Klimatické zmeny cítia aj farmári. Hovoria o skokovom posune vegetačných období a snažia sa prispôsobiť nebývalým vlnám horúčav.
Slovenský hydrometeorologický ústav vyhlásil toto leto za najteplejšie od roku 1931. V porovnaní s doposiaľ rekordným letom v roku 2022 pritom priemerná teplota vzduchu poskočila až o pol stupňa Celzia. Meteorológovia to považujú za veľmi neštandardný posun.
Klimatické zmeny cítia aj farmári. „Kukuricu zvyčajne zbierame v októbri, teraz dozrela už na prelome augusta a septembra. Vegetačné obdobia plodín sa skokovito posunuli zhruba o tri týždne,“ hovorí Robert Pataki, výkonný riaditeľ poľnohospodárskej spoločnosti Agro – Váh z Diakoviec pri Šali. Pataki tvrdí, že vegetačné obdobia sa v jednotlivých rokoch o pár dní posúvajú, ale takýto skok nezažil od začiatku svojej kariéry v agrosektore v roku 1986.
Extrémne teplo podľa neho zasiahlo aj úrodu obilnín. „Ešte v júni sme počítali s výnosom okolo desať ton pšenice na hektár, ale pre horúčavy a sucho sa zrná scvrkli a dosiahli sme len sedem ton na hektár. Aj kvalita je nižšia,“ dodal Pataki.
Každoročne sa opakujú
Neštandardné boli podľa SHMÚ aj zrážky. Hoci v júni pršalo na Slovensku nadpriemerne, išlo často o lokálne búrky a výdatné lejaky, ktorých sily a rizika zničenia úrody sa farmári veľmi obávajú. „Plodiny potrebujú tichý dážď, nie prívalové zrážky,“ upozorňuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
V auguste sa podľa meteorológov opäť vytváral deficit zrážok a celkovo vlny horúčav v lete viedli k šíreniu pôdneho sucha. „Znepokojujúce je to, že kombinácia vĺn horúčav a sucha sa opakuje každoročne vo výraznejšej forme, čo môže nepriaznivo zaťažovať prírodné ekosystémy,“ konštatovali odborníci zo SHMÚ.
Foto: SITA
„Sucho je taká katastrofa, ako bola v roku 2022 so zásadným dopadom na produkciu plodín a dostatkom-nedostatkom krmovín pre zvieratá, by to nemala byť,“ tvrdí hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Letné plodiny – obilniny a repka – sú podľa nej už takmer na celom území Slovenska pozbierané. Úrody jesenných plodín – zemiakov, cukrovej repy, sóje, slnečnice a kukurice – by sa extrémne počasie nemalo vážnejšie dotknúť.
Úroda nie je ohrozená
„Pri silážnej kukurici sa už pomaly končí s jej zberom, pri kukurici pestovanej na zrno počítajú pestovatelia, že ju začnú zbierať o niekoľko dní,“ dodáva Holéciová. Pre výrobu krmív z kukurice bude podľa nej stačiť aj tohtoročná úroda, úroda slnečníc bude v štandardnom časovom režime a pestovatelia zemiakov podľa nej očakávajú priemerný rok.
Farmári však výrazné vnímajú zmeny počasia. „Porasty zrnovej kukurice by mali byť o tomto čase v štandardných rokoch ešte zelené, no dnes sú z väčšej časti suché. Výnimkou sú porasty, ktoré môžu poľnohospodári zavlažovať,“ hovorí Holéciová.
Výrazné rozdiely medzi zavlažovanými a nezavlažovanými plochami sú podľa nej aj v prípade pestovateľov zemiakov. Horúčavy „slovenskému chlebu“ neprospievajú a pri teplote nad 25 stupňov prestáva rásť. Poľnohospodári preto musia znižovať teplotu pomocou závlah a tí, ktorí nemajú napojenie na funkčné závlahové systémy, majú výrazne sťažené pestovanie a nižšiu produkciu.
Musia sa prispôsobiť
„Snažíme sa prispôsobovať, sejeme napríklad odrody odolnejšie voči suchu a sejeme skôr, aby sme zachytili jarnú vlahu v pôde,” hovorí predseda poľnohospodárskeho družstva v Šenkviciach Karol Motyka. Šenkvičania sa venujú pestovaniu pšenice, jačmeňa, kukurice, repky a slnečnice a majú tiež vinohrady.
„Žijeme v horúcej oblasti, na horúčavy a suchá sme zvyknutí, preto napríklad minimálne hýbeme s pôdou, aby sme v nej chránili pôdnu vlahu a tiež sa snažíme siať o 3 až 4 týždne skôr, aby sme túto vlahu využili,“ hovorí aj Pataki z diakovského Agro – Váhu.
Do zmeny štruktúry pestovaných plodín na teplomilné a suchomilné druhy sa oslovení farmári zatiaľ nechcú púšťať. Ocenili by skôr, keby sa štátu podarilo opäť sprevádzkovať rozsiahlu zavlažovaciu infraštruktúru z čias socializmu, ktorá po páde režimu prestala plniť svoj účel.
Kanály zarástli
„Máme tu desiatky priehrad, ktoré boli vybudované aj z dôvodu zadržiavania vody pre poľnohospodárstvo. Potrubia a kanály, ktoré viedli vodu do čerpacích staníc a následne na polia, sú však zarastené a nefunkčné,“ hovorí Pataki.
„Malé vodné nádrže, ktoré v minulosti vznikli kvôli zadržiavaniu spadnutých zrážok, sú funkčné iba z jednej tretiny ich objemu – zvyšná časť je zanesená kalmi a nánosmi, ktoré sa pre zle nastavenú legislatívu problémovo odstraňujú. Poľnohospodári teda naďalej nevyužívajú celý zavlažovací potenciál, aký by mohol byť k dispozícii,“ potvrdzuje aj Jana Holéciová zo SPPK.
Vlastné závlahové systémy sú pre mnohých poľnohospodárov nad hranicou ich investičných možností. „Bez závlah sa do budúcna nebude dať v poľnohospodárstve na Slovensku existovať,“ uzatvára s odkazom na zmeny klímy predseda PD Šenkvice Karol Motyka.
Číslo dňa
6,4 percenta
Nezamestnanosť v eurozóne zaznamenala v júli mierny pokles na 6,4 percenta a vrátila sa tak na najnižšiu úroveň v histórii meraní.
Krátke správy
Nehnuteľnosti po roku opäť rastú na cene. Cena domov a bytov na Slovensku sa v druhom štvrťroku v medziročnom porovnaní zvýšila priemerne o štyri percentá. Nárast nastal po štyroch štvrťrokoch poklesov cien v rade. Vyššie ceny nehnuteľností zaznamenalo až sedem regiónov Slovenska, pokles cien zotrval iba v Prešovskom kraji.
Slovenská sporiteľňa od septembra zníži úroky na hypotékach. Banka od septembra znižuje úročenie všetkých ponúkaných fixácií hypoték. Úročenie hypoték fixovaných na jeden rok bude začínať od 4,69 percenta namiesto doterajších 4,99 percenta. V tomto roku banka znížila úrokové sadzby úverov na bývanie trikrát.
Elon Musk bojuje s brazílskymi súdmi.Najvyšší súd v Brazílii zvažuje vypnutie sociálnej siete X. Úradom prekáža, že sieť nemá vymenovaného zákonného zástupcu pre túto krajinu, nespolupracuje s brazílskymi úradmi a odmieta odstrániť obsah, ktorý súd zakázal. Súd súčasne nechal zablokovať účty spoločnosti Starlink v Brazílii, ktorú tiež vlastní americký miliardár Elon Musk.
Google postaví v Uruguaji stámiliónové dátové centrum. Americká technologická spoločnosť Google zo skupiny Alphabet plánuje otvoriť dátové centrum v Uruguaji. Hodlá doň investovať viac ako 850 miliónov dolárov. Pôjde o druhé dátové centrum Googlu v Južnej Amerike. Prvé spoločnosť otvorila v roku 2015 v Čile.
Taliani zvažujú zvýšenie turistickej dane. Vláda reaguje na rozhorčenie miestnych obyvateľov nad dopadmi letného overturizmu a zvažuje drastické zvýšenie turistických daní. Tie by sa podľa najnovšieho návrhu vlády mali pre návštevníkov luxusných hotelov vyšplhať až na dvadsaťpäť eur za osobu na noc.
