Pochádza zo športovej rodiny, po profesionálnej kariére v jachtingu našla prácu v oblasti výskumu a vývoja, no k pohybu ju to predsa len doviedlo späť. Na materskej dovolenke spustila Markéta Kopcová značku Mura a už dva roky vyrába ručne farbené cyklistické dresy.
Markéta Kopcová, rodená Audyová, sa pred dvoma rokmi pustila do vlastného projektu a začala popri materskej dovolenke vyrábať autorské cyklistické dresy.
„Mám dvojčatá a priznám sa, že mi počas materskej chýbalo akékoľvek kreatívne vybitie. Viem, že ma teraz bude veľa matiek nenávidieť, no keď som prestala pracovať hlavou, cítila som, že mi niečo chýba,“ hovorí.
Vrátila sa preto k svojmu staršiemu projektu, značke Mura, pod ktorou pre známych šila batohy a ľadvinky, a rozhodla sa, že ho konečne dotiahne do konca. Karta padla na cyklistické dresy z prírodných materiálov, pri ktorých Markéta Kopcová videla dieru na trhu.
Tá podľa nej spočíva nielen vo využití merino vlny alebo napríklad hodvábu, no aj v tom, že v našom regióne sa tvorbe cyklistických dresov – až na výnimky, ako sú české MOOQ, Kolo je láska alebo slovenský Isadore – príliš kreatívcov nevenuje.
Áno, populárne značky Rapha alebo Pas Normal Studios, ktoré sa vo svete cyklistiky stali synonymom statusových (a nanajvýš štýlových) značiek, u nás síce zoženiete, no Markéte Kopcovej v ponuke chýbalo niečo viac autorské, nehovoriac o drese, ktorý je z prírodného materiálu a ideálne aj prírodne farbený.
„Povedala som si, že by som mohla byť niekde medzi neónovými a digitálne tlačenými dresmi, ktoré sa u nás nosia veľa, a Raphou,“ usmieva sa Markéta Kopcová. A prečo vlastne stavila na cyklistické oblečenie? „Pochádzam zo športovej rodiny a športovala som celý život,“ vysvetľuje.
Olympiáda jej ušla o chlp
Ako malá začínala s plávaním. To však musela pre zdravotné problémy opustiť, a tak na chvíľku zakotvila pri volejbale. Nakoniec jej učaroval jachting, ku ktorému sa dostala vďaka svojmu bratovi. Keď raz ochorel a nemohol odísť na zaplatené sústredenie, jeho staršia sestra ho svojou účasťou zastúpila.
Foto: Radek Trlica
Foto: Radek Trlica
Pri vode už zostala. Motivovaná bola dosť – čoskoro po štarte začala zbierať prvé úspechy, ako 16-ročná obsadila deviate miesto na majstrovstvách Európy, neskôr dokonca bojovala aj o účasť na letných olympijských hrách v Riu.
Z Česka, ktoré vtedy malo len jedno reprezentačné miesto, nakoniec odišla iná športovkyňa a Markéta Kopcová sa rozhodla, že sa namiesto športu začne naplno venovať univerzite, ktorú už v tom čase študovala a ktorú pre intenzívnu prípravu musela prerušiť.
„Stála som pred otázkou, či sa pustím do ďalšieho olympijského cyklu, ktorý zase nemusí o chlp vyjsť, alebo budem robiť školu. Rozhodovanie nebolo vôbec ťažké. Došlo mi, že v športe ma po ukončení kariéry aj tak nečaká žiadna veľká príležitosť.“
Športovkyňa, ktorá dlhodobo trénovala napríklad aj v Austrálii alebo v Chorvátsku, sa preto nadobro vrátila do Brna a doštudovala tu Vysoké učenie technické. Ako strojná inžinierka potom nastúpila do Honeywellu, kde sa – na čiastočný úväzok – dodnes venuje výskumu a vývoju.
Na starosti mala vývoj prostriedkov proti pádom z výšky, napríklad horolezeckých sedákov používaných pri výškových prácach. Nedávno sa začala zaoberať dizajnom pracovnej obuvi, ktorú Honeywell vyvíja napríklad pre austrálsku značku Oliver.
Zázemie v nadnárodnom korporáte jej pre jej vlastný projekt dalo hneď niekoľko výhod: vie premýšľať ako konštruktérka, vie, čo všetko stojí za vývojom produktu, je zvyknutá myslieť nielen kreatívne, ale aj tabuľkovo a má tiež skúsenosti s komunikáciou s dodávateľmi.
Foto: Radek Trlica
Foto: Radek Trlica
Aj s týmto všetkým však trval Markéte Kopcovej, mimochodom matke štvorročných dvojčiat, vývoj prvého cyklistického dresu takmer rok. Do rozjazdu značky dala niekoľko stoviek tisícov českých korún.
Finálnemu produktu, priliehavému dresu z merino vlny, predchádzali početné materiálové a strihové skúšky, ladenie prototypov, rovnako ako testy farbenia prírodnej látky. Pre túto malú brniansku značku sú totiž typické „potlače“ vzniknuté ručným farbením.
„Dresy a tričká si nechávam vyrábať v Bučine za Brnom a na Slovensku. Hneď, ako prídu, v Brne ich nafarbím,“ vysvetľuje. Na to bývalá profesionálna jachtárka využíva najrôznejšie prírodné materiály: kuriózne môže znieť napríklad farbenie šupkami a kôstkami z avokáda, ktoré látke dodávajú béžovo-hnedé motívy.
„Pre kôstky a šupky si chodím do mexického bistra Roburrito. Je to win-win. Oni by ich aj tak vyhodili,“ opisuje. Dodáva, že prírodný materiál – teda šupky a kôstky – následne umyje a povarí, čím z neho vyextrahuje farbu.
Nasleduje samotné farbenie ušitých dresov. To prebieha technikou batikovania, pri ktorej sa časť látky zámerne pokrčí alebo zviaže, aby sa farbivo uchytilo len na vybraných častiach odevu.
Takto strojná inžinierka pracuje nielen s avokádom, ale aj so zlatobyľou. Tá zase dáva dresom žltozelený nádych. Fialové odtiene rodáčka z Brna dosahuje vďaka kampeškovému drevu, ružovú farbu zase sušeným červecom nopálovým (druh hmyzu).
„Mrzí ma, že batika má v českom kontexte takú zlú povesť,“ hovorí Markéta Kopcová a dodáva, že kvôli obľúbenej školskej alebo táborovej aktivite, ktorá sa väčšinou robila na už obnosených alebo inak znehodnotených kusoch, dnes k technike panuje ľahší odpor.
„Navyše je spojená so stereotypmi ako napríklad ten, že kto nosí batiku, jednoznačne fajčí marihuanu,“ smeje sa.
Foto: Radek Trlica
Foto: Radek Trlica
Foto: Radek Trlica
Foto: Radek Trlica
Foto: Radek Trlica
Foto: Radek Trlica
Foto: Radek Trlica
Foto: Radek Trlica
Do tejto škatuľky zákazníci Mury podľa jej slov nespadajú. Zakladateľka značky ich označuje za dobrodruhov. Ide podľa nej aj o ľudí, ktorí na bicykloch nejazdia primárne kvôli výslednému číslu na tachometri, ale kvôli pôžitku z jazdy.
Aj preto sa Markéta Kopcová prednedávnom spojila s Cyklo Dcérkami, projektom, ktorý združuje ženy-cyklistky, a usporiadali spoločne jazdu v okolí Brna. „Je to, samozrejme, sčasti aj marketingový nástroj, ako k značke pritiahnuť viac ľudí.“
Zatiaľ projekt Mura funguje na báze nepravidelných dropov, kedy Markéta Kopcová uvoľní do obehu niekoľko kusov ručne farbených cyklistických dresov alebo voľnočasovejšie varianty z madeiry. A plány do budúcnosti?
Autorka projektu nemá v hlave sen o tom, že by predávala tisíce kusov mesačne. Značku predsa len riadi sama a stojí nielen za dizajnom, výrobou, ale aj za všetkým marketingom. Bola by preto rada, keby sa aj vďaka jej značke podarilo ľudí priviesť k funkčnému oblečeniu z prírodných materiálov.
„Merino má naozaj skvelé vlastnosti. Myslela som si, že pri vývoji narazím na nejaký háčik, na dôvod, prečo sa v cyklistike zatiaľ toľko nepoužíva. To sa však nestalo. Na dni, keď je ráno chladnejšie a popoludní niečo cez 20 stupňov, sú moje dresy naozaj ako stvorené,“ dodáva.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Petra Šimůnková.
