Nemotorný tanec na lane nad kráterom pekla sa skončil podľa očakávania katastrofou, pád do plameňov bol neodvratný. Pád do vojnových plameňov. Pred 111 rokmi vypukla prvá svetová vojna, po ktorej už nič nebolo ako predtým. Ani ekonomika, ani svet podnikania.
3. augusta 1914, od ktorého nás delí 111 rokov, vyhlásilo Nemecko vojnu Francúzsku, keď deň predtým obsadilo Luxembursko a ešte o deň skôr vyhlásilo vojnu Rusku. Tomu všetkému predchádzal vojnový stav medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom, do ktorého monarchia z vlastnej vôle vstúpila 28. júla – týmto dátumom sa začal do tej doby bezkonkurenčne najdesivejší konflikt v histórii ľudstva.
Na prelome júla a augusta 1914 sa hrala partia, v ktorej si znepriatelené štáty v reťazovej reakcii navzájom vyhlasovali vojnu. Bol to dominový efekt, nikto však nevedel, že jeho výsledkom bude rozmetanie všetkých starých poriadkov. Ak hľadáme prelom, keď sa dejiny začali uberať smerom, ktorý nás doviedol k dnešku, je ním práve leto 1914. Stopercentne. Bez debát.
Po prvej svetovej vojne si už hádam nikto nerobil ilúzie o „ľudskosti ľudstva“. Ľudskému spoločenstvu definitívne spadla maska, čo vo svojej charakteristike konfliktu priliehavo zhrnul Winston Churchill: „Zo všetkých hrozných prostriedkov, ktoré bolo možné použiť, vynechali vyspelé a kresťanské štáty iba mučenie a kanibalizmus. A to len preto, že ich účinok sa zdal pochybný.“
V lete 1914 si veľa mobilizovaných mužov myslelo, že čoskoro budú späť doma. Vojna však zúrila viac než štyri roky a takmer desať miliónov vojakov sa domov nevrátilo vôbec.
Najhoršia pritom nebola smrť. Najhoršie bolo, že smrť bola pre mnohých vyslobodením.
