Finančník a hlavný akcionár skupiny Tatry Mountain Resorts opisuje, ako sa ich strediská zotavili z covidových strát a ako bude fungovať nový fond Gopass Property. Ten má byť alternatívou pre individuálne nákupy investičných apartmánov a Rattaj v ňom chce mať do niekoľkých rokov nehnuteľnosti v hodnote približne jednej miliardy.
Slovenský podnikateľ v mladosti súťažne lyžoval a začínal v skupine J&T, ku ktorej má stále blízko. Jeho ambíciou je radiť saudskoarabským podnikateľom pri budovaní lyžiarskych stredísk v horských oblastiach Saudskej Arábie. Zatiaľ si vyhliadol lanovky a lyžiarske vleky v českom Harrachove.
Tatry Mountain Resorts (TMR) dnes prevádzkuje lyžiarske strediská v Nízkych a Vysokých Tatrách, Szczyrku v Poľsku a v českom Špindlerovom Mlyne a Ještěde. V rakúskych Alpách vlastní strediská Muttereralm, Mölltaler Gletscher a Ankogel-Mallnitz. Vo svojom odbore je lídrom strednej a východnej Európy.
Keď ste pred tromi rokmi vystupovali v našom podcaste, hovorili ste o stratách, minimálnych príjmoch a prepúšťaní, ktoré boli spôsobené vtedajšími protipandemickými opatreniami. Ako ste sa odvtedy zotavili?
V skutočnosti veľmi rýchlo. Až prekvapivo. Už prvý viac-menej normálny rok bol pre nás mimoriadne úspešný, prekonal dokonca aj roky pred covidom. Po pandémii sa ľudia tak tešili na dovolenku, že to bol absolútny boom. Veľmi rýchlo sme sa vrátili k číslam spred pandémie a z prepúšťania bolo naberanie nových zamestnancov.
Teraz sme v tretej sezóne po covide a už pociťujeme iné problémy, ako je inflácia, ale nie tak zásadne, ako sme očakávali. Zatiaľ teda ideme podľa veľmi optimistického scenára. Dovolím si tvrdiť, že okrem covidu zatiaľ nič neublížilo tomuto biznisu v takej miere, ako ho robí TMR.
Ani realitná kríza z roku 2008, ani inflácia, ani žiadna globálna kríza zatiaľ nepredstavovali žiadny väčší problém. Úplne nás odstavil len covid.
Biznisom budúcnosti je zábava
Ako si to vysvetľujete?
Ľudia sa chcú baviť. Chcú sa zabávať, a preto je voľný čas biznisom budúcnosti. Voľného času je čoraz viac, aj keď si to možno neuvedomujeme. Čaká nás len boj medzi trávením voľného času online pred obrazovkami a tým, čo si vyžaduje určitú fyzickú aktivitu, a to je šport. To bude mať v budúcnosti obrovský vplyv.
Počas pandémie ste hovorili aj o prečistení firmy.
Áno, malo to aj ozdravný účinok. Niektorých vecí sme sa vzdali a začali sme ich robiť inak. A pointa je, že sa teraz zameriavame na budovanie akejsi nadstavby nad základný biznis. Naším hlavným biznisom je lyžovanie, aquaparky, golf – taký ten štandard, v ktorom nie je veľmi čo vymýšľať.
Foto: Michaela Szkanderová / Forbes.cz
Potom je tu však nadstavba, napríklad naša platobná a vernostná platforma Gopass, čo je fintechová časť, kde chceme prichádzať s novými vecami. Či už ide o spôsob predaja, skipasy s flexibilnou cenou, vernostné body, ktoré budú v našich strediskách vlastnou menou…
To sú veci, ktorým sa chcem venovať. V tejto oblasti sme sa výrazne posilnili.
Druhým najväčším segmentom TMR po horských strediskách sú hotely. Na hotelovom trhu sa toho teraz deje pomerne veľa. Ako sa darí vašim hotelom?
Hotelový trh sa určite zmenil a trochu sa zmenila aj skladba turistov. Stále je tu trochu nedostatok ázijských turistov a mení sa to aj v horských hoteloch. Nie je to až také zlé, ale je to iné. Iná klientela, iný marketing, iný spôsob oslovovania. Tak trochu sa mení pozícia celého trhu, ale nemyslím si, že hotelový biznis zaniká.
Bulvár písal o medveďom armagedone a Česi si prestali rezervovať hotely.
Takže aj vaše hotely sa zotavili?
Áno. Už hneď v prvom roku, keď sme dosiahli závratné tržby, odvtedy sa nám zatiaľ darí. Sú tu určité výkyvy, ale to je skôr lokálna záležitosť. Na Slovensku sme napríklad prišli o českých turistov po tom, čo sa objavila „medvedia hrozba“. Bulvár písal o medveďom armagedone a Česi si prestali rezervovať hotely.
Naozaj to tak fungovalo?
Samozrejme. Vždy sú to lokálne udalosti, ktoré sú niečoho spúšťačom. V zásade však záujem o hotely je.
Nedávno ste sa pustili do veľkej zmeny, založili ste nový fond Gopass Property a ponúkli investorom šesť miliónov akcií. Čo vás k tomu viedlo?
Pripravovali sme sa na to už dlho. Predtým, keď sme chceli spopularizovať akcie, ponúkali sme akcionárom TMR určité benefity. Dostalo sa to však do štádia, keď sa počet akcionárov enormne zvýšil práve vďaka benefitom. Ľudia si začali kupovať akcie nie pre akcie, ale pre benefity.
Preto sme asi pred dvoma rokmi urobili zásadný krok a znížili benefity, aby sme mali viac kvalifikovaných investorov. Aby investor kupoval akcie predovšetkým preto, že im rozumie a vie, aké sú s nimi riziká. Nie napríklad preto, aby mal voľnú vstupenku a potom bol prekvapený, že sa akcii nedarí.
Benefity sme preto ponechali len pre vyššiu investovanú sumu. Ak niekto investuje desať alebo pätnásťtisíc eur, aspoň vidí, kam svoje peniaze vkladá. Zrušené benefity sme chceli nahradiť niečím iným. Fond kvalifikovaných investorov je jedným z investičných nástrojov, ktorý chceme využiť a ktorý by mal byť spojený s benefitmi. Ak si ich chce niekto kúpiť, môže využiť práve Gopass Property, ktorý je stabilnejší ako akcie na burze.
Je to viac-menej realitný projekt, fixovaný na rast hodnoty nehnuteľností, ktoré spravujeme. Z doterajších výsledkov viem dnes jasne povedať, ako sa bude výnos fondu pravdepodobne vyvíjať, pretože závisí od rastu cien nehnuteľností a príjmov z prenájmu, ktoré realizuje. Okrem toho pracujeme na niektorých investičných tokenoch, malých dlhopisoch, takže každý, kto má záujem o tieto výhody, bude mať možnosť si niečo kúpiť.
Najväčším novým akcionárom je fond spadajúci pod J&T. Bol to pre vás logický krok, pretože máte k sebe historicky blízko?
Myslím, že to súvisí s filozofiou fondu J&T Arch, ktorý je dnes jedným z najväčších v Česku a na Slovensku. Skupina J&T doň chce postupne vložiť všetky svoje nefinančné aktíva a logicky je to prvá vec, že skupina prostredníctvom fondu, ktorý je otvorený pre všetkých klientov, vstúpila aj do nášho projektu.
V rámci fondu to asi nebude žiadna zásadná hodnota, ale pre mňa je to výsledok formálnej a neformálnej spolupráce s J&T. Ja tam zostávam ako tridsaťpercentný akcionár a Arch je druhý najväčší.
TMR sa nedostatku snehu nebojí
Presuňme sa do hôr. Kým počas covidu boli snehové podmienky ideálne, ale vaše horské strediská museli zatvoriť, teraz to vyzerá, že sneh bude horší. Ako reagujete na klimatické zmeny?
To je strašne filozofická otázka. Vzhľadom na veľkosť nášho biznisu sa pozeráme na všetky druhy predpovedí a analýz o počasí. Nikto nespochybňuje globálne otepľovanie, ale má to svoje fázy. To, čo sa stalo túto zimu, bola lokálna poveternostná udalosť. Nemyslím si, že v najbližších rokoch sa to bude takto zvyšovať.
Podľa mojich predpokladov a analýz, z ktorých vychádzame, by tento rok mal byť ešte jemne abnormálny, ale budúci rok by sa mal vrátiť do akéhosi normálu v rámci postupného nárastu globálneho otepľovania, takže by som z toho nerobil takú veľkú vedu.
Hory budú mať vždy nejakú pridanú hodnotu.
Napriek tomu sa, samozrejme, zaoberáme skutočnosťou, že sa musíme viac sústrediť na letnú prevádzku. V Špindlerovom Mlyne a vo všetkých ostatných strediskách sa otvára otázka nových letných atrakcií a my sa snažíme prilákať klientov na leto. Je rozdiel, či ho strávite v tridsiatich piatich stupňoch v Prahe, alebo na horách, kde je počasie znesiteľnejšie.
Hory budú mať vždy nejakú pridanú hodnotu, napríklad pre sekundárnu dovolenku, takže áno, intenzívne o tom premýšľame a máme niekoľko projektov na zlepšenie letnej sezóny. Cyklistika, wellness, turistika, športy, adrenalínové atrakcie ako zipline alebo chodníky v korunách stromov a podobne. Začneme od najnižšie položených stredísk a budeme sa prepracovávať k tým najvyšším.
Kde teraz najviac investujete? Všimol som si, že ste trochu obmedzili investície a sústredíte ich hlavne na Slovensko. Na čo sa budete naďalej zameriavať?
To závisí od toho, kde je príležitosť. V Poľsku sa v posledných rokoch veľa investovalo a neprinieslo to celkom to, čo sme očakávali, preto teraz budeme poľské investície prehodnocovať. V Českej republike sú pre nás v podstate dve strediská: Ještěd a Špindl. Ještěd nemá až taký zásadný problém so zimou, ale tam je skôr problémom mentálne nastavenie Liberca a okolia.
Zatiaľ celkom necítim podporu zo strany mesta, bývalé vedenie prenajalo areál s nejakým zámerom a teraz od toho ustupuje. Ak nebudeme cítiť podporu a záujem mesta o vybudovanie lyžiarskeho a turistického areálu, tak jednoducho vycúvame. V podstate ide o nájomnú zmluvu, ktorá vyprší v najbližších rokoch, a potom to môžeme ukončiť. Zatiaľ nemáme v Liberci žiadny investičný apetít.
A Špindlerov Mlyn?
Tam by sme radi investovali, ale držíme len dvadsaťpäť percent. Melida má zložitú akcionársku štruktúru a je potrebný konsenzus a ochota investovať od všetkých. Zatiaľ ideme len tempom, ktoré nám umožňuje nájomná zmluva a možnosť zadlženia spoločnosti.
Čím skôr do Špindlerovho mlyna zainvestujeme, tým lepšie.
Viac vlastného kapitálu tam zatiaľ neprúdi, hoci by sme ho boli ochotní naliať, takže investície budú postupnejšie. V Špindlerovom Mlyne však vidím obrovský potenciál a čím skôr tam investujeme, tým lepšie.
Pôsobíte aj v Rakúsku, kde vlastníte tri alpské strediská. Aké sú vaše plány tam?
Rakúsko sme už dosť zrekonštruovali. Čo sa týka Mölltaleru, tam už nejaké investície idú a je to strategická záležitosť pre naše portfólio. Nadmorská výška nám umožňuje začať sezónu skôr a skončiť neskôr ako inde. Potrebujeme tam viac nových vlekov, pretože vybavenie je z 90. rokov a je to na ňom vidieť.
Rakúski a nemeckí klienti sú dosť rozmaznaní a v podstate aj česko-slovenskí klienti chcú v Rakúsku prvú trieduak, takže musí dôjsť k obnove, ktorú začíname tento rok. Veľké zmeny čakajú aj Innsbruck, kde pracujeme na spojení so susedným strediskom Axamer Lizum. Ani v Rakúsku sa nestavia hneď, procesy trvajú nejaký čas, ale spejú k dobrému koncu a po získaní povolení by sme tam mohli investovať už budúci rok.
Foto: Michaela Szkanderová / Forbes.cz
Bude to zaujímavý počin, už teraz je tam dobrý bike park, ktorý chceme ďalej rozvíjať. A spojením vznikne zimné stredisko s približne 50 kilometrami zjazdoviek, ktoré bude vlastne dostupné z centra Innsbrucku, pretože električka vás odvezie z mesta až na dolnú stanicu. Spojenie by mohlo vytvoriť veľmi zaujímavé stredisko.
Aká veľká investícia by to bola?
Asi štyristo až päťsto miliónov korún, ale postupne, nie naraz. Nebola by to megainvestícia, netreba spájať všetko. Základy už tam sú, stačí ich prepojiť a môže to byť krásne miesto.
Máte ešte záujem o Harrachov?
Je to ťažká téma, pretože návrhov, riešení aj záujemcov je tam viac. My sme jedným z nich. Po predbežných diskusiách sme sa však rozhodli, že ešte nie je celkom čas niečo priamo ponúkať, ale áno, predbežný záujem o Harrachov deklarujeme.
Podľa môjho názoru je to jedna z mála posledných investičných príležitostí na vstup do lyžiarskeho biznisu. Zostáva ešte niekoľko zaujímavých vecí, ale tam nie je záujem o predaj. Často hovorím, že napríklad Krušné hory sú zaujímavé kvôli možnosti prepojenia s Nemeckom a Harrachov má zmysel kvôli prepojeniu s Poľskom. Poľský klient je dosť významný aj pre Špindl.
O Harrachove hovorí aj Marcel Soural, ktorého skupina Trigema by doň tiež rada vstúpila…
Áno, sme tam ako dvaja záujemcovia. On prejavil záujem aj o nejakú spoluprácu.
Ktorá možnosť by pre vás prichádzala do úvahy?
Musí to mať zmysel. Zatiaľ nevidím žiadny reálny dôvod, prečo by sme sa mali spojiť. Nevylučujem to, ale zatiaľ mi to nedáva zmysel. Myslím si, že máme know-how, peniaze aj ľudí, takže partnera nepotrebujeme. Keďže má Rokytnicu, môžeme sa baviť o nejakom spojení, ale môže to fungovať s rakúskym modelom a možno by takáto spolupráca mala zmysel na rozdiel od toho, aby sme išli do Harrachova ako dva subjekty.
Ako dopadla možnosť spolupráce so saudskoarabskými horskými strediskami?
Je to v priebehu riešenia. Saudská Arábia nie je najjednoduchší trh. Je to úplne iná kultúra a ich predstava o lyžovaní je taká, povedzme, arabská. Stále sme tam aktívni, o dva týždne k nám práve príde arabská obchodná delegácia.
Neviem, či a ako sa budeme podieľať na ich najväčšom projekte Trojena, čo je lyžiarske stredisko, ktoré chcú vybudovať v horách. Partner, s ktorým sme mali zmluvu, v tendri neuspel. Stále sa snažíme ponúknuť naše služby iným partnerom, ktorí majú k projektu blízko.
Máme však aj ďalšie, menšie projekty, o ktorých zatiaľ nechcem príliš hovoriť. Podstatné je, že sme tam stále aktívni. Peniaze tam sú a o lyžiarsky biznis je mimoriadny záujem. Je pre mňa ťažké hovoriť o niečom, čo ešte nie je konkrétne. Sme aktívni, robíme všetko, čo je v našich silách a verím, že z toho niečo bude.
Určite to má zaujímavý potenciál. Nehľadajú niekoho, kto im centrum postaví, ale hľadajú odborníkov.
Ako sa darí vášmu ďalšiemu biznisu?
Mimo TMR sa podieľam na veterných tuneloch Hurricane Factory, pre ktoré bol covid tiež rana pod pás, ale napríklad ten pražský je veľmi úspešný. Slovenský funguje dobre, nemecký je lepší, ale nie tak ako pražský. A naozaj neviem prečo.
Potom mám veľa ďalších skôr realitných príležitostí na prípravu pozemkov pre developerov. To je to, čo robím. Nechcem byť koncový developer, ale mám špeciálnu skupinu na riešenie neriešiteľných problémov okolo pozemkov, ktorá slušne zarába. Nie je to však také sexy ako mať Špindlerov Mlyn.
Čo vás teraz najviac baví?
Pravdepodobne Gopass. Celé to budujem tak trochu ako startup a fintechovú odnož nad lyžiarskym biznisom. Ten funguje už takou zotrvačnosťou, ale chce to veľa kreativity, aby to malo zmysel.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Martin Bajtler.
