Problémy s peniazmi sú strašiakom mnohých ľudí. Potreba neustále sa uskromňovať, nemožnosť kúpiť si kvalitné jedlo alebo ísť raz ročne na dovolenku – to všetko sa môže podpísať pod zhoršenie medziľudských vzťahov či dokonca nášho duševného zdravia.
V jednom z nedávnych prieskumov, ktorý realizovala agentúra AKO, uviedlo až 42 percent opýtaných obyvateľov Slovenska, že nemajú žiadne úspory. Z dát agentúry ďalej vyplýva, že finančnú rezervu si vytvárajú najčastejšie muži a ľudia s vysokoškolským alebo úplným stredoškolským vzdelaním s maturitou. Naopak problémy so sporením majú častejšie ženy, ľudia vo veku 34 až 49 rokov, ľudia s nižším vzdelaním bez maturity a príjmom do 800 eur.
Christian Dubovan / unsplah.com
Foto: Christian Dubovan / unsplah.com
Bez úspor – od výplaty k výplate
Inkasná spoločnosť EOS KSI Slovensko uvádza, že ak aj Slováci majú úspory, väčšina z nich len do výšky tisíc eur. Tretina má finančnú rezervu do päťtisíc eur a od päťtisíc do 10-tisíc eur má ušetrených 19 percent ľudí. So sumou viac ako 50-tisíc eur disponuje 2,6 percenta našincov.
Uplynulé štyri roky boli naše osobné a domáce rozpočty vystavené veľkým tlakom. Najprv prišla pandémia, ktorá vďaka zatvoreným prevádzkam a práci z domu motivovala ľudí k sporeniu. Miera úspor domácností vtedy stúpla podľa štatistiky Národnej banky Slovenska na rekordných dvanásť percent.
Neskôr však prišlo prudké zdraženie energií a vysoká inflácia. To zrazilo schopnosť sporiť si do opačného extrému – miera úspor klesla na historické minimá, na dve percentá z príjmu. Dnes je na úrovni zhruba štyroch percent.
Prežili sme náročné časy
Spomínaná sínusoida sa prejavila aj na úsporách v bankách. Kým sa nám počas pandémie darilo sporiť, neskôr sme si tieto rezervy rýchlo vyčerpali. Po prvýkrát v novodobej histórii došlo k tomu, že Slováci si z bankových vkladov viac vyberali, ako na ne vkladali. Obdobie pandémie totiž vystriedala náročnejšia ekonomická situácia s rastúcou infláciou a drahými energiami.
Od januára do novembra minulého roku si ľudia z účtov vytiahli viac ako miliardu eur. Ďalších zhruba 300 miliónov eur odišlo v roku predtým. Len záverom vlaňajška sa začali zostatky účtov opäť zotavovať a finančná pozícia Slovákov sa zlepšovala.
Neplatí to však plošne pre všetkých, aj naďalej sa objavujú sa prípady finančných ťažkostí. Týkajú sa najmä najzraniteľnejších skupín, napríklad domácností s jedným rodičom.
Škrtenie rozpočtu má dopady na psychiku
„Aktuálny pulzný prieskum Intrum zdôrazňuje pretrvávajúce finančné ťažkosti, netreba sa nechať oklamať na prvý pohľad optimistickými výsledkami,“ upozorňuje Martin Musil, výkonný riaditeľ Intrum Slovakia.
Dodáva, že väčšina Slovákov tvrdí, že sú schopní pokryť základné životné náklady, avšak na ďalšie výdavky im veľa nezostáva. Aby sa udržali nad vodou, musia škrtiť výdavky, čo si vyberá daň na kvalite života. „Pretrvávajúci tlak na rodinné rozpočty má vážne dôsledky na duševné zdravie a celkovú životnú pohodu,“ konštatuje Musil.
Aj keď človek dokáže zaplatiť svoje bežné výdavky, môže byť vystavený finančnému stresu, ak sa tak deje len veľmi tesne. Pre Intrum síce uviedlo 78 percent respondentov, že dokážu každý mesiac zaplatiť účty, len 46 percent z nich povedalo, že má taký príjem, ktorý im dáva istotu pri hospodárení s peniazmi. Často sú preto v rámci hospodárenia s vlastnými financiami krátkodobo v mínuse a zadlžujú sa.
Dôsledkom tejto situácie je škrtenie domáceho rozpočtu – znižovanie dobrovoľných výdavkov, napríklad na úkor kultúry a zábavy. Robí tak až 57 percent ľudí. Ďalším prejavom je zľavenie z nárokov na kvalitu. Zhruba 55 percent Slovákov začalo uprednostňovať nákupy v diskontných predajniach.
Negatívny dopad na duševnú pohodu
Až 38 percent spotrebiteľov sa v prieskume Intrum vyjadrilo, že finančné starosti negatívne ovplyvňujú ich duševnú pohodu a vyvolávajú pesimistický pohľad na budúcnosť. Obzvlášť zasiahnuté sú ženy.
Ani muži však nie sú voči problémom spôsobeným nedostatkom financií imúnni. Stereotypy a rodové úlohy ich stavajú do pozície živiteľa rodiny. Nedostatok peňazí, prípadne aj neschopnosť uživiť rodinu v nich vyvolávajú pocit osobného zlyhania.
Z prieskumu 365.bank vyplynulo, že až šesť z desiatich mužov cíti vysokú mieru tlaku kvôli potrebe finančne zabezpečiť rodinu. „Téma krízy financií v rodinách je mužmi citlivo vnímaná. Neraz to majú spojené s pocitom, že ak nedokážu zabezpečiť rodinu, ide o ich osobné zlyhanie a narúša to ich sebaobraz ako silných a starostlivých. Je to spôsobené aj spoločenským tlakom, že dobrý muž je ten, čo všetko vie, dokáže a zabezpečí,” hovorí psychológ a špeciálny pedagóg Viktor Križo.
Finančný stres môže v krajných prípadoch viesť k vážnym psychickým problémom a k sociálnej izolácii. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií narastá výskyt nových pacientov s duševnou poruchou o približne 23 percent ročne. Jednou z častých príčin sú podľa odborníkov práve financie.
Nemíňať na zbytočnosti
Jedno z prvých opatrení, ktoré sa dá spraviť prakticky zo dňa na deň, je prestať nakupovať zbytočné veci. Až 70 percent Slovákov míňa podľa prieskumu 365.bank peniaze na veci, ktoré reálne nepotrebuje. Často je to impulzívne nakupovanie.
Po uprataní výdavkov prichádza rad na druhú stranu rozpočtu – na príjmy. Riešením môže byť brigáda alebo druhé zamestnanie. V súčasnej situácii je na pracovnom trhu dostatok príležitostí na vedľajší zárobok.
Ideálnym stavom je možnosť zvýšenia platu v súčasnom zamestnaní. Ak vám však zamestnávateľ nechce vyjsť v ústrety, nebojte sa hľadať si novú prácu. Najčastejšou cestou k lepšiemu platu je práve zmena zamestnania.
Posledným krokom po uprataní výdavkov a zvýšení príjmov je tvorba rezervy. Stačí aj niekoľko desiatok eur mesačne. Výsledkom bude znovuzískaný pocit kontroly nad vlastnými financiami.
„Ľudia si často mylne myslia, že ak si nedokážu odložiť veľké sumy, tak je sporenie zbytočné, ale aj nižší obnos peňazí sa ráta. Ak začneme pri 30 eurách mesačne, je to dobrý štart. Dôležité je odkladať si pravidelne a s vytvorenou finančnou rezervou nehýbať,“ konštatuje Valko Gáliková.
Priaznivé vyhliadky
Finančná situácia slovenských domácností by sa mala čoskoro začať zlepšovať. Priemerná mzda stúpala v úvode roka o deväť percent. Inflácia sa pritom už upokojila na 2,2 percenta. „Domácnosti majú väčší priestor aj na znovuvybudovanie úspor stratených v čase dvojcifernej inflácie,“ naznačuje Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.
„Aprílové dáta NBS ukázali ďalší výrazný nárast objemu vkladov obyvateľov o viac než 600 mil. eur. Ide o trend viditeľný už od posledného štvrťroka minulého roka,“ prízvukuje. Štatistiky teda hovoria, že nám zostáva viac peňazí ako pred rokom.
Je už len otázkou času, kedy sa lepšie čísla preklopia aj do lepšej nálady. „Je tradíciou, že vnímanie spotrebiteľov je výrazne negatívnejšie než ukazujú tvrdé dáta. Spotrebiteľská nálada nebola počas celého prvého polroka dobrá. Rast spotreby spolu s nárastom vkladov však túto negativitu nereflektuje. Práve naopak, situácia sa viditeľne zlepšuje,“ uzatvára hovorkyňa.
Dáta teda hovoria v prospech osobných a rodinných rozpočtov. Domácnosti sa budú môcť opäť dostať do rovnováhy a začať si šetriť. To vytvorí predpoklady aj na zlepšenie nálady a mentálneho zdravia.
