Na prvý pohľad a na sociálnych sieťach sa jej život môže zdať dokonalý. Vybudovala úspešnú PR agentúru, má silné meno a reputáciu v komunikačnom odvetví a tretinu roka pracuje z Indonézie. Zlata Biedermannová, majiteľka komunikačnej agentúry SeenMedia PR, má však za sebou aj ťažkú skúsenosť.
Prepracovanosť a vysoké pracovné nasadenie, náročné situácie v osobnom živote a predstava, že všetko zvládnete – to všetko nemusí viesť „len“ k syndrómu vyhorenia.
Niekoľko dní pred tým, ako mala Zlata Biedermannová so svojím manželom rovnako ako v predchádzajúcich rokoch túto zimu odletieť na štyri mesiace na Bali, jej došiel dych. Dostala panický záchvat.
Dlho si neuvedomovala, že niečo nie je v poriadku. „Najprv som začala mať problémy s úzkosťou. V niektorých situáciách som sa necítila dobre. Bola som veľmi unavená, ale hovorila som si, že to zvládnem. Bolel ma žalúdok, hlava, bola som na smrť unavená, ale stále som si hovorila, že to je tým, že toho mám veľa, že sa vyspím a bude mi dobre,“ hovorí.
Záchvat paniky
Ale mýlila sa. Jedného dňa sa jej zrazu začalo ťažko dýchať. Situácia sa rýchlo zhoršovala, až mala pocit, že nemôže dýchať vôbec.
„V hlave sa mi spustil alarm a úplná panika, že sa udusím. Nedokázala som otvoriť dvere auta. Bolo to, akoby ma niekto prilepil k sedadlu,“ spomína na desivý moment, keď si myslela, že je na pokraji smrti.
Našťastie sa jej podarilo dostať dýchanie pod kontrolu a upokojiť sa. Okamžite zavolala kamarátke lekárke, ktorá ju poslala do nemocnice.
„Hneď ako som tam prišla, do desiatich minút som bola v ordinácii, kde ma veľmi podrobne vyšetrili,“ spomína a dodáva, že odišla s informáciou, že pravdepodobne dostala panický záchvat a že by to mala čo najskôr začať riešiť.
Bolo to náročné, pretože o probléme nemohla hovoriť. Jej telo sa akoby zaseklo a všetko, čo súviselo so záchvatom paniky, jej vyrážalo dych. Zároveň ju od odletu na Bali, kam sa nakoniec vybrala s krabičkou Lexaurinu, delilo len niekoľko dní. Tri týždne riešila len to, ako dýchať a upokojiť sa.
„Hoci som sa najprv chcela okamžite vrátiť domov, nakoniec to bolo to najlepšie, čo som mohla urobiť. Zastaviť sa a upokojiť sa,“ hovorí bývalá televízna a rozhlasová reportérka a moderátorka, ktorá sa niekoľko posledných mesiacov učila žiť s panickými záchvatmi.
Prichádzajú bez varovania a keď už raz prepuknú, nie je ľahké sa ich zbaviť. Pomôcť však dokážu rôzne veci.
Vyhľadala pomoc
Kľúčom je naučiť sa vnímať samého seba. „Nie je normálne spať štyri hodiny denne. Nie je normálne nejesť a potom sa v noci prejedať a niesť váhu sveta na pleciach ako Atlas. Je úplne normálne povedať nie alebo nechcem, dokonca aj svojim rodičom a súrodencom a necítiť sa za to previnilo,“ verí Zlata Biedermannová.
Foto: Forbes Česko
Ako hovorí, život s panickými atakmi sa dá zvládnuť, ale vyžaduje si pomoc odborníkov a pevnú vôľu zmeniť životný štýl.
Drží sa pracovného rytmu – dve tretiny roka pracuje v Česku a tretinu roka žije v Indonézii. Zo začiatku si nevedela predstaviť, že by mohla na taký dlhý čas odísť a zároveň pokračovať v práci a podnikaní.
V praxi sa čoskoro ukázalo, že to možné je a dokonca lepšie, ako keď bola len „doma“.
„Práca na Bali je pre mňa oveľa intenzívnejšia, pretože mi pomáha časový posun. Keď sa zobudím, je tu ešte hlboká noc, môžem pracovať, naraňajkovať sa a potom mám niekoľko hodín nerušeného času na intenzívnu prácu, keď mi nikto nevolá ani nepíše,“ hovorí a dodáva, že za niekoľko hodín hlbokej systematickej práce stihne toľko, ako v Prahe za dvojnásobok času.
S klientmi má dohodu, že stretnutia a rokovania sa konajú ráno českého času. „V tom čase sa môj deň pomaly končí, mám hotovú prácu a už len doťahujem drobnosti,“ hovorí žena, ktorá nedávno začala tvoriť podcast PíáRoviny s poprednými osobnosťami českého PR biznisu a médií.
Práca z Bali
Stojí za komunikáciou spoločností ako vydavateľstvo Práh, vydavateľstvo Grada a ďalších známych mien. Na český trh uviedla aj knihy, ako je autobiografia Elona Muska, životopis princa Harryho s názvom Náhradník či svetové bestsellery Jo Nesbøa.
Klientov rýchlo presvedčila, že nezáleží, či pracuje v kancelárii v Prahe, doma v Tepliciach alebo vo svojom „zimnom byte“ na Bali.
„Sú veľmi otvorení a každý, kto to spočiatku videl kriticky, rýchlo pochopil, že robím rovnakú prácu bez ohľadu na to, kde som,“ hovorí Zlata Biedermannová a dodáva, že väčšina ľudí ani nevie, že nepracuje z Českej republiky. Hovorí, že sa jej darí udržiavať si prehľad aj o domácom dianí.
Na Bali vytvorila aj sériu rozhovorov s Čechmi, ktorí sa tam usadili. Tvrdí, že neuvažuje o tom, že by sa pokúsila presadiť na mediálnom trhu v Indonézii. „Najlepšie sa cítim v českom rybníku. Navyše, komunikácia tu a v Ázii je úplne iná, a hoci sa mi na Bali páči, domov mám v Česku,“ hovorí podnikateľka.
Autorom tohto článku je Pavla Francová z Forbes Česko.
