Medzi desiatkami vinárov zo Svätého Jura vyčnieva 28-ročný Michal Bažalík. Predovšetkým pre jeho experimenty, ktorým mnohí nerozumejú. V rámci hľadania najefektívnejšieho spôsobu obrábania vinohradov už napríklad vyskúšal sliepky, prasatá aj ovce. Spolu s architektom Pavlom Šiškom vytvoril „prenajímateľný“ domček na strome a zanedlho spustí mini pekáreň chleba vo dvore.
Vinohradníctvo Michala Bažalíka pohltilo naplno pred vyše piatimi rokmi, aj napriek tomu, že túto tradíciu v rodine nemal. Jeho detským snom bolo štúdium architektúry, no keďže ho na túto vysokú školu neprijali, obzeral sa po iných možnostiach. A do rany prišlo vinárstvo.
Bažalík organizuje aj privátne ochutnávky vína. V najbližšom čase si u neho budú môcť návštevníci aj upiecť chlieb. Foto: archív Michal Bažalík
„Povedal som si, že naučiť sa niečo o víne nemôže byť na škodu. Začiatočné štúdium však bolo zamerané najmä na teóriu a dosť nudné, takže ambíciu stať sa vinárom som nemal,“ hovorí a dodáva, že tá prišla v ďalších ročníkoch. Vtedy sa jeho život točil prevažne okolo vína, na zdedenom pozemku vo Svätom Jure si už popri škole začal obrábať prvý kúsok vinohradu.
Vinár a jeho žena. Nemali to v pláne, ale zachraňujú spustošené vinohrady
V poslednom ročníku vyrobil prvých tisíc fliaš vína Bažalík, ktoré v tom čase ešte spracúval na dvore a väčšina fliaš šla kamarátom a rodine. Odvtedy vylepšil nielen priestory a technológiu, ale zmenil aj celkový prístup k vinohradníctvu. „Na začiatku som bol dosť ovplyvnený poznatkami zo školy, víno som sa snažil skrášľovať rôznymi preparátmi, no teraz objavujem jeho čistú chuť a krásu,“ hovorí.
Produkuje naturálne vína, ktoré sú vyrábané z ekologicky pestovaného hrozna bez chemických postrekov. Aj ľudia sa o ne podľa neho zaujímajú čoraz viac a táto oblasť vinohradníctva zažíva „renesanciu“. Bažalíkova ročná produkcia je v súčasnosti na úrovni 10-tisíc fliaš, z ktorých sa necelá tretina archivuje a predáva neskôr.
Bažalík vo vinohradoch skúša aj pomoc zvierat. Foto: archív Michal Bažalík
Vo Svätom Jure je mladý vinár známy experimentmi. Svoje hrozno napríklad strieka vlastnou zmesou pozostávajúcou z kypriaceho prášku do pečiva, prírodných olejov či výluhov z rastlín, a prácu vo vinohradoch si skúšal uľahčiť zvieratami.
„Tento rok sa tam pasie stádo mini oviec, ktoré ma aspoň čiastočne odbremenia od ručného kosenia. Nejaké druhy tráv im tam síce ešte nechutia, ale je to prvý z tejto série pokusov, s ktorým som ako tak spokojný,“ hovorí.
Vinárstvo Berta vedie štvorčlenná rodina.
Ako prví dali u nás zbohom korkovým uzáverom
V rámci okopávania vinohradu predtým testoval sliepky aj prasa. „Sliepky boli príliš pomalé a prasa spĺňalo účel, len keď bolo mokro. Keď zem stvrdla, začalo jesť výhonky a robilo viac škody ako úžitku,“ hovorí Bažalík a dodáva, že iní vinári väčšinou len krútia hlavami a smejú sa. „Som však príliš lenivý na to, aby som to robil ručne, a tak hľadám spôsoby, ako si veci zjednodušiť,“ dodáva.
Bažalík tiež experimentuje s krížením rôznych odrôd hrozna. Tento rok v decembri uzrie svetlo sveta jeho ryšavé víno, ktoré vzniklo spojením bieleho a modrého hrozna a rok kvasilo v sude. Piati vinári vo Svätom Jure ním nadviazali na starú tradíciu výroby vína z roku 1624, a postupne sa k nim v mestečku pridávajú ďalší.
Bažalík distribuuje víno aj do podnikov v hlavnom meste, ako napríklad KC Dunaj, Paleta, Viecha malých vinárov, Výčap u Ernőho či Žufaňa. Foto: archív Michal Bažalík
Bažalíkovo víno nájdete v niektorých bratislavských podnikoch aj na rozličných festivaloch v pojazdnom víno-mobile svätojurských vinárov, no väčšina výroby sa predá priamo u neho. „Najlepšie chutí víno v prostredí, kde vzniká,“ hovorí.
Organizuje preto privátne ochutnávky, spojené s prechádzkami po vinohradoch, občerstvením a posedením v pivnici, kde si záujemcovia môžu vyrobiť vlastnú fľašu vína s etiketou či ochutnať víno priamo zo suda.
A po novom si budú môcť ľudia upiecť aj svoj vlastný chlieb. Minulý rok dostal grant na vybudovanie malej pekárne vo dvore, kde sídli jeho vínna pivnica. V súčasnosti čaká na skolaudovanie a Bažalík predpokladá, že v novembri by mohla slúžiť prvým návštevníkom, z ktorých väčšinu tvoria zahraniční turisti.
DUBoDOM Michala Bažalíka a architekta Pavla Šišku. Foto: archív Michal Bažalík
Nedávnym projektom Michala Bažalíka je projekt domčeku na strome, ktorý vybudoval s architektom Pavlom Šiškom. DUBoDOM spustili v lete tohto roka a odvtedy si ho prenajali už desiatky ľudí. A keďže sa nachádza pri vinohradoch, slúži aj ako „hosťovská izba“ pri ochutnávkach vína. Moderná drevená stavba bola dokonca nominovaná v architektonickej súťaži CE∙ZA∙AR 2018.
Rozšírenie projektu o ďalšie domčeky však zatiaľ neplánuje. „Myslím, že keby sme to začali robiť vo väčšom, stratilo by to svoju jedinečnosť,“ hovorí. V súčasnosti plánuje rebranding vizuálu vína a už pracuje aj na webstránke, ktorú doteraz nemal. „Najmä si však po tohtoročnej oberačke musím oddýchnuť. Pre počasie bolo totiž všetko posunuté o dva-tri týždne a dosť zrýchlené,“ uzatvára.
Tento článok je zo série článkov Jeseň vo vinohradoch, ktoré vám prinášame tento týždeň.
Hlavné foto: archív Michal Bažalík
