Posledných osem rokov potichu testoval experimentálny projekt financovaný miliardárskym spoluzakladateľom a CEO OpenAI Samom Altmanom utopickú myšlienku: Čo keby každý na svete dostával peniaze zadarmo, pravidelne a bez akejkoľvek viazanosti?
„Univerzálny základný príjem“ bol jedným z prvých konceptov, ktorý skúmalo laboratórium OpenResearch, do ktorého Altman osobne prispel desiatkami miliónov dolárov s cieľom vytvoriť budúcnosť, do ktorej podľa neho nevyhnutne zasiahne umelá inteligencia.
Teraz projekt zverejňuje výsledky rozsiahlej štúdie, ktorá kumulatívne rozdala tisícom ľudí po celej Amerike 45 miliónov dolárov. Nazval to „najkomplexnejšou štúdiou“ o garantovanom príjme.
Čo dokážu zmeniť peniaze bez podmienok
Zistenia štúdie zverejnil americký Národný úrad pre ekonomický výskum v dvoch dokumentoch. Sú prvými z niekoľkých, ktoré OpenResearch plánuje zverejniť. Štúdie sa zúčastnilo 3000 náhodne vybraných účastníkov zo štátov Texas a Illinois, ktorí mesačne dostali 1000 alebo 50 dolárov. Cieľom bolo zistiť, ako by sa náš život mohol zmeniť, ak by sme dostávali malú sumu peňazí bez akýchkoľvek podmienok. Jej prvé zistenia odhaľujú, že ľudia, ktorí tieto peniaze dostávali, mali tendenciu míňať ich na základné potreby, lekársku starostlivosť a pomoc druhým.
Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman. FOTO: SITA, AP
Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman. FOTO: SITA, AP
Počas štúdie výskumníci zbierali údaje z telefonických a online prieskumov, rozhovorov, časových denníkov a tiež zo zdrojov tretích strán, ako sú vzdelávacie záznamy a úverové správy. Účastníkom, ktorí súhlasili, odobrali krv, aby sledovali zmeny v určitých zdravotných biomarkeroch. Tím dúfa, že sa im po dokončení analýzy podarí identifikovať a verejne zdieľať súbor týchto údajov.
„Naším cieľom je len produkovať údaje a sprístupniť ich v akejkoľvek forme, ktorá ľuďom najlepšie vyhovuje, a v čo najširšom rozsahu,“ povedala pre Forbes riaditeľka OpenResearch Elizabeth Rhodes.
Žiadna novinka
Ich štúdia nie je ani zďaleka prvou, ktorá sa snaží zmerať výhody garantovaného príjmu, no je jednou z najväčších na svete. Úplne najväčší je 12-ročný program v Keni, ktorý bol spustený v roku 2017 a je financovaný filantropickou organizáciou GiveDirectly. Krajiny ako USA a Kanada tiež koketovali s týmto konceptom.
Od 80. rokov 20. storočia dostávajú obyvatelia Aljašky ročné platby generované štátnymi licenčnými poplatkami za ropu a plyn. Kalifornia minulý rok spustila svoj prvý štátom financovaný test garantovaného príjmu, ktorý sa zameria na mládež, ktorá vyrastala v pestúnskych rodinách.
Karl Widerquist, historik základného príjmu a profesor na Georgetownskej univerzite v Katare, povedal, že v súčasnosti zažívame „tretiu vlnu hnutia základného príjmu“ po tom, ako sme boli svedkami jeho stúpajúcej popularity v priebehu mnohých desaťročí.
Pred niekoľkými rokmi ho kontaktovala spoločnosť OpenResearch, aby poskytol svoj názor na štúdiu, ktorá v tom čase ešte nebola začatá. Pre Forbes povedal, že si na štúdium vybrali „slušné sumy“. Teraz chce, aby federálna vláda postúpila v implementácii základného príjmu. „Máme veľa údajov o tom, čo dokáže základný príjem, iba sa nezhodneme v tom, či chceme, aby sa to stalo.“
Liek na chudobu?
Altman opakovane povedal, že vidí univerzálny základný príjem ako riešenie chudoby. V príspevku na blogu spred takmer 10 rokov oslovil výskumníkov. Napísal: „Radi by sme financovali štúdiu o základnom príjme. Táto myšlienka ma už nejaký čas zaujíma, a hoci sa o tom veľa diskutovalo, existuje pomerne málo údajov o tom, ako by to fungovalo.“ Technológovia zo Silicon Valley ho považujú za liek na ľudskú nezamestnanosť spôsobenú automatizáciou.
„Bude to nevyhnutné,“ tvrdil Elon Musk v roku 2017, pretože „bude stále menej a menej úloh, ktoré robot nemôže robiť lepšie.“ (Tento rok zmenil názor a povedal: „Nebudeme mať univerzálny základný príjem. Budeme mať univerzálny vysoký príjem.“ Rozdiel však nevysvetlil.) Altman to označil za „zjavný záver“ svojej predpovede, že „počítače efektívne nahradia celú výrobu“.
Niektorí technológovia zostávajú skeptickí. Počítačový vedec a „krstný otec virtuálnej reality“ Jaron Lanier nesúhlasí s Altmanom a ďalšími, ktorí podporujú toto sociálne zabezpečenie. Lanier pre Forbes povedal, že v snahe vytvoriť rovnejšiu spoločnosť riskuje základný príjem centralizáciu tohto toku bohatstva.
Za predpokladu, že super inteligencia je už na dohľad, „by som rád videl, ako sa ľudia stanú hrdými poskytovateľmi údajov v novej ekonomike“ ako východisko z tohto plutokratického scenára, povedal. Zároveň sa obáva, že technológovia vyslali zlú správu. „Ľudia nepovedia ‚Ste takí láskaví‘, ale povedia: ‚Nenávidím vás, hovoríte mi, že vy ste potrební a ja nie a som závislý na vašej štedrosti.‘“
Rhodes odmietla komentovať Altmanov názor a to, ako to mohlo ovplyvniť štúdiu, pričom poznamenala, že štúdia nebola zamýšľaná ako normatívna. „Neexistuje jedno správne riešenie na akýkoľvek náročný problém,“ povedala. „Nikdy neexistuje jedno riešenie.“
Altman je však známy tým, že chce svoje vízie realizovať, a to niekedy aj za vysokú cenu, čo je vlastnosť, ktorá z neho urobila polarizujúcu postavu v technológiách. V roku 2019 založil Worldcoin, spoločnosť zaoberajúcu sa kryptomenami, ktorá skenuje očnú dúhovku. Altman tvrdil, že vytvorí „kolektívne vlastnenú globálnu menu, ktorá bude spravodlivo distribuovaná čo najväčšiemu počtu ľudí“. Projekt však ani zďaleka nesplnil svoj cieľ zapojiť do roku 2023 miliardu používateľov a bol zaplavený množstvom kontroverzií. Teraz, keď riadi najmocnejšiu spoločnosť s umelou inteligenciou na svete, je ťažké predstaviť si, že by aj ten najlepšie mienený výskumný projekt unikol z jeho sféry vplyvu.
Skutočné prepojenia
OpenResearch a OpenAI zdieľajú DNA, pretože spoločnosť AI tvrdí, že ju laboratórium podporilo darom. Príležitostne tiež zdieľali zamestnancov – bývalého generálneho poradcu a zamestnanca, ktorý súčasne zastával rôzne úlohy na oboch pracoviskách.
Minulý rok bol jeden z výskumníkov, ktorý je spojený s OpenResearch aj OpenAI, spoluautorom štúdie o účinkoch AI na trh práce. OpenResearch uviedla, že keďže obe organizácie boli založené v rovnakom čase, boli to zjavné príležitosti na spoluprácu.
Laboratórium má napokon len dvoch členov rady. Jedným z nich je Altman a tým druhým je Chris Clark, bývalý šéf neziskových a strategických iniciatív OpenAI. Clark opustil spoločnosť OpenAI začiatkom tohto roka s tým, že chce „venovať viac času ľuďom a projektom, na ktorých (mu) veľmi záleží, mimo OpenAI,“ informoval v máji The Information. Zostáva COO OpenResearch, kde naďalej riadi operácie na vysokej úrovni v celej organizácii.
OpenAI a Altman nereagovali na žiadosť o komentár.
Od svojho spustenia v roku 2015 OpenResearch a jeho subjekty nahromadili finančné prostriedky vo výške približne 60 miliónov dolárov. 10 miliónov prišlo z neziskovej pobočky OpenAI a podľa nedávnych daňových priznaní 14 miliónov dolárov daroval Altman.
Medzi ďalších podporovateľov patrí spoluzakladateľ Twitteru a obhajca základného príjmu Jack Dorsey, ktorý daroval 15 miliónov dolárov prostredníctvom svojej charitatívnej nadácie Start Small, ako aj spoluzakladateľ GitLab Sid Sijbrandij, ktorý prispel sumou 6,5 milióna dolárov. Prostredníctvom niektorých svojich výskumníkov projekt tiež získal približne 1,1 milióna dolárov v grantových peniazoch od National Institutes of Health a National Science Foundation.
Laboratórium, ktoré má šesť zamestnancov na plný úväzok, šesť dobrovoľných akademických partnerov a 17 členov dobrovoľnej poradnej rady si zámerne udržiavalo nízky profil.
Prvé dve lastovičky
Pred niekoľkými rokmi však na seba upútalo pozornosť po spustení dvoch pilotných projektov týkajúcich sa základného príjmu v Oaklande v Kalifornii, ktorých cieľom bolo odhaliť problémy, ktoré by sa mohli vyskytnúť počas budúcich väčších štúdií.
Menej ako 100 ľudí dostávalo až 1500 dolárov mesačne počas približne jedného roka. V roku 2018 Wired nazval toto úsilie pomalým a obdržal e-mail, ktorý Rhodes poslala vtedajšej starostke Oaklandu Libby Schaaf. Uviedla v ňom: „Hoci je to pre donorov frustrujúce, z hľadiska výskumu to bolo dobré.“ OpenResearch odmietol povedať, kto boli títo frustrovaní donori, no poznamenala, že pilotné programy boli len pre lepšie pochopenie veci, ako je nábor a prevod peňazí ľuďom bez bankového účtu.
Posledná skúšobná štúdia s 3000 ľuďmi prebiehala od novembra 2020 do októbra minulého roka. Takmer 40-tisíc ľudí reagovalo na 1,1 milióna propagačných materiálov odoslaných na adresy v Texase a Illinois. Účastníci vo veku 21 až 40 rokov s príjmom domácnosti nepresahujúcim 300 percent federálnej úrovne chudoby boli vybraní v mestských, prímestských a vidieckych oblastiach.
Altman povedal, že chcú ľudí, ktorí sú motivovaní a talentovaní, no pochádzajú z chudobných pomerov. Náhodne bola vybraná tretina, ktorá dostávala 1000 dolárov mesačne, zatiaľ čo zvyšní účastníci dostávali 50 dolárov mesačne.
Forbes Slovensko/Matej Binka
Jednej účastníčke, Care, bola diagnostikovaná zriedkavá nervová porucha, ktorá jej bránila v práci. Bola krátkodobo zdravotne postihnutá, predala svoj majetok a dokonca si založila stránku GoFundMe, aby vyžila. „Bolo to ako cítiť stratu schopnosti postarať sa o seba,“ spomínala v rozhovore, ktorý zaznamenal a zdieľal OpenResearch. Cara bola pridelená do skúšobnej skupiny, ktorá dostávala 1000 dolárov a povedala, že mesačné platby „zmiernili jej paniku“.
Najväčším zistením štúdie bolo, že peniaze vytvárajú flexibilitu – možnosť byť selektívnejší pri hľadaní zamestnania, získať lekársku starostlivosť či pomáhať členom rodiny. Výsledky ukázali, že peňažné prevody viedli účastníkov k tomu, aby míňali viac na základné potreby, ako je jedlo, nájom a doprava.
„Najviac ma prekvapilo, že [v porovnaní s kontrolnou skupinou dostávajúcou 50 dolárov] najväčší nárast výdavkov bol na finančnú podporu pre ostatných,“ povedala Karina Dotson, manažérka pre výskum a poznatky v OpenResearch.
Podľa Dotson účastníci uviedli, že prostriedky použili na poskytovanie darov a pôžičiek, darovali ich na charitu alebo na pomoc príbuzným vo väzení. „Platilo to najmä pre ľudí s nižšími príjmami, o ktorých vieme, že je u nich väčšia pravdepodobnosť, že budú mať tiež sociálne siete s nízkym príjmom.“
Tím tiež požiadal o povolenie na odber krvi, s čím súhlasilo 1206 účastníkov. Merali biomarkery ako cholesterol, riziko cukrovky a hypertenziu, no nezaznamenali žiadne významné zmeny. „Osobne som neočakávala, že v krátkodobom horizonte uvidím skutočnú zmenu fyzického zdravia,“ povedala Rhodes.
„Najmä u tejto populácie, ktorá má zrejme už dlhú dobu obmedzený prístup k starostlivosti.“ Výskumníci pozorovali malé zvýšenie pravdepodobnosti, že niekto vyhľadá zdravotnú starostlivosť, ako je napríklad návšteva zubnej ordinácie.
Nie je jasné, či Altman plánuje naďalej financovať výskum základného príjmu. OpenResearch podporil aj ďalšie projekty, ktoré boli nakoniec zrušené, napríklad platforma na propagáciu klinických testov Covid-19.
Spoločnosť uviedla, že bude pokračovať v získavaní peňazí na predĺženie svojej práce v oblasti peňažnej pomoci a možno sa začne zaoberať nerovnosťou v oblasti medicíny. Začiatkom tohto mesiaca OpenAI oznámila partnerstvo s wellness spoločnosťou Thrive Global s cieľom vybudovať personalizovaného AI kouča zdravotnej starostlivosti.
Zdá sa, že Altmanove názory na základný príjem sa vyvíjajú. Pred niekoľkými mesiacmi predstavil novšiu myšlienku pre ľudstvo: finančné dividendy od veľkých jazykových modelov, ako je ChatGPT, ktoré by dostal „každý“. Nevysvetlil, ako alebo prečo by to fungovalo, no rozhodol sa to nazvať „univerzálnym základným výpočtom“.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Sarah Emerson.
