciu. Sen môcť lietať som mal odmalička, no k jeho realizácii významne prispela snaha lepšie rozumieť vývoju lietajúceho auta,“ opisoval neskôr.

Umožnilo mu to lepšie rozumieť konceptu AirCar a dávať kontrolné otázky. Keďže lieta, viac rozumie aerodynamike. So spoločníkom a vynálezcom Štefanom Kleinom tak môže diskutovať aj na odbornej úrovni. Približuje, že firma aktuálne vyvíja prototyp, ktorý už pôjde do výroby. Bude ho poháňať letecký motor, čo mu dá dvojnásobný výkon v porovnaní s predchádzajúcim prototypom, ktorý fungoval na motore z motocykla BMW. Nový prototyp má byť určený výhradne pre čínsky trh.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

1/2025 – Kapitalista