Platový rozdiel na Slovensku spôsobuje najmä miera vysokoškolského vzdelania žien, schopnosť ich uplatnenia na trhu či materská dovolenka a starostlivosť o deti.
Nerovnosť medzi platovým ohodnotením žien a mužov sa v roku 2024 mierne zvýšila. Okrem vzdelania a materskej dovolenky má na rozdiely vo výške mzdy vplyv aj zamestnanie, v ktorom pôsobia ženy a muži. TASR o tom informuje na základe správy o štrukturálnych výzvach aktuálneho roka Národnej banky Slovenska (NBS).
„Slovensko patrí medzi krajiny Európy s najvyššou mzdovou medzerou žien a mužov, keď slovenská žena zarobí približne o 20 percent menej za hodinu práce ako slovenský muž. Kým priemerné mzdy žien a mužov v Taliansku či Belgicku sú prakticky rovnaké,“ uviedla NBS.
Dôvodom je aj dĺžka materskej
Dodala, že mzdová medzera žien a mužov je na Slovensku už niekoľko rokov vysoká, čo môže súvisieť aj s dlhšou materskou dovolenkou. Skorší návrat žien na pracovný trh by podľa NBS dokázal znížiť tento platový rozdiel.
Pomôcť by malo najmä nastavenie verejnej politiky v oblasti materských a rodičovských dávok či služieb vzdelávania a starostlivosti o deti, kde patria jasle a škôlky. Krajiny s vyšším podielom detí do troch rokov, ktoré navštevujú jasle, majú totiž nižšie rodové mzdové medzery.
Zo správy vyplýva, že nerovnosť je spôsobená aj malým percentom žien, ktoré zastávajú vyššie pozície vo firmách.
„Slovenské ženy sú menej konkurencieschopné oproti mužom, najmä vo väčších a produktívnejších podnikoch, v odvetviach priemyslu a verejných služieb. Ďalej, najnevýhodnejšie pre zárobky žien sú stredne kvalifikované profesie s modrým golierom, ako aj stredné odborné vzdelanie,“ priblížila NBS.
Zároveň doplnila, že platové rozdiely sa rozširujú aj počas kariérneho rastu pri dlhšom zotrvaní v určitom zamestnaní. Najvýraznejšie mzdové znevýhodnenie pociťujú ženy vo veku od 30 do 49 rokov, keď sa venujú starostlivosti o deti.
Jedným z faktorov nižšieho ohodnotenia žien môžu byť aj kolektívne zmluvy, ktoré podľa NBS nie sú na Slovensku až také časté. „Krajiny s vyšším než 16-percentným pokrytím zamestnancov kolektívnymi zmluvami majú o niekoľko percentuálnych bodov nižšie rodové mzdové medzery,“ uzavrela.
