V regióne patrí k najstarším obciam a žije v nej vyše 700 ľudí. Ak by malo jej meno napovedať, čím je špecifická, bol by to chlieb. Chlebovice, ležiace kúsok od Frýdku-Místku, však preslávilo úplne iné jedlo: zemiaky.
Pozná ju tu každý, jej sláva prenikla aj za hranice a desiatky rokov sa jej darí obstáť v konkurenčnom prostredí. Nie je na to však sama – ročne ide z malej obce do sveta 3000 ton Chlebovických zemiakov. Za značkou stojí rodinná firma, ktorú pred 32 rokmi založil Libor Janečka.
Farmárčenie mu koluje v krvi. Jeho starý otec bol sedliak, ktorému však komunistický režim zobral všetko, čo mohol. Rodičia potom už mali iba malé políčko, ktoré obhospodarovali popri práci vo fabrike.
„Takým ľuďom sa hovorilo domkári,“ prezrádza Janečka. Poľnohospodárstvo ho vždy bavilo, aj keď nakoniec vyštudoval elektropriemyslovku. Príležitosť prebudiť v sebe farmárske gény dostal v roku 1992, kedy po svojom otcovi zdedil „navrátené“ v podobe 2,5-hektárového poľa a v 33 rokoch sa pustil do podnikania.
Z nuly na 3000 ton
Sám priznáva, že to bol risk. A veľký. Známi ho odrádzali, že ho čaká len drina s neistým zárobkom, lenže on tomu, čo robí, od prvej chvíle veril. V zemiakoch videl veľký potenciál – ľudia ich predsa budú jesť v každej dobe. K poliam postupne pribudli aj lúky, na ktorých až do roku 2009 chovali kravy.
„Dnes sa o lúky a dobytok starajú kolegovia, ktorí nám potom dávajú hnoj na naše zemiaky,“ približuje Janečka vzájomnú spoluprácu medzi farmármi. Z 2,5 hektára je dnes takmer 200, z toho 100 vlastných. Zemiaky pestujú na 60 až 70 z nich, a keby ich dali do jedného riadku, vytvorili by 1000-kilometrovú šnúru, po ktorej by sa dalo dôjsť z Chlebovíc až do Mníchova. Ročne predajú okolo 3000 ton zemiakov, čo predstavuje zhruba 150 plne naložených kamiónov.
Úspech prisudzuje Janečka aj tomu, že sa nebál riskovať a investovať do nových strojov, technológie a nákupu pôdy. Bez odvážnych krokov by nebola firma tam, kde je dnes. Do pestovania sa zapájala celá rodina: od útleho veku aj jeho traja synovia, z ktorých dvaja už dnes firmu postupne preberajú.
„Peniaze sa rodia ťažko. V roku 1993 trvalo celej rodine pozberať úrodu z 2,5 hektára 2,5 mesiaca. Pomáhali aj susedia, tety, chlapci z práce, pretože ja som ešte vtedy pracoval na šachte,“ spomína Janečka.
„Všetko sa robilo ručne, ja som mal len starý traktor s vlečkou. Museli sme zemiaky vykopať, naložiť do vriec, nabrať na vlečku, odviezť domov, tam ich znovu prebrať, čo bolo nekonečné. Dnes to isté množstvo pozbierame pomocou strojov za 8,5 hodiny,“ pochvaľuje si poľnohospodár.
Zemiakové klenoty
Na severnej Morave patrí jeho firma k najväčším pestovateľom zemiakov. Za 32 rokov odskúšali asi 80 odrôd plodiny a úlohou bolo vybrať takú, ktorá zákazníkom chutí, a pre ktorú sa budú vracať, aj keď bude drahšia ako od konkurencie.
Kvalitu sa podarilo udržať aj vďaka tomu, že nikdy nedodávali svoje zemiaky do veľkoobchodov – predávajú ich buď z dvora, alebo cez obchodníkov, ktorí prijali filozofiu, že budú zákazníkom dodávať len z Chlebovíc.
„Predávame hlavne v našom regióne, od Opavy po Valašské Meziříčí a zhruba pätina produkcie ide na Slovensko. Začíname v júli a končíme v auguste nasledujúci rok, ale niektorí zákazníci chcú aj staré zemiaky, tak im ich držíme, aj keď to chladenie stojí peniaze. Princíp nášho úspechu je však vo vychádzaní v ústrety zákazníkovi,“ hovorí Janečka.
Tento rok zasadili 14 odrôd od šalátového typu po prílohové zemiaky, z toho zhruba päť veľmi skorých. Zvyšok ide na uskladnenie. „Zákazník chce žlté zemiaky, väčšinou sýto žlté, aby aj po uvarení žltými zostali a boli pevné, nerozpadali sa,“ konštatuje podnikateľ.
Najviac podľa neho ohrozujú pestovanie zemiakov námestníci na ministerstve poľnohospodárstva a ich podľa Janečku zbytočná byrokracia. Okrem nich, samozrejme, úrode škodí počasie a hmyz.
Relatívne zvládnuteľná je pásavka zemiaková, len veľmi ťažko sa odstraňuje larva kováčika. Vyzerá ako dážďovka, je tenká zhruba dva milimetre, ale veľmi húževnatá. Navyše trvá štyri roky, kým larva dozreje do zakuklenia.
„A tie štyri roky žerie, čo v pôde je. Nie je veľa možností, ako sa jej zbaviť. Jediné opatrenie je s tou pôdou čo najčastejšie hýbať – ak sa neustále prevracia, tak sa im to nepáči,“ približuje Janečka.
Chlebovická firma má dnes obrat asi 25 miliónov korún (994-tisíc eur) a zisk okolo 15 miliónov (596-tisíc eur). Prispieva k nemu aj fakt, že zemiaky predávajú vo svojej réžii. Pred časom sa ich tovar dostal aj do ponuky online obchodu Rohlík.cz, do ostravskej pobočky dodávajú okolo 5- až 6-tisíc kilogramov týždenne.
Za viac ako 20 rokov investovala rodina do strojov a budov okolo 170 miliónov korún (6,7 milióna eur), zo štátnych dotácií pritom čerpali len 11 percent. Nová hala ich stála 40 miliónov (1,6 milióna eur) a v nej sa zrodil projekt menom Chlebovjanka. Za ním stojí nevesta Libora Janečku a jeho syn.
Spočiatku malo ísť iba o výdajňu zemiakov, ktorá nahradí prašné prostredie triediarne, lenže postupne sa pridávali nápady na farmársky obchod, kaviareň s detským kútikom a kontaktnú zoofarmu.
„Pôvodne to boli iba také plány, ktorým sme sa smiali – hlavne preto, že máme štyri deti, z toho jedno bolo vtedy čerstvo narodené. Nakoniec nám to však začalo dávať stále väčší zmysel a zrazu všetko začalo fungovať presne v tej podobe, ktorú sme najskôr brali ako vtip,“ rozpráva Michaela Janečková.
Zemiaková zmrzlina
S podobným biznisom nemala ona ani jej manžel Michal žiadne skúsenosti, a tak sa učili za pochodu. A vlastne sa ešte stále učia. Chlebovjanka je otvorená pár mesiacov, no už teraz ju zákazníci vyhľadávajú a v kaviarni s 30 miestami býva plno.
„Vieme, že robíme veľa chýb, no snažíme sa byť k zákazníkom transparentní. Okrem zemiakov sme začali predávať aj produkty našich kolegov poľnohospodárov a teraz nám už pomáhajú rozširovať sortiment aj samotní zákazníci, ktorí odporúčajú, čo by sme do neho mali zaradiť,“ popisuje Janečková.
„Dokonca sa nám podarilo v spolupráci s miestnym výrobcom zmrzliny vytvoriť vlastnú zemiakovú zmrzlinu, ktorá svojou chuťou prekvapí. V kaviarni ponúkame pečivo lokálnej pekárne, ktorá vyrába z našich zemiakov chlieb a máme aj výborné koláče podľa receptu našej babičky,“ vymenováva. Do prevádzky sa dokonca ako baristka pripojila aj švagriná.
A zapojené sú aj deti, čo bol napokon cieľ Chlebovjanky – aby spájala generácie. Záujem je podľa Michaely aj o kontaktnú farmu. Zatiaľ v nej majú prasiatka, kozy, králiky a sliepky. Výbehy sú prístupné pre detských i dospelých hostí, ktorí môžu zvieratá tiež nakŕmiť.
„Investície do obchodu boli okolo dvoch miliónov korún a po tých pár mesiacoch sme v čiernych číslach. Zatiaľ sa nám darí, rozbiehame sa pomaly, ale už sa o nás dozvedajú ľudia aj z ďaleka a pre miestnych sme jedným z mála kultúrnych vyžití,“ tvrdí Janečková.
S mužom išla do rizika podobne ako kedysi jej svokor. „Bez toho by sme sa však nikdy nedozvedeli, či to vyjde,“ zdôrazňuje na záver.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.