Americká centrálna banka Fed v septembri pravdepodobne prvýkrát od jari 2020 zníži základnú úrokovú sadzbu. Očakávania trhu potvrdil v piatkovom prejave šéf Fedu Jerome Powell. Podľa neho „nastal čas“ a „tempo znižovania bude závisieť od prichádzajúcich dát“.
Inflácia je podľa Powella na udržateľnej ceste k vytúženým dvom percentám, a preto je potrebné zamerať sa na ochranu trhu práce. Naznačovali to už americké ekonomické dáta z posledných mesiacov a začatie znižovania sadzieb očakávali aj trhy. Nedávno zverejnený záznam júlového rokovania Fedu navyše ukázal, že väčšina bankárov s rozvoľnením skrutiek súhlasí.
Powellov prejav zo sympózia v Jackson Hole bol napriek tomu ostro sledovanou záležitosťou. Šéf Fedu v ňom splnil očakávania a vyslal zatiaľ najsilnejší signál, že sadzby klesnú. „Dáta o inflácii a z trhu práce ukazujú, že proinflačné riziká sa znížili, ale riziko poklesu zamestnanosti vzrástlo,“ uviedol. Centrálna banka je podľa neho odhodlaná na ceste k cenovej stabilite udržať aj priaznivú situáciu na americkom trhu práce.
V júli sa tamojšia miera nezamestnanosti nečakane zdvihla na 4,3 percenta. Z dlhodobého pohľadu sú to na USA stále veľmi priaznivé čísla, ide však o najvyššiu mieru nezamestnanosti od októbra 2021. Americkí zamestnávatelia nabrali v júli 114-tisíc nových pracovníkov, čo je druhý najnižší mesačný prírastok od decembra 2020.
Znižovanie mešká
Fed sa kvôli tomu dostal pod paľbu kritiky, že nezačal znižovanie sadzieb skôr. Obavy zo situácie na americkom trhu práce navyše túto stredu priživili aktualizované štatistické dáta, podľa ktorých od apríla 2023 do marca 2024 vytvorila ekonomika USA o 818-tisíc menej pracovných miest, než uvádzali pôvodné reporty.
Ďalšie ochladzovanie trhu práce v snahe znížiť infláciu podľa Powella nie je žiaduce. „Zdá sa nepravdepodobné, že by bol v dohľadnej dobe zdrojom zvýšených inflačných tlakov,“ konštatoval.
Základná úroková sadzba je momentálne v USA na 5,5 percenta, čo je najviac od roku 2007. Otázka v tejto chvíli nie je, či sa po septembrovom zasadnutí zníži, ale či to bude o štvrť percentuálneho bodu, alebo o pol.
Nebývalo vysoká miera inflácie, ktorá nasledovala po pandemickom pumpovaní peňazí do ekonomiky, dosiahla vrchol v júni 2022. V USA vtedy stúpla na 9,1 percenta – najviac od roku 1981. Tento rok v júli spadla pod tri percentá. „Hoci úloha nie je dokončená, urobili sme veľký pokrok,“ vyhlásil Powell s tým, že dosiahnutiu dvojpercentného cieľa už nič nestojí v ceste.
Poučenie z pandémie
Šéf Fedu zdôraznil, že posledné roky boli mimoriadne predovšetkým kvôli bezprecedentnej globálnej pandémii. „Pandemická ekonomika sa ukázala byť nepodobná akékoľvek inej. Z tohto výnimočného obdobia sa musíme ešte veľa poučiť,“ dodal.
Prihlásil sa tiež k záväzku revidovať zásady menovej politiky každých päť rokov a zmeny vykonávať na základe dôkladného verejného preskúmania. „Až tento proces koncom tohto roka začneme, budeme otvorení kritike a novým nápadom,“ povedal Jerome Powell.
Akcie zatiaľ reagujú na jeho prejav rastom: trojica hlavných amerických indexov pridala v piatok viac ako jedno percento. Na dlhopisovom trhu potom mierne klesol výnos z dvojročného štátneho dlhopisu a dolár oslabil voči košu konkurenčných mien o pol percenta.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Marek Tomanka.