„Sú dekády, v ktorých sa neudeje vôbec nič, no potom sú týždne, kedy sa zdanlivo odohrajú celé dekády.“ Tento kultový výrok Vladimíra Iľjiča Lenina asi najlepšie opisuje posledné týždne v americkej politike iba pár mesiacov pred prezidentskými voľbami.
Počnúc katastrofálnou debatou Joea Bidena, v ktorej namiesto Donalda Trumpa knockoutoval sám seba, pokračujúc sériou ďalších pochybení a pochybností, cez atentát na Trumpa a už ikonickú zovretú päsť až po oznámenie jeho viceprezidentského spolukandidáta, spisovateľa a jeho niekdajšieho kritika J. D. Vancea, ktorý kedysi Trumpa nazval „americkým Hitlerom“.
To, čo by mohlo vyzerať ako vrchol prezidentskej kampane, je len jej začiatok. Počas nedele (21. júla) sa americký prezident Joe Biden, ktorý sa medzičasom stiahol z verejného života, aby sa zotavil z covidu, rozhodol stiahnuť aj svoju kandidatúru na prezidenta. Stal sa tak len druhým úradujúcim prezidentom v americkej histórii, ktorý sa nebude uchádzať o znovuzvolenie.
Biden sa zdráhal
Vyvrcholením tohto strhujúceho „eposu“ je Bidenova verejná podpora jeho doterajšej viceprezidentky, ktorá má šancu stať sa prvou černoškou na ceste do Bieleho domu.
Kamala Harris sa, zdá sa, pre tento moment narodila. Niekdajšia prokurátorka, zocelená zoči-voči najtvrdšiemu zločinu, húževnato bojuje ako za práva na interrupcie, tak aj za väčšiu podporu rodín, duševného zdravia matiek a riadne platenú rodičovskú dovolenku.
Harris je ako dlhoročná bojovníčka za práva menšín a žien jednou z najhlasnejších zástankýň progresívnych hodnôt v demokratickej strane. Biden to veľmi dobre vedel, keď si ju v roku 2020 vybral ako svoju spolukandidátku, ktorá sa následne stala prvou americkou černošskou viceprezidentkou.
Podporiť jej kandidatúru na prezidentku sa však zdráhal a napriek eskalujúcim pochybnostiam o jeho zdravotnom stave sa niekoľko týždňov zubami-nechtami držal naratívu, že on jediný dokáže poraziť hrozbu v podobe Donalda Trumpa (a jeho volebného programu).
Pritom podľa nedávneho prieskumu pre CNN, ktorý hodnotil šesť potenciálnych náhradníkov za Bidena, vrátane niekdajšieho prezidentského kandidáta Peta Buttigiega či senátorky Amy Klobucharovej, má Kamala Harris najväčšie šance na porazenie Donalda Trumpa. Podľa prieskumu za ním zaostávala iba o dva percentuálne body, čo je menej než Bidenov deficit v podobe šesť percentuálnych bodov.
Kto je Kamala Harris
Kamala Devi Harris sa narodila 20. októbra 1964 v Oaklande v Kalifornii. Jej otec Donald Harris bol jamajským ekonómom, jej mama Shyamala Gopalanaová bola pôvodom indická výskumníčka rakoviny a tiež zanietená ľudskoprávna aktivistka.
Po tom, čo sa jej rodičia rozviedli, vychovávala Kamalu a jej sestru Mayu ich mama, pričom sa snažila zachovať ich indické tradície, ale zároveň ich čo najviac integrovať do afroamerickej komunity. Správne vytušila, že sa svet na ňu bude neskôr pozerať ako na dievča tmavej pleti a podporovala ju v tom, aby sa z nej stala „sebavedomá a hrdá černoška“.
Po skončení strednej školy v Kanade, kde jej mama dočasne vyučovala na McGillisovej Univerzite, sa Kamala presťahovala do Washingtonu D.C., kde vyštudovala politickú vedu a ekonomiku na Howardovej univerzite a neskôr Hastingsovu vysokú školu práva v Kalifornii.
Kamala začala počas svojej kariéry dosahovať jeden zdanlivo nedosiahnuteľný míľnik za druhým. Bola prvou okresnou prokurátorkou v San Franciscu, následne prvou generálnou prokurátorkou v celej Kalifornii, prvou ženou tmavej pleti z Kalifornie, ktorú voliči poverili mandátom zastupovať ich v americkom Senáte a prvou ženou, ktorá sa kedy stala americkou viceprezidentkou.
Boj za práva druhých
Jej víťazstvá neboli vždy jednoznačné. Napríklad v roku 2010 vyhrala post generálnej prokurátorky s predstihom iba 0,8-percentného bodu, čo bol taký malý náskok, že jej protikandidát Steve Cooley už stihol predniesť aj ďakovnú reč, v ktorej sám seba označil za víťaza. Predčasne.
Kamala celý život bojovala za práva tých, ktorých hlasy nebolo počuť. Svoju kariéru začínala vymáhaním práv obetí sexuálneho násilia, bojovala za práva LGBTQ+ komunity a dokonca zosobášila prvý pár rovnakého pohlavia po tom, čo súd zrušil sporný zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia, známy ako Návrh 8.
Presadila, aby mladiství, ktorí majú na konte prvé obvinenie z užívania ľahkých drog, nemali taký náročný prístup k získaniu vzdelávania či zamestnania. Dlhodobo zastáva právo na interrupcie ako právo žien rozhodnúť o svojom tele.
Boj za práva druhých má v krvi, jej mama aj otec boli občianskymi aktivistami, jej starí rodičia z matkinej strany sa zasadzovali o osamostatnenie Indie, čo ju podľa jej slov výrazne inšpirovalo k verejnej službe.
Iba málokto vie, že Kamala Harris získala v minulosti aj drobnú finančnú podporu od Donalda Trumpa, ktorý na jej znovuzvolenie ako generálnej prokurátorky poslal šesťtisíc dolárov a samotná Ivanka Trumpová jej v roku 2014 poslala ďalších dvetisíc dolárov.
Barack Obama považuje Kamalu Harris za blízku priateľku a v minulosti zvažoval jej vymenovanie do čela Najvyššieho súdu. Sám sa však dostal pod paľbu kritiky, keď ju označil za „najlepšie vyzerajúcu generálnu prokurátorku v celej krajine“.
Kamala Harris sa v roku 2014 vydala za právnika Douglasa Emhoffa, spolu s ktorým má dve deti, Ellu a Colea. Pre life-stylový portál The Cut prezradila, že okrem varenia má aj silnú záľubu v budovaní svojej zbierky tenisiek značky Converse.
Prečo ju kritizujú
Harris má napriek bohatej minulosti rozporuplný mediálny obraz. Napriek veľkej nádeji, ktorú do nej demokrati vkladali, má v porovnaní s Bidenom iba o niečo väčšie šance u amerických voličov inej než bielej pleti, vyplýva z júnového prieskumu pre Politico.
Najväčšmi jej vyčítajú, že sa v kresle viceprezidentky dostatočne neangažovala, hoci, ako hovorí Joel K. Goldstein, „v tomto politickom nastavení by bolo pre akéhokoľvek viceprezidenta náročné získať si mediálnu pozornosť“.
Ďalší jej priaznivci argumentujú, že už teraz je prvá žena a navyše tmavej pleti v Bielom dome, čo samo o sebe predpokladá menšiu mieru mediálneho pokrytia. Jej kampaň sa dlhodobo snaží odvrátiť kritiku o tom, že je „neautentická“ tým, že ako žena tmavej pleti čelí podstatne prísnejšiemu drobnohľadu médií a jej kritika je o to výraznejšia.
Potvrdzuje to aj vlaňajšia analýza think-tanku TIME’S UP, podľa ktorej sa až 61 percent mediálnych zmienok o Kamale Harris venuje jej rase či pohlaviu, v porovnaní s piatimi percentami mediálneho pokrytia týchto tém u jej mužských náprotivkov, ako bol niekdajší viceprezident Mike Pence.
Nerovná štartovacia čiara
Podľa novinárky Elainy Plott Cabroovej, ktorá dlhodobo pokrýva Kamalu Harris, práve tento prísnejší drobnohľad viedol viceprezidentku k omnoho väčšej opatrnosti, čím sa ešte viac podporilo jej vnímanie ako „neautentickej“. Dodáva tiež, že Biely dom mohol cielene držať Harris v úzadí, pretože ak by začala už skôr nahrádzať či dopĺňať Bidena v jeho verejných prejavoch, iba viac by to „upriamilo pozornosť na jeho vek“.
Tak či onak, Kamala Harris nezačínala na rovnakej štartovacej čiare ako jej mužskí konkurenti, a to azda nikdy počas celej svojej kariéry. Posledné týždne ju však vyniesli do popredia. Či bude demokratická strana natoľko odvážna, aby proti Trumpovi nasadila kandidátku, ktorá doposiaľ nedostávala ani priestor, ani priaznivé mediálne pokrytie, bude zaujímavé sledovať.
Minimálne jedna vec však hrá v jej prospech. Ako píše americký Forbes, keďže sa jej meno už predtým nachádzalo na kandidátke, môže sa relatívne ľahko dostať k peniazom donorov. Demokrati by sa tak vyhli komplikáciám z toho, aby obhajovali použitie príspevkov straníckych mecenášov v mene protikandidáta, ktorý predtým na kandidátke ani len nefiguroval.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autormi sú reportéri Forbesu Kale Khan Mullins a Jemima McEvoy a prispievateľka Gemma Allen. Článok vznikol s prispením Forbes Slovensko.