Zatiaľ čo najlepšie športovkyne a športovci sa snažia ešte posledné dni na parížskych hrách posúvať hranice ľudských možností, podnikateľské možnosti sa posúvajú do nežiaducich oblastí. Namiesto tradičného vrcholu letnej turistickej sezóny biznisový Paríž prežíva olympijské vytriezvenie.
Taxikár menom Jugurta Chabane vyšiel pred svoje tmavé vozidlo a predniesol vetu, ktorá vás pri olympiáde na prvé počutie nijako zvlášť neprekvapí: „Taký Paríž som ešte nevidel.“
Muž v čiernom obleku však pre televíziu NBC nehodnotil slávnostný ceremoniál hier, pri ktorom sa po Seine plavili lode s olympionikmi, a nemal na mysli ani úžasný pohľad na plážový volejbal pod Eiffelovou vežou.
Myslel na niečo oveľa prozaickejšie. Na svoj zárobok. „Olympiáda môj biznis ovplyvňuje skutočne veľmi. Povedal by som, že zhruba o 70 percent,“ uviedol.
Smerom nadol. Toto je iný rozmer prebiehajúcej športovej akcie, ktorý poukazuje na to, čo sa z olympiád v priebehu desaťročí stalo. Od čias, keď páni olympijských kruhov začali akcentovať komerčný rozmer hier, dokázali stvoriť fungujúcu miliardovú mašinu. Podnik, s ktorým sa s obľubou spájajú najväčšie globálne značky.
To však funguje vo vnútri „olympijskej bubliny“, čo je termín pre uzavretý areál s vlastnými pravidlami, v ktorom napríklad nemožno platiť inou kartou ako od spoločnosti Visa, pretože práve tá patrí ku kľúčovým sponzorom hier.
Vnútri všetko funguje, vonku je to horšie. Nielen preto, že sa mestá premenia na pevnosti, a keď sa k tomu ako v Paríži pridajú potrebné obmedzenia metra v centre, ich funkčnosť značne upadá.
„Toto je ako deň a noc,“ hodnotí pre NBC Bérangère Drogue z bistra L’Elephant Du Nil a naráža tým na medziročný prepad: „Vlani sme v tomto čase mali neustále plno vonku aj dnu. Čakali sme to aj počas olympiády, ale…“
Kde sú turisti?
Jej tri bodky sú dostatočne výrečným vysvedčením pre klasické frázy o tom, že olympiáda tvorí nespočetné pracovné príležitosti a pritiahne davy návštevníkov. Obraz z Paríža je iný. Francúzi, ktorí mohli, väčšinou svoje byty dočasne prenajali a odišli mimo metropoly. A fanúšikovia trávia hodiny v športových arénach.
Iným dôkazom sú slová šéfa módneho domu Hermès Axela Dumasa, ktoré predniesol pre Vogue na konci júla: „Naše skúsenosti s olympiádami nám hovoria, že toto nie je náš najlepší moment. Videli sme to v Pekingu (2008), v Londýne (2012) a očakávame to aj v Paríži.“
Zvlášť pre jeho sektor je očakávaný pokles návštevníkov z Blízkeho východu o 42 percent nepríjemný. Práve títo zákazníci totiž často nakupujú luxusnú módu.
Na olympiádach sa viac míňa za vstupenky, plyšových maskotov a občerstvenie v „bubline“. To podľa osobných skúseností autora tohto textu nebýva spravidla zvlášť výnimočné, zato veľmi drahé. To sa však dá očakávať.
Menej pravdepodobné je to, že turisti Paríž podľa údajov turistickej kancelárie Paris Je t’aime radšej vynechávali ešte predtým, než pri Seine zapálili olympijský oheň – od 1. do 24. júla podľa odhadov pokleslo množstvo turistov o 10 až 15 percent. Po štarte hier naopak vzrástlo, no tvoria ho športoví fanúšikovia.
Foto: Unsplash/Mika Baumeister
Foto: Unsplash/Mika Baumeister
A tí mieria úplne inam, než býva zvykom. Americká turistka Kate Johnson sa preto s krajanmi z NBC podelila o takmer neuveriteľnú skúsenosť: „V Louvri sme boli skoro sami, pritom sme sa báli davov práve pre olympiádu. Nakoniec bola galéria takmer prázdna, bizarný zážitok.“
Je iste nefér celú olympiádu šmahom degradovať na čisto komerčnú akciu, na športoviskách sa stále rodia inšpiratívne príbehy a unikátne emócie. To však pre obyvateľov olympijských miest neznie ako dostatočná kompenzácia, najmä ak ich biznis utrpí straty v inak kľúčových týždňoch sezóny.
Z oboch variácií olympiád sú tie letné ďaleko masívnejšie (a tak aj zárobkovejšie) ako zimné. A už tretíkrát bojuje usporiadateľské mesto s odporom verejnosti. Ten ukazovali prieskumy v Riu 2016, v Tokiu 2021 aj teraz.
Treba však dodať, že niekedy tým významne zamiešajú udalosti, ktoré nemá pod kontrolou nikto. Napríklad Brazília získala vysnívanú olympiádu v roku 2009, keď globálna finančná kríza ešte len naberala na sile a zmietla neskôr okrem iného ambície zoskupenia rastúcich mimoeurópskych krajín zvaného BRICS, do ktorého patrili aj Brazílčania.
Nezáujem o usporiadanie
Juhoamerická krajina navyše organizovala v roku 2014 futbalové majstrovstvá sveta, po ktorých ostali ako veľké výstražné výkričníky štadióny bez využitia, hlavne ten v Manaus uprostred Amazónie.
Takzvané „biele slony“, ako sa podobným arénam hovorí, sú pri športových megaakciách klasikou. V tomto smere sa olympiády snažia poučiť, trendom sú dočasné športoviská a využitie tých už postavených. O to sa Paríž bezpochyby snaží.
Vypovedajúci je však nezáujem o budúce letné hry. Na začiatku 21. storočia sa o ne preťahovali veľmoci, čo okrem iného viedlo ku korupčným kauzám pri prideľovaní hier. Obzvlášť odstrašujúcim príkladom sú spomienky na to, ako uspelo Putinovo Soči. Teraz vzniká opačný extrém, z usporiadateľských projektov krajiny po celom svete cúvajú.
Nasledujúce letné hry roku 2028 usporiada Los Angeles, v roku 2032 pôjde o austrálske Brisbane, ktoré dostalo istotu s nebývalým predstihom ako jediný oficiálny kandidát. Otvorená je tak aktuálne kandidatúra na rok 2036 a uchádzajú sa o ňu momentálne Indonézia, Turecko, India a Čile.
Najmä pre prvé tri krajiny by išlo vyložene o reputačnú záležitosť, ktorú možno spojiť napríklad s významnými strategickými investíciami do infraštruktúry.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Miroslav Němý.
