Kariéru influencerky si vybudovala popri práci social media managerky vo verejnoprávnej televízii. Napriek tomu, že by sa dnes svojou osobnou značkou bez problémov uživila, zo zamestnania neodchádza. Alžbeta Saloňová, známejšia ako beth.sal, je podľa svojich slov vždy online.
Ako sama ďalej hovorí, vďaka svojej extrovertnej povahe ju to nevyčerpáva. V rozhovore pre Forbes vysvetľuje, prečo by sme na sociálnych sieťach nemali zdieľať iba to pekné, prečo rozumie ľuďom, ktorí influencerstvo nepovažujú za skutočnú prácu a vysvetľuje, prečo niekedy svojim fanúšikom rozdáva kozmetiku či oblečenie.
Okrem toho, že sa živíte ako influencerka, na plný úväzok pracujete v social media tíme v STVR. Vyplývajú z tejto pozície pravidlá, k čomu sa môžete, lepšie povedané nemôžete verejne vyjadrovať?
Keďže nie som na obraze a moja tvár nereprezentuje televíziu, tieto pravidlá sa na mňa nevzťahujú. Som rovnaký zamestnanec ako kameramani, kostyméri a všetci ostatní, ktorí stoja za výrobným procesom. Nemyslím si, že by som si nejak extra „držala uzdu“ v tom, čo dávam na internet. Vždy sa snažím uverejňovať veci, ktoré odrážajú moje správanie sa mimo internetu. Nesnažím sa svoj online obsah autocenzúrovať.
Stále zamestnaná
Pomáha vám v tejto práci, že ste influencerka?
Sociálne siete v STVR spravuje väčší tím – kameramani, grafik a social media manažéri. Každý z nich sa stará o konkrétny profil na sociálnej sieti alebo špecifickú časť tejto práce a ja tento tím vediem. To ale zároveň znamená, že ak niekto z nich vypadne, môžem ho plnohodnotne zastúpiť.
Influencer totiž väčšinou zvláda strihať video či zvuk, natáčať video, svietiť aj vymýšľať obsah na svoje sociálne siete. Keďže veľa influencerov si robí vlastné podcasty alebo videá, sú v kreatívnom biznise multifunkční. Zároveň, keďže som aj v súkromí influencerka, mám väčší prehľad o trendoch. Dovolím si povedať, že sa dokážem dostať bližšie aj k mladému divákovi.
Viete si predstaviť, že by ste sa živili iba ako influencerka?
Influencerstvo mi dáva veľkú slobodu. Keď sa niečo pokazí v mojej práci, môžem jednoducho zostať doma a uživím sa. Neviem si to však celkom predstaviť. Pracujem od strednej školy, odkedy som mojej mame v detskej ambulancii pomáhala upratovať. Som zvyknutá pracovať na plný úväzok. Pracovný čas o 9:00 do 17:00 môjmu dňu dáva štruktúru, na ktorú som zvyknutá. Myslím si, že keby som do práce nechodila, stresovalo by ma to.
Možno by to bola iba otázka času a zvykla by som si, ale mám pred tým rešpekt. Som veľmi spontánny, impulzívny človek, často robím veci na poslednú chvíľu a bojím sa, že by som úplne stratila režim – bola by som dlho do noci hore, vstávala by som neskoro a upadala by som nielen disciplínou, ale aj duševne. Okrem toho je pre mňa veľmi dôležitá socializácia. Neviem si predstaviť, že by všetci moji kamaráti, s ktorými teraz aj pracujem, boli v práci a ja by som sedela sama doma a tvorila.
Mnohí známi influenceri už z tejto práce stratili radosť a populárne sú aj rôzne digitálne detoxy. Lákajú vás? Viete si predstaviť, že by ste skončili s influencerstvom?
Neviem, prečo by som to robila. (smiech) Mnohé moje kamarátky, influencerky, hovoria, že už sa nevedia dočkať, keď sa rozbehne ich vedľajší biznis a už nebudú musieť postovať, lebo ich to vyčerpáva a nebaví ich, že má k nim stále niekto niečo povedať napriek tomu, že ich nepozná.
Ja som však veľmi extrovertný človek. Myslím si, že aj keby som nebola influencerka, živila by som sa moderovaním, niečím kreatívnym, možno by som pracovala v marketingovej agentúre. Skrátka, stále by som bola kreatívna, medzi ľuďmi a na očiach. (smiech)
Takže vás to nevyčerpáva?
Možno to niekoho prekvapí, ale mňa sociálne siete veľmi bavia. To, čo ma možno vyčerpáva, je, že hoci len robím to, čo ma baví, ľudia mi nadávajú, že nič nerobím. Alebo do komentárov píšu: Kto to vôbec je? Ak niekto nevie, kto som, nech si to pozrie a ak ho to nezaujíma, môže to iba odignorovať. Ani ja nepoznám mnoho umelcov, športovcov či hercov a nemám problém si ich vygoogliť, ak potrebujem zistiť, kto sú. Nenapíšem komentár na Facebook: To kto je?
Na druhej strane ale musím povedať, že tomu do istej miery rozumiem. Ľudia sú frustrovaní a ja by som na tom zrejme bola podobne. Keď vidím, že moji rodičia, zdravotníci, zarábajú výrazne menej ako ja z reklamy, aj mňa to zarazí. Je jasné, že oni mi nadávať nebudú, ale sú tu iní ľudia, ktorí možno, podobne ako moja mama, majú päť detí a nevedia vyjsť s peniazmi. Nemôžu si napríklad dovoliť chodiť na dovolenky a majú komplikovanejší život, lebo je pravda, že peniaze život uľahčujú.
Možno je ale na mieste dodať, že sú tu veľké firmy, ktoré jednoducho influencer marketing vyhodnocujú ako efektívny pre ich podnikanie, a preto ho využívajú. My ako tvorcovia na internete prijímame v podstate pracovné ponuky.
S voľnou rukou
Môžu influenceri sami prispieť k tomu, že ľudia to príjmu ako povolanie a nebudú si na nich vylievať frustráciu?
V utopistickom scenári môžu influenceri začať svoju prácu robiť na vyššej, povedzme televíznej, úrovni – so štábom, profesionálnejším vybavením, plánmi, kreatívnou ideou. Myslím si, že vtedy by to začali brať ako plnohodnotnú prácu. Ale kým aj tí najznámejší influenceri točia videá vo svojej izbe, na kameru, ktorú sa sami naučili ovládať a potom si to sami postrihajú, je to stále trochu „amatérčina“. Aj preto nás veľa ľudí považuje iba za „pekné tváričky“, ktoré si firmy vyberú a zaplatia im veľa peňazí, lebo iní ľudia na internete to sledujú.
Ja sama nepopieram, že si to myslím o niektorých mojich kolegoch. Vždy tu budú aj influenceri, ktorí si to budú zjednodušovať. Keď vidia, že im firma zaplatí 2-tisíc eur za post, aj keď nad ním strávia 20 minút, nebudú sa s ním namáhať. Znovu sa ale treba zamyslieť aj nad tým, aké firmy si takýchto tvorcov pre svoje promo vyberajú.
Aj ja som často riešila, či sa mi oplatí sedieť osem hodín v práci, keď za neporovnateľne menej času môžem zarobiť viac peňazí. Keď si vezmeme, že za mesiac v mojej práci na full-time dostávam priemerný bratislavský plat a potom dostanem porovnateľnú sumu za jedno video, ktoré rozhodne netvorím celý mesiac.
Tematicky je váš profil pomerne rôznorodý. Aké hodnoty ho definujú?
Skúsim to ilustrovať na konkrétnej situácii. Mala som jednu spoluprácu a keď začala vojna na Ukrajine, tá firma mi zakázala sa k nej vyjadrovať – či už pozitívne, alebo negatívne s tým, že ak to poruším, ukončia so mnou spoluprácu. Bol to pre mňa zlomový bod. Povedala som si, že je pre mňa absolútnou samozrejmosťou vyjadrovať solidaritu ľuďom zasiahnutým vojnou a nechcem ďalej spolupracovať so značkou, ktorá s tým má evidentný problém.
Nadbytok rozdáva
Existuje nejaká konkrétna suma, pod ktorú pri spoluprácach nejdete?
Nemám konkrétnu sumu. Pokiaľ ma osloví napríklad malá lokálna značka a je to niečo, čo by som rada podporila, bez problémov to urobím za barter. Mnohých influencerov tým možno naštvem, lebo to deformuje trh, ale nemám s tým problém.
Pri väčších značkách záleží najmä na tom, aká dlhodobá je tá spolupráca. Ak podpíšem zmluvu, povedzme, na rok, viem sa neskôr dohodnúť na percentuálnych zľavách, ale vždy pri tom vyhodnocujem svoje možnosti a kapacity. Platí, že radšej vezmem jednu veľkú a dlhodobú spoluprácu ako päť malých.
Občas svojim sledovateľom rozdávate oblečenie a kozmetiku – veci, ktoré ste v rámci spoluprác dostali od firiem a nevyužili. Ako na to reagovali tie firmy?
Žiadna sa mi neozvala, že čo som to urobila. (smiech) Myslím si, že pochopili môj zámer. Nemám rada, keď sa mi doma kopia veci, ktoré nepotrebujem. Na mieste značiek by som to však brala ako pochopiteľný krok. Ak mám napríklad dlhšiu kampaň s kozmetickou značkou a oni mi v rámci nej každý mesiac pošlú to isté sérum, lebo to tak majú nastavené v marketingovom pláne, je logické, že ho nestihnem spotrebovať. Zároveň, ak by som tomu produktu neverila, nedávala by som ho ľuďom, ktorí ma sledujú a majú ma radi. Keď to každý deň vidia na mojom Instagrame a ja mám nadbytok, prečo by som sa nemohla podeliť, aby to vyskúšali aj oni?
So svojimi sledovateľmi často zdieľate aj nepríjemné zážitky a negatívne pocity. Tomu sa mnohí influenceri vyhýbajú. Čo vás k tomu motivuje?
Nerobím to vždy. Každý z nás má chvíle, keď svoje pocity nechce zdieľať so svetom a je to v poriadku. Aj kamaráti niekedy až po týždňoch zistia, že sa niečo deje. Každý z nás to niekedy vie maskovať.
Moje zdieľanie má dve roviny. Na jednej strane to robím sama pre seba – ako taký virtuálny denník. Pripomínam si, ako som sa cítila v konkrétnom období a situáciách a že nie vždy bolo všetko OK. Vrátiť sa k tomu mi pomohlo napríklad pri vzťahoch. Pomohlo mi to lepšie si uvedomiť, že nie som spokojná, hoci som nemala silu z nich hneď odísť.
Druhá rovina je, že niekedy nechcem zdieľať iba to pozitívne. Chcem ukázať mojim sledovateľom, že v tom nie sú sami, keď sa cítia zle. Instagram nemá byť iba „pozlátka“. Zrejme nie som sama, kto sa na internete snaží nájsť prijatie a pochopenie.
V bubline
V čase, keď je spoločnosť mimoriadne polarizovaná a napätá, je skutočne práve internet to miesto, kde môžeme nájsť prijatie a pochopenie?
To podľa mňa veľmi závisí od toho, akú má človek bublinu. Človek musí aktívne vyhľadať také profily a stránky. Aj s kamarátkami, ktoré sú tiež influecnerky, sa o tom často rozprávame. Ony hovoria, že nemám hejterov, sledovatelia ma majú radi. Aj keď to neplatí stopercentne, musím povedať, že aj na internete mám podľa mňa svoju dobrú bublinu. Snažím sa sama pochopiť ľudí, ktorých nepoznám, a preto do istej miery očakávam, že sa mi to vráti. Zatiaľ mi to vychádza.
Keď sa ale máme baviť všeobecne, tak pod všetkými typmi obsahu vidíme, že internet rozhodne nie je miesto plné prijatia a pochopenia. Aj keď spravujem sociálne siete televízie, vidím, že ľudia sú schopní byť voči niekomu nenávistní iba preto, že človek robí, čo ho baví alebo je iný.
Čomu teda za túto bublinu vďačíte?
Myslím si, že som „drama free“. Nerada sa zapájam do internetových doťahovačiek medzi influencermi a rôznych „kauzičiek“. Niekedy si o nich myslím svoje a možno aj vyjadrím podporu niektorej zo strán. Tam je ale kľúčové, že radšej vyjadrím podporu jednej, než by som mala zhadzovať tú druhú. Spôsob, akým ľudia vyjadrujú svoj názor na internete, je podľa mňa často rozhodujúci. Určite sú ľudia, ktorí ma nemajú radi, ale pravdepodobne obchádzajú môj Instagram či TikTok a nepotrebujú, aby som o tom vedela.
Keď som začínala s Instagramom, niekedy som si rada „rypla“ a vyhľadávala som negatívne situácie, v ktorých sa „niečo dialo“. Mala som potrebu k nim niečo povedať. Nehovorím teraz o dôležitých spoločenských témach, ale skôr o hlúpostiach a doťahovačkách. Postupne som to ale prestala robiť. Myslím si, že to robia iba ľudia, ktorí nie sú spokojní sami so sebou.
TikTok na druhej koľaji
Okrem Instagramu ste pomerne aktívna aj na TikToku, ktorému sa mnohí influenceri vyhýbajú. Čím vás prilákal?
Som tam aktívna podľa toho, ako sa vyspím. (smiech) Mám obdobia, keď ma to baví a stále pridávam nové videá, ale aj také, keď ho nezapnem ani ako užívateľ. Keď však influencer chce, aby mu kontinuálne rástlo publikum a nestagnoval, musí sa objaviť na všetkých sieťach, ktoré sú populárne.
Na TikTok som sa prihlásila relatívne dlho pred tým, ako začal byť populárny, ale bola som skôr konzument obsahu. Tvoriť obsah som začala až neskôr s cieľom osloviť aj nové publikum. Časť mojich sledovateľov prešla z Instagramu na TikTok preto, že tam pridávam iný obsah, pre mňa svojím spôsobom oddychový.
Instagram si budujem veľmi dlho a dávam si na ňom veľmi záležať – výrobou jedného príspevku strávim niekoľko hodín, natáčam na profesionálnu kameru s kameramanom a strihačom. Je to môj dlhodobý projekt.
TikTok je zábava. Narazím na vtipný filter, natočím s ním video. O pár minút je verejné. Nezáleží mi tak na ňom možno aj preto, že zatiaľ si na ňom zarábam iba veľmi málo a neberiem ho tak vážne ako moju prácu na Instagrame
Naplnili sa očakávania nového publika?
Myslím si, že medzi Instagramom a TikTokom je obrovský rozdiel. Instagram je zameraný na sledovateľov, ktorí zároveň tvoria publikum. Je náročnejšie osloviť užívateľov mimo nich. Na TikToku sa video môže zobraziť absolútne hocikomu, bez ohľadu na to, či sleduje profil, ktorý ho vytvoril. Aj moje videá sa tak dostanú k ľuďom, ktorí ma vôbec nepoznajú.
Je teda budúcnosť influencerov práve v TikToku?
Myslím si, že najmä ľudia okolo tridsiatky a starší si od TikToku stále držia odstup. Nedáva im zmysel „donekonečna“ scrollovať videá. Instagram je z môjho pohľadu stále viac komunitný a hodnotnejší, pokiaľ ide o obsah, ale generácia Z by so mnou možno nesúhlasila.