Simona First dokáže ako jediný komik i jediná komička na Slovensku a v Česku vypredať sály v oboch krajinách. Záujem o ňu majú Lego, Lidl i Coca-Cola. V jednej veci sa však cíti slabá – v práci s peniazmi. Najradšej by ich mala vo vankúši doma pod posteľou.
So svojou šou dvakrát vypredala pražskú Lucernu s kapacitou tisíc miest na sedenie. Kamkoľvek príde, ľudia ju chcú vidieť a vypočuť si, vďaka čomu dokážu muži nemyslieť alebo že ženám po pôrode sa roky počítajú ako psovi. Okamžite plus sedem.
Mala už vyše šesťdesiat vystúpení, predala viac ako 25-tisíc lístkov a vysielala ju aj televízia. Na jeseň ju čaká osemnásť ďalších, takmer všetky v Českej republike. Najnáročnejšia je pre ňu vždy zima, keď má pred Vianocami aj tri vystúpenia denne. Simona First si začína skúšať novú oblasť humoru, kam by sa chcela posunúť, a nehovoriť už len o utrápených matkách a ženách v domácnosti.
Nemali by ste sa namiesto Simony First volať Simona Second, keďže ste vydatá už druhýkrát?
Priezvisko môjho druhého manžela je naozaj krásne a do veľkej miery som s ním práve preň.
Čím to podľa vás je, že ste aktuálne najúspešnejším slovenským stand-up komikom? Vyzerá to ako raketový nástup, keďže len pred pár rokmi ste prišli do Bratislavy a pridali sa k už zabehnutým komikom.
Niekto to možno vníma ako zázrak a že úspech prišiel rýchlo, ale týždeň má sedem dní a ja tam mám štyri vystúpenia.
Nehovorte to nikomu, ale všetci máme sedemdňový týždeň a dokonca aj rovnako dlhé dni. Znamená to, že na sebe pracujete viac ako ostatní?
Nemyslím si, že pracujem viac. Je to aj tým, čo viem ponúknuť. Humor vnímam ako vodu a ľudí ako nádoby, do ktorých ho chcem naliať.
Čo to znamená? Prispôsobujete svoj humor, aby sa páčil každému?
To nie. Skôr mám cit a viem, čo by ľudia radi počuli. Pomáhajú tomu aj vzťahové témy či utrápené matky a ženy v domácnosti, za ktoré doteraz nikto nerozprával. Tiež mám všetkých kolegov chlapov a ja som bola jediná žena, takže sa to dá považovať za výhodu. Zároveň som však aj veľa pracovala. Keď som prišla do Bratislavy, bola som slobodná matka a mala som tri práce plus dieťa, ktoré nemalo škôlku. V konečnom dôsledku opäť platí, že si to treba „odmakať“. Je to možno tridsať percent talent a sedemdesiat percent „makačka“.
Novinár Malcolm Gladwell v knihe Anatómia úspechu spomína pravidlo desiatich tisíc hodín potrebných na dosiahnutie dokonalosti. Podľa neho príde úspech až časom, keď dostatočne dlho trénujete jednu zručnosť. Koľko času ste tomu venovali vy?
Každý má iný spôsob. Niekto si mohol odrobiť viac rokov ako ja a možno mu to tak nejde. Každý máme iné predispozície. Mám kolegov, ktorí píšu denne a každý týždeň skúšajú nový materiál. S nimi sa porovnávať nemôžem. Ja som skôr čakateľka na múzu a keď príde, snažím sa ju vystískať, koľko sa dá. Mám to šťastie, že ma privítali aj v Česku, takže mám dve krajiny, kde si môžem cibriť svoj humor, čo tiež veľmi pomáha pri tvorbe.
Ste jediný česko-slovenský komik, ktorý vystupuje v oboch krajinách?
Silné reči vystupujú v Prahe, Brne aj Ostrave.
Foto Silné reči
To áno, ale vy vystupujete sama a nejdete so skupinou. Nikto zo Slovenska nevypredal sám pražskú Lucernu a nikto z Česka si zas nevystačil na bratislavskú Starú tržnicu.
Za to ďakujem všetkým karmám, že ma Česká republika prijala od najmenších dediniek na Morave, kde na rozdiel od Slovenska majú aj päťtisícové dediny kultúrny dom. V Česku to funguje lepšie a som tam v malých obciach aj vo väčších mestách. Minulý polrok som mala turné hlavne v Českej republike a tohtoročná jeseň vyzerá rovnako. Mám tam iba tri slovenské mestá a zvyšok je v Česku. Myslím si, že mojou veľkou výhodou je aj môj ženský hlas.
Organizujete a zastrešujete si svoje turné sama?
Nie, pomáhajú mi s tým Silné reči a môj manažér. V rámci môjho špeciálu budeme mať už piate turné. S manažérom som začala robiť pred rokom a pol a je to závratná zmena v mojej kariére. Som zrejme jediný komik s osobným manažérom a aj v tejto sfére to dokáže správne nasmerovať trajektóriu.
Čo pre vás robí? Hľadá vám aj nové spolupráce alebo len reaguje na ponuky?
Zistili sme, že stačí pravidelne odpovedať na emaily. Keďže ja som viac fungovala ako „rozháraný umelec“, občas som neodpísala na ponuky na spolupráce alebo keď ma niekam pozývali vystupovať. Zároveň vďaka nemu aj viac zarábam.
Napriek tomu, že ho musíte platiť.
Áno. Keď nájdete človeka, ktorý je v mnohom talentovanejší aj zodpovednejší ako vy, tak aj keď ho zaplatíte, stále ste na tom lepšie. Hovoria to všetci úspešní podnikatelia.
V roku 2023 ste mali tržby 156-tisíc eur v jednej firme a 47-tisíc v druhej. Na to, že na svojom Instagrame ste spolupracovali so značkami ako Slovenská sporiteľňa, Škoda Auto, Dove, Lego, Lidl, Coca-Cola a ďalšie, by som čakal vyšší príjem. Znamená to, že máte dobré ceny?
Som veľmi spokojná. Aj keby to bolo menej, stále by som bola dosť vďačná. Neviem, či mám dobré ceny, ale viem, za akú cenu vieme s mojím tímom ponúknuť kvalitný výstup. Či už naživo alebo zo sociálnych sietí a podľa toho to nastavujeme.
Aká ste obchodníčka? Dokážete si vypýtať?
Nie. Vôbec. Ja som práveže ten typ, že keď mi niekto povie, že starý otec sa potkol, ublížil si a rodina nemá peniaze, tak či by som do Hradca Králové prišla vystupovať zadarmo, tak ja poviem, že dobre. Aj preto mi pomohlo mať manažéra, ktorý za mňa rieši veci. Je to prirodzený krok, keď sa chcete posunúť vyššie, že už nemáte s ľuďmi hovoriť o peniazoch. Ja som ledva prešla matematikou a nechcem to riešiť. Nechcem vidieť čísla. Preto robím umenie, aby som sa na ne nemusela pozerať.
Z čoho sa skladá váš príjem?
Z vystúpení a sociálnych sietí. Sú to dve práce, ktoré sú od seba oddelené.
Ktorá časť je väčšia?
Vystúpenia. Dávam si záležať na tom, že v prvom rade som komička a takým spôsobom ponúkam aj priestor na sociálnych sieťach. Niekedy s tým mám problém, lebo nerobím seriózne reklamné videá. Vždy sa snažím dostať do toho niečo smiešne alebo vtipné, čo niekedy môže klientom hraničiť s dehonestáciou produktu.
Už vám nejaká firma niečo „nepustila“?
Áno, a je to pre mňa náročné, pretože cítim vysokú vnútornú zodpovednosť za to, čo niekomu ponúkam. Je pre mňa veľmi dôležité, ako sa klient cíti. Stalo sa mi to nedávno a trochu ma to zranilo.
Beriete to osobne, keď niekto nepochopí alebo nezoberie váš vtip?
To nie. Klientom vždy najskôr posielam niekoľko scenárov, aby si mohli vybrať a aby vedeli, do čoho ideme. Nemôžem menovať značky, ale keď napríklad chcem ja s mojou postavou robiť niečo, čo sa týka zdravej výživy alebo zdravého životného štýlu, tak je to pre tie značky ťažšie zvládnuteľné. Raz mi jedna firma vrátila video, lebo som sa tvárila, že jem zdravo, pritom ja sa naozaj stravujem zdravo. Vie ma to uraziť, lebo panuje všeobecný pohľad, že ľudia s mojou postavou sa stravujú vo fastfoodoch, večer jedia čipsy a zapíjajú ich kolou.
Poznámkam o svojej postave sa nevyhýbate a pomerne často ju spomínate aj na Instagrame. V profile máte napísané, že ste večne chudnúca, a pred pár týždňami Evelyn pridala fotku s vami a Petrou Polnišovou s popisom: „Stretli sme sa, lebo niečo spoločné plánujeme… ale už hodinu preberáme diéty!“ Prečo ste sa rozhodli o tejto téme hovoriť?
Rozprávam o témach, o ktorých rozprávajú ženy. Či je žena štíhla, či je „pri sebe“ alebo guľatá… Všetky odmalička riešime, ako byť ešte chudšia, väčšia alebo nejaká iná. Sme nútené riešiť to a nedá sa o tom nerozprávať ani sa tomu vyhnúť. Veľa sa zamýšľam, koľko o tom chcem rozprávať a koľko chcem, aby o tom rozprávali iní. Keď ste plnší, tak každý kamarát, s ktorým sa stretnete, má pre vás radu, ako schudnúť. Stretnete niekoho po desiatich rokoch a nenápadne vám začne rozprávať, ako schudol on. Je to veľmi neslušné, preto svojho syna učím, že keď niekto niečo nevie na sebe alebo iných zmeniť do desiatich sekúnd, odkedy mu to poviete, tak to nestojí za to, aby ste mu to hovorili. Ide predsa o to, aby z nás mali ľudia dobrý pocit a po rozhovore s nami boli šťastnejší. Keby sme sa týmto riadili, bolo by oveľa menej hlúpych komentárov.
Foto Silné reči
Keď ste začínali v Silných rečiach, Jano Gordulič vraj mal požiadavku, aby ste boli štíhlejšia, lebo plnšiu komičku ste v tom čase už v zostave mali. To sa asi do desiatich sekúnd zmeniť nedá, či?
Jano má niekedy také svoje špecifické videnia ľudí, ako by sa dali lepšie biznisovo ponúknuť. Nezazlievam mu to, lebo dokázal zaplniť dieru na trhu a robí to veľmi dobre, keďže so Silnými rečami začíname už šestnástu sezónu a máme dvadsať vystúpení mesačne.
Snažíte sa nejako využiť to, že sa vám teraz darí? Investujete do niečoho zarobené peniaze a pokúšate sa zabezpečiť si lepšiu budúcnosť?
Chvíľu som vyrastala so starým otcom, ktorý mal podľa mňa už v štyridsiatke našetrené na pohreb aj so živou kapelou. Zdedila som od neho, že treba byť pripravený a treba mať našetrené, čo veľmi nefunguje, keď ste vo vzťahu s niekým, kto má úplne opačný prístup k peniazom a hovorí, že žijeme len raz.
Dosť si na to dávam pozor, keďže som zažila dobu, keď som žila z dvoch eur na deň. Naučilo ma to odkladať si, preto mám niekoľko sporiacich účtov. Najnovšie sa plánujem stretnúť s múdrymi ľuďmi ohľadom financií, lebo by som chcela skúsiť niekam investovať. Mám však ten „hlúpy“ princíp v hlave, že chcem mať peniaze niekde, kde sa ich môžem dotknúť. Ideálne vo vankúši doma pod posteľou, čo nie je moderné ani múdre.
Koľko vystúpení máte ročne?
Zase tie čísla. Ja nie som dobrá v číslach.
Tak povedzte mesačne a vynásobíme ich dvanástimi.
Veľmi to závisí od mesiaca, či je turné alebo nie, ale vie to byť okolo dvesto vystúpení ročne.
Dvesto ročne? To je viac ako jedno vystúpenie za dva dni.
Aha, tak sa dohodnime na stopäťdesiat. Je to rôzne, lebo vo vianočnom období mám napríklad tri firemné vystúpenia za jeden večer.
Pracujete na vystúpeniach sama alebo vám s materiálmi niekto pomáha?
Mám pri sebe manažéra a produkčných zo Silných rečí.
A čo vtipy? Nepomáha vám niekto zlepšiť ich dramaturgiu, prípadne ich aj napísať?
Nie, celé si to robím sama, ale keďže som v tíme Silných rečí, vedia ma posunúť a povedať mi, ako by som mohla vylepšiť niektorý vtip. Je to tá sila tvorivého kolektívu a toho, že keď robíte s viacerými talentovanými ľuďmi, čosi z nich sa na vás nalepí.
Dvakrát ste vypredali pražskú Lucernu, ktorá má kapacitu tisíc miest na sedenie. Je náročnejšie rozosmiať jedného človeka alebo niekoľkotisícový dav?
Určite jednu osobu, lebo keď už sa smeje masa, musíte sa smiať aj vy. Čím viac ľudí je, tým lepšie sa rozosmieva. Ľudia sa prestanú hanbiť, nechajú sa strhnúť a cítia sa bezpečnejšie, lebo sú vo veľkom dave a môžu sa v ňom schovať a zasmiať. Vidieť to aj na tom, že keď prídem do nejakého menšieho mesta, kde sa ľudia medzi sebou poznajú, tak sa hanbia. Pozerajú sa na druhých – či sa smeje aj Monika v druhom rade a či sa môžu zasmiať na tom vtipe aj oni. Práve pri takejto šou sa treba odviazať a užiť si to úplne naplno bez ohľadu na prísediace Moniky.
Trúfli by ste si aj na väčšie publikum?
Neviem si to veľmi dobre predstaviť. Pre komika je najlepšie divadlo alebo bar, kde sa cíti intímne a s divákmi je viac prepojený. Zároveň ma hnevá, že si neviem rýchlo meniť kostýmy a ponúknuť niečo veľké, čo štadióny potrebujú, aby som aj s komediálnou šou vedela obhospodáriť obrovské pódium. Ale ktovie, možno tam čoskoro dôjdeme a pridáme sa k tej západnej tradícii, kde komik dokáže vypredať aj štadión.
Funguje váš typ humoru naprieč regiónmi, alebo ho musíte prispôsobovať, či ste v Novákoch, Bratislave, Humennom alebo v Brne?
Paradoxne funguje. Keď si skúšam nové veci v Bratislave, tak publikum je už vycvičené a pozerá sa na mňa kriticky, preto sa mi tam ťažšie rozpráva o tom, že som s dieťaťom a chcem zabiť muža. Samozrejme, to im vždy pripomeniem tiež, ale už sú náročnejší. Chcú niečo viac, čo je skvelé… Zároveň sa vyvíjam aj vekom a chcela by som sa dostať k iným témam.
V akom type humoru sa cítite najbezpečnejšie?
Najbezpečnejšie sa cítim vtedy, keď nadávam na náročný ženský život od holenia až po menštruáciu. Žijeme to všetky každý deň a veľmi ma štve, že v globále zarábame menej, ale musíme sa o seba starať viac, aby sme vyzerali tak, aby sme mohli zarábať o trochu viac.
Na aký humor sa, naopak, necítite byť silná?
Neistá sa cítim byť v témach, ktoré nerobím často, ako je napríklad politická satira, ktorej potrebujeme viac a veľmi by som sa k nej chcela dostať. Nech tomu ľudia akokoľvek neveria, aj my komici sme už vo fáze, keď nám klope NAKA na dvere. Vtipy preto nemôžeme povedať len tak od buka do buka a nemôžu to byť žiadne krčmové reči. Musíme hľadať a aj hľadáme eleganciu vo vtipe a snažíme sa vzhliadať k velikánom ako Lasica a Satinský.
