Kamala Harris si ako najvyššia kalifornská prokurátorka vybudovala cenné kontakty nielen v Silicon Valley. Dokáže si však získať vedúcich predstaviteľov amerického biznisu, z ktorých sa niektorí prikláňajú k Donaldovi Trumpovi? A mohlo by jej zvolenie znamenať odklon od Bidenových snáh o väčšiu reguláciu a zdanenie korporátneho sektora?
Krátko pred zvolením za kalifornskú generálnu prokurátorku v roku 2010 sa Kamala Harris vybrala do sídla Googlu v Mountain View na debatu Talks at Google. V hodinovom rozhovore s vedúcimi pracovníkmi a zamestnancami spoločnosti ich nazvala svojou rodinou a snažila sa prítomných ubezpečiť, že nebude brániť technologickým inováciám.
„Nemôžeme stáť v ceste rastu a rozvoju podnikov. Nemusí to byť na úkor pomoci spotrebiteľom, ani na úkor boja proti zlým podnikom, pretože tie pôsobia aj na úkor dobrých,“ povedala Harris pred 14 rokmi v snahe vyvažovať ochranu spotrebiteľov s podporou rozvíjajúceho sa technologického sektora.
Joe Biden a Kamala Harrisová. Foto: Flickr.com
Joe Biden a Kamala Harris. Foto: Flickr.com
Vo voľbách na post generálnej prokurátorky Harris finančne podporilo niekoľko významných osobností zo Silicon Valley, vrátane Marca Benioffa, generálneho riaditeľa spoločnosti Salesforce, Sheryl Sandbergovej, bývalej prevádzkovej riaditeľky spoločnosti Meta, a Jonyho Iva, bývalého hlavného dizajnéra spoločnosti Apple.
Po zvolení v roku 2010 však neváhala zakročiť proti nekalým praktikám veľkých technologických firiem. Harris zažalovala eBay za praktiky pri nábore zamestnancov poškodzujúce voľnú súťaž na pracovnom trhu a neskôr tlačila aj na Facebook a Google, aby obmedzili šírenie tzv. revenge pornografie (pornografia šírená za účelom poškodenia alebo vydierania obeti).
Varovala tiež spoločnosť Uber, že podnikne právne kroky, ak z kalifornských ciest neodstráni autonómne vozidlá.
Za tri a pol roka v Bielom dome súčasný prezident Joe Biden v očiach niektorých ľudí z Wall Street obrátil karty proti veľkým podnikom. Hoci mal pred zvolením povesť politického centristu, počas pôsobenia v úrade viedol kampaň a presadzoval zvýšenie daní pre najbohatších a zabránenie korporáciám v obchádzaní ich platenia.
Biden tak zmenil politiku exprezidenta Trumpa, ktorý po vzore republikánskych prezidentov v úrade presadzoval daňové úľavy pre korporácie a Američanov s vysokými príjmami, a to aj napriek historickým skúsenostiam Spojených štátov, keď takéto kroky miestnu ekonomiku oslabovali.
Podpora Donalda Trumpa
Niektorí šéfovia veľkých amerických spoločností, nielen z technologického sektora, verejne aj súkromne podporujú Trumpa. Napríklad Elon Musk, generálny riaditeľ spoločností Tesla a SpaceX, síce v minulosti prispieval obom hlavným americkým stranám, ale po nedávnom atentáte na Donalda Trumpa na svojej sieti X napísal, že ho plne podporuje.
Okrem toho prisľúbil, že na Trumpovu kampaň bude mesačne prispievať 45 miliónmi dolárov, čo o niekoľko dní neskôr čiastočne poprel s tým, že Trumpovi bude posielať oveľa menej.
V júli sa na Trumpovu stranu pridali aj Marc Andreessen a Ben Horowitz, zakladatelia venture kapitálového kolosu Andreessen Horowitz, a oznámili finančnú podporu. K zmene názoru došlo v prípade investora a podnikateľa v oblasti IT Davida Sacksa.
Hoci po útoku Trumpových priaznivcov na Kapitol v roku 2021 vyzýval na jeho odvolanie z funkcie, v júli tohto roku na republikánskom zjazde exprezidenta podporil.
V príspevku na X vyzval aj ďalších veľkých investorov a podnikateľov, aby podporili Trumpa a spomenul niekoľko ďalších veľkých mien, ktoré stoja po boku exprezidenta. Okrem Muska k nim patria Joe Lonsdale, spoluzakladateľ kontroverznej firmy Palantir, a Doug Leone, investor v oblasti IT a venture kapitálu.
Podľa Anny Massoglie z výskumnej organizácie OpenSecrets ide skôr o konzervatívne zmýšľajúcich podnikateľov než o technologický sektor ako celok. „Nie je to tak, že by veľkí hráči v oblasti veľkých technológií, ktorí sa tradične prikláňajú k demokratom, zrazu zmenili stranu,“ povedala Massoglia pre CBS News.
„Namiesto toho vidíme, že anti-establishmentová konzervatívna frakcia sa stáva politicky aktívnejšou,“ domnieva sa.
Vzhľadom na nedostatok údajov podľa nej nie je možné určiť skutočný rozsah podpory Trumpa medzi predstaviteľmi amerického biznisu. Finančná podpora konzervatívnych podnikateľov by však mohla byť pre Trumpovu kampaň významná.
V júli Donald Trump na súkromnom stretnutí so stovkou amerických generálnych riaditeľov sľúbil, že po zvolení zníži sadzbu dane z príjmov právnických osôb na 20 percent, čo by veľkým spoločnostiam ušetrilo miliardy dolárov.
Už len z tohto dôvodu spôsobuje súčasnej administratíve podpora Trumpovej kampane členmi veľkých podnikov vrásky na čele.
Na jar tohto roku sa preto Harris začala stretávať so zástupcami veľkých amerických spoločností. Podľa agentúry Bloomberg to insideri z Wall Street nazvali „šarmantnou ofenzívou“.
V uplynulých mesiacoch sa v Bielom dome a v rezidencii viceprezidentky Harris pravidelne rozprávala so súčasnými a bývalými zástupcami gigantov, ako sú Visa, American Express, JPMorgan Chase, Motorola a ďalšie.
Nemuselo ísť nevyhnutne len o zabezpečenie finančnej podpory v prezidentskej kampani. Lídri a líderky veľkých amerických podnikov môžu ovplyvniť vnímanie verejnosti o tom, ako sa darí americkej ekonomike.
Harris s nimi údajne v prvom rade diskutovala o stave amerického hospodárstva. Chcela tiež počuť ich názor na hospodársku politiku Joea Bidena.
Viceprezidentka aj pri iných príležitostiach obhajovala Bidenovu administratívu za konzistentné správanie a obnovenie stability po chaotických štyroch rokoch Trumpovej vlády.
Podľa Bloombergu kroky vlády skôr šéfov veľkých firiem frustrovali – ohradili sa voči zvýšenej regulácii a presadzovaniu federálnych pravidiel. Biden potláčal tzv. junk fees, skryté poplatky, ktoré poškodzujú spotrebiteľov.
Dokáže Harris v kampani pritiahnuť na svoju stranu veľkých firemných investorov? Prezidentove kroky nemusia byť nevyhnutne jej zásluhou, keďže úrad viceprezidentky USA nemá formálne vládne právomoci.
Biden poveril viceprezidentku len určitými oblasťami, ako je napríklad imigrácia alebo boj za práva žien na interrupciu. Po zvolení sa však Harris len ťažko môže obrátiť proti kurzu, ktorý určil jej predchodca.
„Bolo by radikálne, keby zvrátila politiku krotenia veľkého biznisu a podkopala Bidenov hlavný a populárny odkaz počas celej jeho administratívy,“ poznamenal Hal Singer, profesor ekonómie na univerzite v Utahu, v televízii CNBC. „V konečnom dôsledku má voči Bidenovi a napĺňaniu jeho odkazu dlh,“ zdôraznil.
Podľa The New York Times by Harris mohla byť v hospodárskej politike ešte progresívnejšia ako Biden. Ako generálna prokurátorka a senátorka presadzovala všeobecnú zdravotnú starostlivosť a daňové úľavy pre pracujúcu triedu, ktoré boli pokryté zvýšeným zdanením veľkých podnikov.
Na druhej strane Kamalu Harris v minulosti kritizovali za údajnú benevolenciu voči veľkým spoločnostiam, ktorú kritici spájali s jej konexiami a podporou jej kampaní zo strany veľkých firiem zo Silicon Valley.
The New York Times okrem toho pripomína, že v minulosti čelila kritike za to, že nevyšetrila One West Bank po tom, ako kalifornské ministerstvo spravodlivosti tvrdilo, že pri exekúciách došlo k rozsiahlym pochybeniam.
Hoci sa Harris počas senátorskej a prezidentskej kampane v roku 2020 etablovala ako progresívna politička, na rozdiel od niektorých ľavicovejších politikov nesúhlasila napríklad s rozdelením veľkých spoločností, ako je Facebook.
Podľa nej by sa takéto kolosy mali skôr regulovať, aby si americkí spotrebitelia mohli byť istí, že nedôjde k narušeniu súkromia.
Hlavnou otázkou zostáva, či sa viac zástupcov veľkých spoločností prikloní ku Kamale Harris, ak jej podpora vzrastie a stane sa favoritkou prezidentských volieb. S tesným náskokom v hodnote štatistickej chyby ním zatiaľ zostáva Donald Trump.
Autorom tohto článku je David Strnad z Forbes Česko.
