Správny spánok prispieva k lepšiemu zdraviu a pracovnému výkonu. Len traja zo 100 Slovákov hodnotia svoj spánok ako výborný. Oproti tomu až 77 percent opýtaných Slovákov nebolo so svojím spánkom spokojných a ohodnotili ho známkou 3,4 až 5, uvádza Spánkový inštitút.
Problémy so spánkom majú aj naši susedia. Šesť z desiatich Čechov s ním má problémy, čo škodí nielen im, ale aj firmám a ekonomike. Polovica z nich si nevie poradiť s bezsennými nocami, hoci zlepšenie návykov by trvalo len pár minút denne.
Nedávna štúdia Bristolskej univerzity odhalila, že ľudia, ktorí pravidelne sporia, majú lepší spánok. Tí, ktorí nemajú peniaze a obávajú sa o svoju budúcnosť, spia horšie. Nedostatok spánku však spôsobuje pokles pracovnej produktivity, čo môže viesť k prepusteniu z práce, a to opäť vedie k nekvalitnému spánku.
Podľa aprílového prieskumu spoločnosti Stem/Mark zlým spánkom trpia necelé dve tretiny Čechov. Polovica z nich s tým nič nerobí, a to neškodí iba im.
Podľa výskumnej organizácie Rand má napríklad nedostatok spánku dopad na nemeckú ekonomiku vo výške 1,56 percenta hrubého domáceho produktu. Znížená produktivita ju pripravuje o 200-tisíc pracovných dní ročne, ktoré by boli využité, keby všetci zamestnanci spali aspoň sedem hodín denne.
Ešte horšie sú na tom Spojené štáty, ktorým nedostatok spánku uberá milión dvestotisíc pracovných dní ročne. To predstavuje 2,28 percenta hrubého domáceho produktu.
„Nedostatok spánku výrazne znižuje intelekt a schopnosť správneho rozhodovania, a to aj pri vynechaní jednej noci,“ hovorí Pavel Tkadlec, vedúci spánkového laboratória nemocnice v Uherskom Hradišti.
„Okrem toho znižuje schopnosť sústrediť sa a zvládať stresové situácie. Aby sme mohli robiť správne rozhodnutia, musíme sa sústrediť a nekonať impulzívne, keď cítime, že sme pod tlakom,“ dodáva psychoterapeut Jan Kulhánek.
Nevyspatý zamestnanec teda nie je najvýkonnejší. A keď je nútený dlhodobo sa ochudobňovať o spánok, následky môžu byť fatálne. „Nevyspatí zamestnanci napríklad spôsobili havárie v jadrových elektrárňach Černobyľ a Three Mile Island,“ upozorňuje odborník.
Nedostatok spánku však v prvom rade ubližuje ľuďom samotným. Lekári uvádzajú, že menej ako päť hodín denne spánku zvyšuje riziko obezity, kardiovaskulárnych ochorení alebo cukrovky 2. typu približne o polovicu.
Navyše tí, ktorí sa riadia heslom „budem spať, až keď zomriem“, aby toho stihli čo najviac, sa do večného spánku uberajú rýchlejšie ako ostatní. Podľa vedcov tí, ktorí sa poriadne nevyspia, či už z vlastného presvedčenia, alebo pre zdravotné problémy, majú približne o polovicu vyššie riziko predčasnej smrti.
Ako spať lepšie
Našťastie sa takémuto osudu dá vo väčšine prípadov vyhnúť. Cesta k zdravému spánku vedie cez vytvorenie vhodných podmienok, ako je ticho, tma a teplota okolo 18 stupňov Celzia. „Je tiež potrebné stanoviť si a dodržiavať režim,“ vysvetľuje Tkáč.
Ten by mal pozostávať z pravidelného času zaspávania, minimálne šesťhodinového spánku denne a dvojhodinového pôstu pred zaspávaním. „Spánková disciplína je u najúspešnejších manažérov často veľmi prísna,“ dodáva lekár.
Niektorí účastníci štúdie Stem/Mark si vyskúšali úpravu spánkových návykov. Podľa organizácie išlo o najúčinnejší krok smerom ku kvalitnejšiemu spánku – deväť z desiatich ľudí, ktorí si v noci zatemnili izbu a znížili teplotu vzduchu, zaznamenalo zlepšenie.
Kvalitu spánku však ovplyvňujú aj psychologické faktory, ako sú napríklad finančné problémy. „Keď nás niečo trápi a musíme na to myslieť, máme problémy so zaspávaním a mávame úzkostné sny. Prvou pomocou je zveriť sa s obavami niekomu blízkemu. Potom môžete vyhľadať pomoc vo finančnej oblasti, prípadne psychológa,“ radí Kulhánek.
Aj šéf však môže pomôcť zamestnancom s lepším spánkom. Tkadlec odporúča nevyžadovať nočné zmeny alebo ich minimalizovať, ak je to možné. Dobrému spánku škodia aj nočné pracovné správy a e-maily.
S pozitívnym vplyvom work-life balance súhlasí aj Kulhánek. Hoci nie každá profesia môže ponúknuť takýto luxus, stále je možné zamestnancom pomôcť – podľa psychoterapeuta napríklad poskytnutím benefitov prostredníctvom aktivít, ktoré znižujú dlhodobý stres.
K bystrejšej mysli a lepším pracovným výkonom môžu pomôcť športové aktivity alebo masáže, v prípade potreby aj konzultácie so psychológom.
Odborníci radia, aby si tí, ktorí majú túto možnosť, v práci zdriemli. Piloti NASA sa týmto riadia takmer tridsať rokov – dávajú si presne 26-minútový šlofík. Vesmírna agentúra zistila, že takýto odpočinok vedie k zvýšeniu pozornosti astronautov o polovicu a produktivity o tretinu.
Autorom tohto článku je Filip Vokoun z Forbes Česko.
