„Fascinuje ma, že napriek tomu koľko výskumov a kvalitnej literatúry o vzťahoch tu máme, tak ľudia stále bažia po skratkách, ktoré ponúkajú romantické mýty,“ hovorí psychológ Aleš Bednařík v podcaste Nevyhorení.
Neustálym vstrebávaním príbehov o romantickej láske v nás zostávajú rôzne posolstvá o tom, ako by mali vzťahy vznikať, fungovať aj zanikať. Čo to s nami robí? V druhej epizóde letnej série o láske so psychológovom Alešom Bednaříkom a matchmakerkou Dianou Fabiánovou vyvraciame mýty, ktoré nám často komplikujú vzťahy.
Prečítajte si časť rozhovoru:
Aký je najväčší mýtus o láske, ktorému veríme?
Diana Fabiánová: V tých začiatkoch je to najmä očakávanie, že sa to stane samo, že si nás nájde princ či princezná na bielom koni a všetko bude krásne. Počúvam to stále, aj preto mnoho ľudí nechce prísť na akcie pre nezadaných, ktoré organizujeme, pretože sa im zdá, že to nie je prirodzené.
Ja sa pýtam, čo je dnes prirodzené? Naše životy majú ďaleko od cválajúcich rytierov po stepi a princezien, ktoré si nájde švárny šuhaj a odnesie si ich do chalupy. Celý deň sedíme za počítačom, máme veľmi obmedzené sociálne skupiny, s ktorými sa aktívne stretávame, lebo náš životný štýl je veľmi náročný.
Možností spoznať niekoho nového je veľmi málo. Zároveň však žijeme v ilúzii, že máme veľa možností. Na online zoznamkách je nekonečné more tvárí, čo je zavádzajúce.
Najčastejšie sa teda stretávam s očakávaniami, že sa to stane prirodzene, samo, romanticky a že hneď budem vedieť, že je to ten pravý/pravá.
Čo to potom spôsobuje? Sme prieberčivejší?
Diana Fabiánová: Očakávania sú vysoké. Ak ale čakáme na ten iskriaci záblesk budúcej vášne, zmenšujeme naše šance nadviazať kontakt. Ja mám často pocit, že ľudia sa chcú najprv zamilovať a až potom sú ochotní spoznávať sa.
Očakávame, že sa to stane prirodzene, že ten druhý spraví nejaké zaujímavé gesto, niečo, čo vybočí z bežnej dennej reality, ale mnoho ľudí to nevie, nemá na to dispozície, nie sú na to trénovaní. Nemôžeme len očakávať, že sa „to stane“, potrebujeme aktívne vyhľadávať príležitosti. Chodiť s otvorenými očami, vyhľadávať kontakt, usmievať sa, byť pripravený na to, kde je môj vyvolený či vyvolená a akčne sa chopiť šance, aby to malo tú iskru.
Aleš, ty si v našom predchádzajúcej epizóde hovoril aj o tom, že dnešná doba kladie enormné nároky na komunikáciu, napríklad aj preto, že rodové stereotypy sa stierajú, už to nie je také jednoznačné a nepísané pravidlá, ktoré kedysi fungovali v randiacom svete, nemusia platiť. Zároveň však schopnosti mnohých ľudí komunikovať klesajú…
Aleš Bednařík: V minulosti boli jasné signály toho, čo sa patrí a čo nie, no dnes je tá sloboda obrovitánska, hocikto môže hocičo. Dáma, ktorú idem osloviť, môže mať úplne iné presvedčenia ako dáma o dva metre vedľa nej a tiež by som ju chcel osloviť. Sú desiatky rôznych pravidiel a zároveň často nemáme zručnosti, ako zvládať tieto situácie.
V minulosti ste mohli byť tretia liga v komunikácii, ale pravidlá jasne určovali, ako to bude. Teraz musíte byť skoro olympionik, aby ste zvládli tú rôznorodosť, tlak a nečakané reakcie. Výsledkom je, že ľudia sa stále viac vyhýbajú týmto situáciám, pretože nie sú vycvičení zvládať konštruktívne odmietanie.
Aleš Bednařík a Diana Fabiánová. Foto: archív respondentov
Diana Fabiánová: V minulosti bolo aj to odmietanie oveľa jemnejšie, pretože ženy nemali takú slobodu povedať: „Páľ do kelu.“ Muži vedeli, že im nič hrozné „nehrozí“. Keď mali vyšší status ako žena, tak si ich často ani nemohla dovoliť odmietnuť. Teraz je to teda oveľa „nebezpečnejšie“ pre tých mužov, je náročnejšie prekonať strach.
Aleš Bednařík: Keby sme na to išli sociologicky, tak feminizmus dal obrovskú slobodu ženám, ako sa môžu správať, no muži nedobehli tento rozvoj. Nevedia, čo s tým, lebo na to neboli pripravovaní, mnohí ťažko reagujú na to, že ženy môžu slobodne reagovať a hovoria, čo chcú.
Zažite Nevyhorených naživo!
Podujatie Nevyhorení 2024: Ako si byť bližšie?
Pozývame vás na celodenné podujatie Nevyhorení už 25. októbra 2024 v Starej tržnici v Bratislave, kde so vzácnymi hosťami a odborníčkami otvoríme témy vzťahov, blízkosti, spájania sa a vzájomnej podpory. Jedným zo spíkrov bude aj psychológ Aleš Bednařík.
Práve vzťahy sú to najkľúčovejšie, čo ovplyvňuje naše duševné zdravie a sú základom pre lepší život. V dnešnej dobe je potrebné o nich hovoriť ešte viac.
Early bird lístky kúpite na stránke Ticketportal.
Program a spíkrov podujatia budeme postupne odhaľovať na tejto stránke.
Keď to veľmi zjednoduším, tak tu máme mužov, ktorí „NIE“ neberú ako odpoveď a správajú sa k ženám hrozne, alebo sú tu muži, ktorí sa boja čokoľvek povedať, takže nehovoria nič.
Ako je to s tou prieberčivosťou, ktorú sme tu už načrtli?
Aleš Bednařík: To, čo sa u mnohých ľudí tvári ako náročnosť a prieberčivosť, je skôr strach z toho, ako zapôsobím na toho druhého. Často sa teda radšej vyhnem naozajstnému stretnutiu, napríklad v prípade online zoznamiek, alebo reálnemu zblíženiu. Môže byť neuvedomené, napríklad uprednostňujem si s niekým písať pred stretnutím. Ak to však ľudia robia pravidelne, tak vlastne hrajú aj sami pred sebou hru, že sa chcú zoznámiť, ale keď naozaj príde tá možnosť, tak ich napádajú dôvody, prečo to nejde. Môže to byť neuvedomený mechanizmus.
Čím sú ľudia dospelejší, tým viac sa snažia rozumovo uchopiť a plánovať, mať to zoznamovanie ako projekt. Keď však máme od 15 do 20, tak nerozmýšľame, len blbneme, ideme do kina, ideme na diskotéku, chytíme sa za ruky… A sme zamilovaní. Ale cez WhatsApp sa nezamiluješ.
Alebo sa zamiluješ, ale do úplne iného človeka…
Diana Fabiánová: Nedávno som to zažila. Šťastne ženatý pán, s manželkou boli spolu veľa rokov. Cez sociálnu sieť ho kontaktovala žena, do ktorej bol platonicky zaľúbený na gymnáziu. Mala tam fotografie, ktoré ju ukazovali, akoby bola stále na tom gymnáziu.
Začala mu jasne dávať najavo, že ho celý ten čas ľúbila, že má oňho záujem, že s ním chce byť… On nadšený z jej odhalenia požiadal o rozvod ešte predtým, než sa s ňou fyzicky stretol. Jeho manželka bola zrútená, nechápala, čo sa deje, pretože mali normálny funkčný vzťah.
Muž potom zistil, že pani vyzerá v realite úplne inak a bolo tam ešte veľa ďalších vecí. Napríklad, že sa rozišla s mužom a potrebuje byt, no on, keďže sa rozviedol, ostal tiež bez bytu. Takže ho už ani ona nechcela.
Impulzívne rozhodnutie na základe horúcej, no zavádzajúcej niekoľkomesačnej Facebook komunikácie. Vedia to byť naozaj nebezpečné veci.
Aleš Bednařík: My sme citliví na tú strunu narcistického ega a je to podľa mňa prepojené aj s romantickými mýtmi. Keď voči mne niekto „zahorí“, tak je väčšia šanca, že zahorím naspäť, lebo som možno stretol tú svoju spriaznenú dušu. V Amerike tomu niekedy hovoria aj „twin flames“.
Jeden z najčastejších mýtov je tiež ten, že niekde na tomto svete existuje človek, ktorý patrí ku mne a ja ho len musím nájsť. Keď ho stretnem, tak sa to stane, príde výbuch supernovy a budeme šťastní až do konca života, lebo sme prepojení na všetkých úrovniach, od duše až po telo.
Fascinuje ma, že napriek tomu, koľko výskumov a kvalitnej literatúry o vzťahoch tu máme, tak ľudia stále bažia po skratkách, ktoré ponúkajú romantické mýty.
Ako je to so vzájomne sa priťahujúcimi protikladmi? Platí, že ten druhý musí mať to, čo ja nie a navzájom sa doplníme?
Aleš Bednařík: Môže sa stať, že nás na človeku bude priťahovať niečo, čo my sami nemáme a obdivujeme to. To sa stáva. Oveľa častejšie nás však priťahujú podobnosti – keď máme podobný životný štýl, podobné hodnoty, podobné ciele, plány či humor.
Ak však aj sme výrazne odlišní, je to len začiatok istého „rozporu“. K rozchodu vedie až to, že s týmito odlišnosťami málo pracujeme, nerozprávame sa o nich a ak aj áno, tak zraňujúcim spôsobom. Nekompatibilita nie je na vine, na vine sme my.
Aké dôležité sú začiatky vzťahu a spoznávanie sa?
Diana Fabiánová: Myslím si, že je dôležité venovať si vzájomne dostatok priestoru, aby sme sa spoznali a napojili sa na seba, mali spolu silné zážitky a emócie, ku ktorým sa vieme vracať, keď prídu krízy či ťažšie obdobia. Ak nie sú silné základy a nevenujeme tomu priestor v tých počiatočných fázach, keď to má celé najsilnejšie grády, potom z toho vzťahu oveľa ľahšie vystupujeme. V dnešnej dobe je to náročné, lebo veľa ľudí tým vzťahom nedáva priestor, aký by si zaslúžili.
Aleš Bednařík: Súhlasím. Často sa rozprávam s rôznymi ľuďmi, ktorí mi popisujú, aké majú vzťahy a mnohí hovoria napríklad o tom, že sa stretávajú raz za týždeň, každý má už svoj byt, sú dospelí, chodia do práce, majú svoje životy… Neviem si predstaviť vytvoriť si hlboký vzťah s niekým, s kým sa stretávam raz za týždeň na pol dňa.
Jedna z prvých intervencií, keď majú páry pocit, že sa im to rozpadá a prídu sa poradiť, tak je pomôcť im vrátiť sa na začiatok vzťahu. Tam, kde vnímali a prežívali to vzrušenie, vášeň, príťažlivosť… a z tej spomienky vyťažiť veci, ktoré by potom mohli robiť aj dnes. Treba na tom pracovať. Ďalší častý mýtus totiž je, že keď nájdeme toho pravého, tak sa to bude diať samé od seba.
Je potrebné vnímať, že sme komplexní, zložití a meníme sa v čase. Mám obľúbený aforizmus, ktorý hovorí o tom, že keď si už konečne vo vzťahu nájdeme svoje miesto, tak ten vzťah je iný a my musíme znova hľadať svoje miesto v ňom. Neexistuje nič také, že konečne sme si to odpracovali a už sme zladení,“ dodáva Aleš.
Pokračovanie si môžete vypočuť v podcaste Nevyhorení.
Vypočujte si podcast
Celý rozhovor a ďalšie zaujímavé epizódy si môžete vypočuť v podcaste Nevyhorení na Spotify či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Tretiu sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame vďaka našim dlhodobým partnerom.
Generálnym partnerom podcastu je SPP.
Hlavným partnerom je Raj zdravia.
