Pojem vodozádržné opatrenia znie tak nezaujímavo, že ste túto vetu možno prestali čítať už uprostred. Ak tomu však dáte šancu a zostanete na pár viet, príde precitnutie. Naozaj je to s tou prírodou až také zlé a naozaj je to také jednoduché vrátiť späť?
Keď sa nabudúce pôjdete prejsť do lesa, nerozmýšľajte. Mohli by ste zostať smutní, keby ste prišli na to, prečo vysychá krajina.
„Pri ťažbe dreva dokáže ťažká technika vyjazdiť pôdu natoľko, že je utlačená až do polmetrovej hĺbky. Neporadí si s tým koreňový systém ani mráz. Voda po zhutnenej pôde potom odteká preč z krajiny a nevsakuje späť do podzemia,“ vysvetľuje Jan Husák z neziskovej organizácie Kvapka Rajeckej doliny, ktorá vznikla v roku 2021 z iniciatívy spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko.
V Rajeckej doline začala miestna iniciatíva realizovať skúšobné vodozádržné opatrenia a výsledky ju prekvapili. Za rok a pol dokázala na ploche 6,88 hektára zadržať viac ako 54 miliónov litrov dažďovej vody. Keby tak neurobila, voda by z krajiny odtiekla preč.
Organizácia Kvapka Rajeckej doliny už pomohla zadržať viac ako 51 miliónov litrov dažďovej vody. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Opravená krajina
V Rajeckej doline sa v ostatných rokoch výrazne rozšíril kôrovec a región trápia aj veľké suchá a prívalové dažde.
Lesnícke stroje sťahujú z kopcov choré stromy a vytvárajú cesty aj tam, kde kedysi neboli. Zhutnená pôda potom pôsobí pre vodu ako tobogán, hotová rýchlostná cesta. Z krajiny tadiaľ rýchlo odteká preč a prirodzene v nej chýba. Ak lesníci nedajú po skončení ťažby krajinu do poriadku, voda sa bude naháňať po vyjazdených cestách naveky.
„Dočasná lesná cesta má obvykle šírku tri metre, ale keďže sem voda priteká aj z okolia, zasiahnuté územie je najmenej sedem metrov po oboch stranách,“ prezrádza Miroslav Kubín, expert na zadržiavanie vody v krajine.
Vyzerá to ako začarovaný kruh, ale neriešiteľné to „není, jasný pane“.
Organizácia Kvapka Rajeckej doliny spolu s ďalšími odborníkmi prišla na to, ako túto neutešenú situáciu vyriešiť. Experti na revitalizáciu krajiny a realizáciu vodozádržných opatrení prišli na to, ako prirodzene obnoviť zásoby vody a zvýšiť biodiverzitu.
„Základným princípom je rozrušiť zhutnenú pôdu, ktorá je utlačená do hĺbky 50 centimetrov. Čiže čo bolo ťažkou technikou zničené, to je možné ťažkou technikou napraviť. Bager s váhou 25 ton prostredníctvom špeciálnej techniky nakyprí zhutnenú pôdu a umožní vode vsakovať do geologického podložia,“ popisuje Kubín.
Bager pri úprave krajiny strieda dva prvky. Jama. Hrádza. Jama. Hrádza. Stačí pármetrový rozmer a dažďová voda zrazu nemá pri stekaní z kopca „deň otvorených dverí“. Kvapky zostanú tam, kde dopadnú, aj keby bol sklon kopca akýkoľvek.
Po ľavej strane vidieť vodozádržnú techniku jama, hrádza, jama, hrádza, ktorou narušili bývalú približovaciu linku. Vpravo je vyjazdená lesná cesta. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
„V Rajeckej doline spadne za rok v priemere necelý jeden meter zrážok. Z toho 60 až 70 percent odtečie preč a v krajine zostane málo vody. My však už vieme, akým spôsobom sa dá pôda rekultivovať a ako vrátiť vodu späť pod povrch prostredníctvom infiltračných opatrení,“ hovorí Husák.
Kvapka Rajeckej doliny realizovala vodozádržné opatrenia už na štyroch miestach, pričom v katastri obce Dobšiná a Gelnica vyskúšala aj „umelý dážď“.
„Za 5,5 hodiny sme na plochu 21 metrov štvorcových rekultivovanej približovacej linky ’napršali’ 8 580 litrov vody a simulovali tak extrémnu zrážku 396 milimetrov vody na meter štvorcový. Z plochy neodtiekla ani kvapka,“ opisuje Kubín úspešný príklad obnoveného vsakovania vody.
Parshallov žľab dokáže zmerať odtok vody po pôde zhutnenej prejazdmi ťažkej techniky. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Česi na Slovensku
Kvapke Rajeckej doliny sa za dva roky pôsobenia v regióne podarilo zrevitalizovať cez 37-tisíc metrov štvorcových zhutnených lesných ciest. Okrem toho monitoruje krajinu a kontroluje, v akom je stave.
„Aktuálne máme zmapovaných 35 percent územia Rajeckej doliny. Vieme, kde je pôda činnosťou človeka poškodená natoľko, že znemožňuje vsakovanie vody do pôdy,“ vysvetľuje David Sommer, manažér udržateľnosti v Kofola ČeskoSlovensko.
Na jednom mieste nainštalovali aj zrážkomer a takzvaný Parshallov žľab, ktorým dokážu zmerať odtok vody po pôde zhutnenej prejazdmi ťažkej techniky.
„V budúcnosti budeme vedieť vyhodnotiť, koľko zrážkovej vody zbytočne odtečie z krajiny namiesto toho, aby vsiakla do pôdy na mieste dopadu, podporila rast zdravej vegetácie a prispela tak aj k prírastku biomasy,“ vysvetľuje Sommer.
Miroslav Kubín (vľavo), expert na zadržiavanie vody v krajine a Jan Husák (vpravo) z neziskovej organizácie Kvapka Rajeckej doliny. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
V Kvapke Rajeckej doliny síce zaznieva aj slovenčina, ale mená vedúcich členov majú častejšie háčiky ako mäkčene. Matěj, Ondřej a podobne. Projekt ťahajú najmä Aneta Valasová, Jan Husák, Miroslav Kubín a David Sommer, z ktorých všetci sú z Česka. Navyše, stojí za nimi ďalší Čech, dlhoročný šéf Kofoly Jannis Samaras, ktorý sám jazdí do Rajca minimálne raz mesačne.
„V Rajeckej doline máme bio oblasť, ktorá chráni krajinu pred znečistením. Ochrana prírodných zdrojov je investícia na veľa rokov, ale robíme to, pretože v dlhodobom horizonte môže pri určitej zmene klímy utrpieť krajina také rany, že nám bude chýbať voda. Pred dvoma rokmi nepršalo tri mesiace vkuse. Vyschlo vtedy koryto rieky, ktoré kedysi nebolo nikdy suché,“ povedal vo veľkom rozhovore magazínu Forbes Jannis Samaras.
Žubrienky v umelo vytvorenej mokradi. Našli si v nej život samy. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Kofola sa v Rajeckej doline pustila okrem bio certifikácie územia na voľný zber bylín aj do obnovy mokradí. Na okraji horského potoka vytvorili malé jazierka, aby voda len nestekala voľne dolu krajinou, ale niekde aj spomalila alebo si vytvorila mŕtve rameno. Za polroka sa v nej začal život. Objavili sa žubrienky, začala rásť orchidea a očakávať sa dajú aj salamandre a mloky.
