Počas leta na Slovensku brigáduje 29 percent mladých vo veku od 16 do 25 rokov, najčastejšie vo veľkých mestách. Ďalších 35 percent si privyrába aj mimo prázdninového obdobia. Vyplýva to z prieskumu online investičnej platformy Portu, ktorý realizovala agentúra Ipsos na Slovensku aj Česku na vzorke 705 respondentov.
Približne pätina mladých vo veku do 25 rokov už pracuje, preto ďalší príjem z brigády nepotrebujú. „Tých, ktorí ešte prácu nemajú a napriek tomu nechcú brigádovať, bolo na Slovensku iba 12,1 percenta, v Česku ešte menej. Ide o pozitívny výsledok, keďže práve práca s vlastnými peniazmi najlepšie učí mladých ľudí zodpovednosti a finančnej gramotnosti,“ uviedol analytik Portu Marek Malina.
Z prieskumu vyplynulo, že vo veľkých mestách nad 100-tisíc obyvateľov pracuje až 70 percent mladých ľudí. V obciach do tisíc obyvateľov je to však iba 53 percent, čo môže byť podľa portálu spôsobené aj nedostatkom pracovných príležitostí a dochádzaním za prácou.
Najväčšou motiváciou, prečo mladí brigádujú, je snaha zabezpečiť si vlastné financie, ktoré môžu použiť na bežné výdavky, alebo sa chcú osamostatniť od rodičov. Ich motivácia sa líši aj podľa regiónu. Na strednom Slovensku takmer 56 percent z opýtaných respondentov šetrí na konkrétnu vec, no v Bratislave je to iba 15,4 percenta. V hlavnom meste a jeho okolí je podľa analytika pre mladých dôležité získať skúsenosti do životopisu.
Malina zdôraznil, že počet brigádujúcich by na Slovensku ešte mohol rásť, keďže poslanci schválili novelu zákona o možnosti brigádovania pre mladých už od 15 rokov, ktorí už nepotrebujú súhlas od inšpektorátu práce. „Mladých podľa všetkého nové pravidlá potešia. Až 71,5 percenta opýtaných totiž v prieskume uviedlo, že ak by mohli, brigádovali by už ako 15-roční,“ priblížil.
Pri hľadaní si práce majú mladí ľudia podľa analytika problém najmä s finančnou gramotnosťou. Vyše štvrtina respondentov na Slovensku a Česku uviedla, že sa touto problematikou v škole na vyučovaní nezaoberá. Najviac informácií o financiách majú mladí ľudia z internetu, tento zdroj používa takmer 54 percent. Polovica opýtaných mala vedomosti od rodičov a iba necelých 16 percent Slovákov a Čechov ich získalo v škole.
