Je ťažké nájsť africkú krajinu, v ktorej Joshin Raghubar nemá biznisové prsty. Juhoafrický venture kapitalista a africký patriot pomáha sľubným projektom na celom kontinente rozbehnúť podnikanie. V rozhovore pre Forbes vysvetľuje, prečo Afričanov unavujú diskusie s Európanmi a ako čínske investície menia kontinent.
Jadrom Raghubarových aktivít je iKineo Ventures, investičná spoločnosť, ktorá pomáha budovať podnikateľské nápady. Rozvíja napríklad spoločnosti Explore Sideways, ktorá spája cestovanie a technológie, AdBot, ktorá sa zameriava na online reklamu, a Inves Capital, ktorá spája digitálne a krypto podniky.
Okrem toho Raghubar spustil aplikáciu Kena Health, ktorá má ambíciu stať sa najväčším poskytovateľom lacnej zdravotnej starostlivosti mimo štátnych nemocníc.
Nedávno navštívil Česko v rámci ostravského tábora Moonshot. Jeho zakladateľ, úspešný český choreograf a performer Yemi A.D. priviedol do Ostravy svetové podnikateľské špičky. Cieľom bolo mentorovať mladých podnikateľov a podnikateľky z mnohých oblastí.
Raghubar pôsobí na kontinente, ktorý postihuje množstvo problémov, od veľmi fragmentovaných trhov cez nízku kúpnu silu až po neexistujúcu infraštruktúru. Vo všetkých týchto ohľadoch africkým krajinám výrazne pomohli čínske investície, ktoré sa zároveň stali tŕňom v oku západných krajín.
Ako však opisuje juhoafrický investor rizikového kapitálu, Západ by mal pri rokovaniach s africkými podnikmi uznať chybu a zmierniť všadeprítomný paternalizmus.
Aké máte skúsenosti s čínskymi investíciami v Afrike?
V zahraničí často dostávam otázky o čínskych investíciách. Väčšina Afričanov ich nemá rada, považujú ich za veľmi paternalistické a povýšenecké. Najmä v situácii, keď pozícia Európy bola celé desaťročia čisto inštruktážna – nešlo o recipročný vzťah, hoci existovali výnimky.
Čína poskytuje veľa kapitálu a zdrojov. Pre africké krajiny sú čínske investície skutočne zaujímavé: pomáhajú budovať infraštruktúru a umožňujú Afrike rásť viac ako vďaka spoluprácam s inými krajinami.
Foto: Archív Joshina Raghubara
Na druhej strane Čína nenalieva peniaze do Afriky z dobrej vôle…
Samozrejme, že nie. Čína má vlastné záujmy, neinvestuje do nás pro bono. Dokonca ani necítia potrebu to predstierať. Číňania hľadajú v Afrike iné trhy na predaj vlastných výrobkov a služieb. Chcú istotu, že budú mať dostatok surovín, aby ich trh neustále rástol.
Atraktívna ponuka z Číny
Považujete to za strategicky rozumný krok?
Určite. Celá vec je motivovaná výlučne vlastnými záujmami, ale to sa dá povedať o väčšine krokov, ktoré robia všetky krajiny na svete. To, čo nám Čína ponúka, je veľmi atraktívne. Okrem toho sa od Západu líši v jednej zásadnej veci: má vlastné hodnoty, podobne ako iné krajiny, pokiaľ ide o to, ako vníma spoločnosť, demokraciu a vládnutie vo všeobecnosti, ale netrvá na tom, že sú univerzálne, že by ich mal vyznávať každý.
Ako sa to prejavuje v biznise?
Keď si s nimi sadnete za rokovací stôl, neprídu s tým, že súčasťou dohody je akceptácia ich sociálnych predstáv. To je veľký rozdiel oproti Západu. Čína chce jednoducho získať čo najlepší obchod. Ako africké krajiny sa musíme naučiť robiť to isté.
Teda hrať tvrdšie?
Hrať lepšie. Tvrdosť vo vyjednávaní je vratký pojem. Naši vyjednávači a firmy musia ísť do rokovaní s Čínou a inými krajinami s väčšou dôverou, aby sme aj my odchádzali s čo najlepším výsledkom. A tiež musíme vedieť, čo presne chceme.
Keď hovoríte o Afrike, používate zámeno „my“. Funguje nejaký spoločný africký hlas? Severná, subsaharská a južná Afrika sú veľmi odlišné regióny.
Máte úplnú pravdu, Afrika nie je jedna krajina. Je plná kultúr, jazykov a veľmi odlišne štruktúrovaných trhov. Dôvod, prečo hovorím o nás, je ten, že všetky problémy, o ktorých sme diskutovali, sú spoločné pre všetky africké krajiny. Prakticky každá africká krajina má nejakú obchodnú dohodu s Čínou, preto nemám problém hovoriť o „nás“.
Foto: Petr Vagner
Myslíte si, že v porovnaní s tým, čo robí Čína, premárnil Západ v Afrike príležitosť?
Do určitej miery áno. Západ vždy prinášal s podnikaním tlak na prijatie vlastných hodnôt a spoločenských noriem. S Čínou sa pri rokovaniach s ničím takým nestretávate. Nehovorím, že je to nepochopiteľné, židovsko-kresťanská tradícia je založená na presvedčení, že jej hodnoty sú univerzálne.
Bolo by však užitočné, keby Západ objasnil, ako je to nastavené. Či sú západné hodnoty súčasťou dohody, alebo či sa od nich dá pri styku s ostatnými upustiť a mať širší rozhľad.
Afrika nie je charitatívny projekt
Predstavte si, že k vám príde zástupca Európskej únie. Povie vám, že ho znepokojuje, že Čína tak masívne rozvíja investičné aktivity na dosah ruky. Čo by ste mu poradili?
Práve ste urobili prvú chybu. Nie sme na dosah ruky, sme na prahu Európy. V prvom rade by som mu poradil, aby si Európa uvedomila, že sa správa voči Afrike paternalisticky, že neustále počúvame, ako Európa zachraňuje nás, chudákov Afričanov. To by malo úplne zmiznúť.
V skutočnosti sme už dosť unavení z toho, že sa musíme neustále prispôsobovať vašim predstavám o tom, ako by sa veci mali robiť. Poďme sa radšej stretnúť v pozícii, ktorá lepšie zodpovedá pozícii Afriky.
Úprimne povedané, Európa by mala spozornieť. Ak sa Afrike nepodarí prejsť od prežitia k rastu, Európa bude mať vážne problémy. Musíme vytvoriť strednú triedu, vybudovať infraštruktúru. Pre Európu to nie je charitatívny projekt, rozvoj Afriky je v jej životnom záujme.
Pomáhate zakladať podniky v celej Afrike. Čo je podľa vás najväčšou prekážkou pre tamojších podnikateľov? Nie je to napríklad kvalifikovanosť pracovnej sily?
V Afrike je veľa talentov, napríklad v oblasti technológií. Spoločnosť Amazon má v Južnej Afrike 10 000 ľudí a jej odnož AWS bola založená v Kapskom Meste. Snažím sa rozvíjať tento talent.
Jedným z najväčších problémov afrických podnikov je prístup na vlastné trhy. Teoreticky je africký trh obrovský, ale mnohé africké trhy sú veľmi fragmentované, a ak tam chcete podnikať, máte problém pôsobiť na jednom trhu naraz.
Jedným z dôvodov je, že pred desaťročiami Európania kreslili hranice pomocou pravítka. Po druhé, tam, kde nie sú žiadne trate alebo cesty, nemôže cestovať tovar a zvyčajne ani služby. A chýba nám funkčná digitálna infraštruktúra, napríklad pre cezhraničné platby – čo je dnes absolútne nevyhnutné.
Ak chcete dnes uskutočniť platbu z jednej africkej krajiny do druhej, často ju musíte uskutočniť prostredníctvom americkej banky. To platí aj pre krajiny, ktoré spolu susedia.
Napríklad v Európe sa priemysel často sťažuje na zlú predvídateľnosť regulácií. Vzhľadom na politickú nestabilitu mnohých krajín nie je toto v Afrike ešte väčším problémom?
Nie je ani zďaleka taký veľký, ako sa navonok môže zdať. Politická stabilita v Afrike sa v posledných rokoch výrazne zlepšila. Bolo menej vojen, vlády sa ľahšie menili a do čela sa dostali vzdelané elity. Nie som si istý, aký druh predvídateľnosti Západ hľadá.
Stačí sa pozrieť na brexit, voľby v USA, Francúzsku a Spojenom kráľovstve, zmeny v Európskej únii… Tiež mi to pripadá ako nemalá politická nestabilita.
Aby sme neriešili iba problémy afrického kontinentu, čomu sa v Afrike darí z hľadiska biznisu?
Môžem s istotou povedať, že prakticky každý africký trh rastie v určitom meradle. Zvyšuje sa kúpna sila. Máme veľmi rýchlo rastúci sektor fintechu vďaka budovaniu už spomínanej digitálnej infraštruktúry. Pracujeme na lepšom rozvoji poľnohospodárstva, keďže 60 percent Afričanov je nejakým spôsobom aktívnych v poľnohospodárstve.
Čoraz častejšie pozorujeme aj presun obsluhy digitálnych trhov do Afriky. Podpora pre európsku sieť spoločnosti Amazon sa nachádza v Kapskom Meste. V dôsledku toho sa stávame akýmsi motorom pre mnohé nadnárodné technologické spoločnosti.
Autorom tohto článku je Michal Bernáth z Forbes Česko.
