Bohatí Slováci opúšťajú Slovensko. V ostatnom období sa v krajine namiešal taký zásadný kokteil dôvodov, že pre mnohých už nie je dôvod zostať. Sťahujú sa celé rodiny aj firmy. Výrazné nárasty hlásia advokátske kancelárie zamerané na ochranu majetku aj realitné kancelárie s luxusnými nehnuteľnosťami.
Zo Slovenska odišli v posledných rokoch stovky milionárov. Berú so sebou nielen svoje rodiny, ale aj svoj majetok. Predávajú nehnuteľnosti, zbavujú sa firiem a presúvajú sa do zahraničia.
„Aktuálne končí prvá generácia podnikateľov, ktorí zakladali firmy v deväťdesiatych rokoch, a dnes sa blížia alebo už sú v dôchodkovom veku. Taký široký celospoločenský jav a odchod celej jednej generácie súčasne neexistuje nikde vo svete, pretože kapitalizmus vznikol po revolúcii len vo ‚východnom bloku‘. Dnes majú títo podnikatelia cez sedemdesiat rokov a svoj majetok buď odovzdávajú rodine, alebo spoločnosti predávajú úplne,“ približuje Jaroslav Havel, riadiaci partner najväčšej česko-slovenskej advokátskej kancelárie Havel & Partners, ktorej väčšina klientov je zo skupiny päťsto najbohatších Slovákov.
„Za posledné roky nás oslovili vyššie desiatky až nižšie stovky najbohatších Slovákov. Deje sa to jednorazovo a naraz, že v jednom okamihu prejde na Slovensku aj v Česku množstvo ľudí z režimu tvrdo pracujúceho podnikateľa do režimu bohatého človeka, ktorý si chce užiť zvyšok života,“ dodáva Havel.
Motívy odchodu
Rozdiel Slovenska oproti Česku je ten, že kým v Česku bohatí podnikatelia častejšie ostávajú, zo Slovenska viac odchádzajú. Dôvodom nemusí byť len politická a spoločenská situácia, ale aj otázka právnej ochrany majetku. Česko v nej v ostatných rokoch urobilo také zmeny, že začalo byť konkurenciou pre Lichtenštajnsko aj ďalšie offshorové destinácie.
Na fenomén, že bohatí Slováci opúšťajú Slovensko a rozpredávajú nehnuteľnosti, upozornil magazín Forbes po prvýkrát v júli 2024. Viaceré realitné kancelárie zamerané na luxusné nehnuteľnosti mu vtedy potvrdili, že podiel takýchto typov predajov narástol aj na štvrtinu.
„V našom segmente máme veľa ľudí, ktorí kompletne sťahujú svoje rodiny do zahraničia a predávajú všetky domáce nehnuteľnosti. V mojom portfóliu to tvorí viac ako dvadsať percent,“ prezradil redakcii Forbes realitný maklér, ktorý pre ohrozenie biznisu odmietol zverejniť svoje meno.
Na trhu sa tak objavili nehnuteľnosti ako zrub pri Zvolene za 1,5 milióna eur, novostavba v Banskej Štiavnici za pol milióna eur, rodinný dom pri Bratislave za 1,7 milióna eur i rozličné typy pozemkov v celkovej hodnote 15 miliónov eur.
Analytik Realitnej únie Slovenskej republiky Vladimír Kubrický za tým vidí viaceré dôvody:
„Rodina sa sťahuje za dieťaťom študujúcim v zahraničí; podnikateľ chce expandovať; nevyhovuje mu politická situácia; sme suchozemská krajina a niekto chce žiť pri mori; podnikateľ si chce po predaji firmy užiť peniaze niekde, kde ho nikto nepozná; alebo to, že Slovensko hraničí s krajinou, ktorá je vo vojnovom konflikte. Som presvedčený, že nikdy nejde len o jeden dôvod, ale vždy sa ich nazbiera viac.“
Ukrajina ako dôvod
Situáciu na Ukrajine zdôrazňuje aj etický heker Pavol Lupták, ktorý v projekte Liberation Travel pomáha klientom, najmä kryptonadšencom, sťahovať sa do Paraguaja a Uruguaja.
„Sťahujeme celé rodiny od vnúčat po starých rodičov. Chcú si vybaviť ‚plán B‘, kým je ešte čas, lebo o pár mesiacov už môže byť neskoro,“ tvrdí Lupták.
„Téma začala byť aktuálna obzvlášť po tom, ako Ukrajina zastavila akékoľvek konzulárne služby pre Ukrajincov v zahraničí. Znamená to, že Ukrajinci mimo Ukrajiny už nedokážu získať žiadne dokumenty potrebné na vybavenie rezidencie alebo občianstva kdekoľvek na svete a musia sa fyzicky vrátiť na Ukrajinu, čo znamená ísť bojovať na front. Veľa Slovákov a Čechov chápe, že niečo podobné môže nastať aj v ich krajinách,“ dodáva Lupták, ktorý už pomohol presťahovať sa do Paraguaja viac ako štyristo osobám z Česka a Slovenska.
Väčšina z nich sú podľa neho bohatí podnikatelia alebo ľudia, ktorí investovali veľa v kryptomenách.
Okrem kryptonadšencov a podnikateľov sa medzi odchádzajúcimi milionármi nachádzajú aj finanční manažéri, vrcholoví manažéri a ítečkári pracujúci na medzinárodných projektoch. V advokátskej kancelárii Havel & Partners mali v tejto oblasti za ostatných päť rokov okolo dvesto prípadov.
„Nie je to dvesto osôb z celej populácie, ale dvesto z tých najbohatších. V kancelárii obsluhujeme väčšinou klientov s majetkom nad desať miliónov dolárov, prípadne nás oslovujú takzvaní dolároví milionári v disponibilnom majetku, akých môžu byť na Slovensku nižšie desiatky tisíc osôb,“ opisuje Havel.
Ochrana majetku
Kým ich motívy sa dlho opakovali a väčšinou boli zo šestice dôvodov, ktoré vymenoval analytik Realitnej únie Slovenskej republiky, prednedávnom sa objavil celkom nový fenomén: právna ochrana majetku.
Roky bol známy len zo zahraničia cez rodiny okolo J. P. Morgana či J. D. Rockefellera, avšak končiacou generáciou podnikateľov z deväťdesiatych rokov a stúpajúcim počtom úspešných rodinných firiem sa koncept správy rodinného majetku dostal už aj na Slovensko.
O veľkosti rodinných firiem na Slovensku svedčí rebríček Najväčšie rodinné firmy magazínu Forbes, podľa ktorého za rok 2023 vykázali súhrnný obrat vo výške 7,5 miliardy eur a v súhrnnom zisku dosiahli 231 miliónov eur. Keďže Slovensku ušiel v téme ochrany majetku vlak, Českú republiku teraz akoby našli.
Bol 10. marec 2023 a dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas prišiel s myšlienkou vytvoriť na Slovensku možnosť súkromných nadácií. Jeho primárnym cieľom bolo ošetriť to, o čom je tento článok: presun bohatých ľudí alebo ich majetku do zahraničia.
„Možnosť vložiť časť svojho majetku do súkromnej nadácie a cez ňu zabezpečovať potreby blízkych osôb na Slovensku jednoznačne chýba. Nejde pritom len o nemožnosť efektívne spravovať vlastný majetok a riadene ho odovzdávať ďalším generáciám. Osobitným problémom je skutočnosť, že pre absenciu takejto právnej úpravy u nás časť peňazí odchádza do zahraničia,“ zdôraznil minister Karas po rokovaní s vládnym splnomocnencom pre občiansku spoločnosť Filipom Vagačom.
Novela neprešla
Karasova novela zákona o nadáciách napokon neprešla, dokonca ju viaceré mimovládne organizácie na čele s Nadáciou Zastavme korupciu označili za ukážkový príklad, ako sa to nemá robiť. Podľa nich mala politikom i verejným funkcionárom umožňovať skryť svoje podnikanie pred verejnosťou a znemožniť jej prístup k základným informáciám o tom, kto za nadáciou stojí, odkiaľ do nej prišli peniaze alebo komu smerujú zisky.
Druhou stranou mince zostal stúpajúci záujem o vyvážanie kapitálu do zahraničia, ktoré sa nepodarilo zastaviť.
„Občianske, rodinné a dedičské právo majú na Slovensku korene v šesťdesiatych rokoch, keď bolo úplne iné ekonomické zriadenie a nebolo bežné mať väčšie ekonomické majetky, uzatvárať predmanželské zmluvy ani dediť väčšie skupiny firiem či podiely vo firmách,“ približuje partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha špecializujúci sa na právnu ochranu majetku.
„Dnes už to nie sú len najbohatší ľudia, ktorí chcú svoj majetok ochrániť pred rizikami podnikania, zabezpečiť štruktúrované odovzdanie potomkom alebo zabrániť dopadom prípadných rodinných hádok, rozvodov či dedenia, ale zaujímajú sa o to aj obyčajní podnikatelia. Slovenské právo na to však neponúka žiadne efektívne riešenie,“ dopĺňa Štarha z kancelárie, ktorá pri príprave návrhu zákona o nadáciách spolupracovala s ministerstvom.
Česi sú napred
Česká republika urobila v tejto téme významnú rekonštrukciu občianskeho práva a niektoré inštitúty právnej úpravy umožnila využívať aj Slovákom. Príkladom sú nadačné fondy, ktorých kancelária Havel & Partners založila pre slovenských klientov už viac ako sto.
„Klienti tým vedia zabezpečiť ochranu majetku aj nastaviť jeho odovzdanie potomkom, aby z neho dostávali len určité plnenie a všetok sa neprejedol. Dá sa efektívne zabezpečiť aj to, že majetok zostane v pokrvnej línii rodiny,“ opisuje Štarha.
O množstve a presune majetku do zahraničia dokáže čiastočne napovedať aj takzvané „vykazovanie zahraničných aktív“, ak ho krajina eviduje. Kým Maďarská národná banka má o finančných aktívach svojich obyvateľov v zahraničí presný prehľad, jej slovenský náprotivok s takýmito údajmi nepracuje.
„Národná banka Slovenska nemá takéto dáta k dispozícii,“ zareagoval Peter Majer, hovorca Národnej banky Slovenska.
Keby ich národná banka mala, dalo by sa odsledovať, aký objem financií aj v akom čase putuje z krajiny von. V prípade Maďarov je v súčasnosti v zahraničí uložená jedna osmina ich bankových vkladov. Svoje peniaze začali z krajiny presúvať rýchlym tempom v roku 2011, čo podľa Maďarskej národnej banky ešte nabralo na sile v roku 2022. Do konca roka 2023 tak mali v zahraničných bankových vkladoch uložených takmer 1 700 miliárd forintov (4,31 miliardy eur).
„Stav finančných aktív v zahraničí sa v roku 2022 zvýšil o 21 percent, zatiaľ čo stav aktív v cudzej mene v domácej držbe vzrástol o 28 percent,“ uviedla Maďarská národná banka. Najpopulárnejší je v krajine Revolut, ktorý tam má podľa informácií maďarského Forbesu jeden milión zákazníkov.
Slovenské firmy v Česku
Ochrana majetku nie je jediný dôvod, pre ktorý Slováci opúšťajú krajinu, a Česko nie je jediná destinácia, ktorú si vyberajú. Častými adresami sú aj Španielsko, Chorvátsko, Kanárske ostrovy a Malorka. Niektorí sa presúvajú kompletne, iní svoje aktivity len rozširujú o ďalšiu krajinu alebo si vytvárajú záchytné miesto, kam by mohli uniknúť v prípade núdze. Jednou nohou tak zostávajú na Slovensku, druhou sú rozkročení vo svete.
„Domnievam sa, že v prípade zahraničnej nehnuteľnosti ako prvého bývania nejde o hromadný jav. Pre mnohých, hlavne starších Slovákov je jednoduchšie nepáliť mosty a mať aj naďalej rezidenciu na Slovensku. Nákup nehnuteľnosti v zahraničí sa častejšie deje ako druhé či tretie bývanie. Únik do zahraničia však nie je špecifický fenomén, ktorý sa týka len Slovákov. Pandémia koronavírusu preformátovala podmienky života a myslenie ľudí po celom svete,“ približuje Kubrický.
Špecifickou kategóriou sú podnikatelia, ktorí nemôžu mať sídlo firmy v piatich krajinách naraz a musia sa takmer krvou podpísať, odkiaľ budú realizovať svoje aktivity. O to silnejší je odkaz, že za posledných päť rokov stúpol počet slovenských podnikateľov smerujúcich do Českej republiky. Kým v roku 2020 pôsobilo v Česku necelých 20-tisíc podnikateľov so slovenským občianstvom, v júni 2024 ich bolo podľa českého Ministerstva priemyslu a obchodu o vyše päťtisíc viac.
Naprieč spektrom
Hlavnými lákadlami sú blízkosť krajiny, kultúrna príbuznosť, podobný jazyk, jednoduchá administratíva aj modernejší právny systém. Keďže pre presun sídla firmy do Česka stačí urobiť nenáročnú zmenu registrácie do inej krajiny Európskej únie, uvažuje o tom čoraz viac podnikateľov. Podporuje ich v tom aj zvyšujúca sa podnikateľská nestabilita na Slovensku.
SMER ČESKO
Počet podnikateľov so slovenským občianstvom podnikajúcich v Českej republike (vždy k 30. júnu):
- 2016 14 950
- 2017 16 033 (+ 7,24 %)
- 2018 17 150 (+ 6,97 %)
- 2019 18 410 (+ 7,35 %)
- 2020 19 680 (+ 6,9 %)
- 2021 20 958 (+ 6,49 %)
- 2022 22 324 (+ 6,52 %)
- 2023 23 375 (+ 4,71 %)
- 2024 24 923 (+ 6,62 %)
Zhoršujúce sa podnikateľské prostredie spomenul pre magazín Index ako dôvod potenciálneho sťahovania sa do Česka aj zakladateľ nábytkárskej firmy Idona Jozef Zajko. Jej odchod by pre štát neznamenal len aktualizáciu údajov v obchodnom registri, ale aj stratu dane z príjmu, ktorú firmy platia tam, kde majú sídlo.
„Ide najmä o výrazné zvýšenie daňového zaťaženia, výrazné zvýšenie odvodov, prijímanie zákonov, ktoré budú neúmerne zvýhodňovať zamestnancov na úkor zamestnávateľov, prípadne snahy o vystúpenie z euroatlantických štruktúr,“ priblížil Jozef Zajko zo spoločnosti, ktorá dodáva nábytok do hotelov v Paríži a podieľala sa aj na zariaďovaní ikonickej Elbphilharmonie v Hamburgu.
Ďalším faktorom prepisovania sídiel firiem do Česka je polarizácia spoločnosti, ktorá vyhnala do zahraničia aj jedného z najbohatších Slovákov Miroslava Trnku. Spoluzakladateľ a spolumajiteľ Esetu opustil Slovensko po posledných parlamentných voľbách, keď sa odsťahoval do Prahy.
„V predvečer volieb ma Robert Fico dal do súvisu s nejakým korupčným konaním. To je vec, ktorá vo mne niečo zlomila, a povedal som si, že už nie je dobré, aby som v tomto štáte ostal,“ povedal Miroslav Trnka v rozhovore Zuzany Kovačič Hanzelovej.
„Keď vidím klientov, ktorí sa presúvajú do Česka, nie sú len z jedného politického spektra. Sú to všetci. Vnímajú polarizáciu spoločnosti a napríklad aj to, ako to dlhodobo funguje vo verejnej správe. Nie je to teda o koalícii alebo opozícii, je to o komplexnej istote a stabilite v krajine. Všetci si preto hľadajú nové útočisko, ktoré by bolo stabilnejšie a bezpečnejšie,“ približuje Havel.
Zahraničné štátne občianstvo
Slovensko dopláca na „odliv mozgov“ najviac spomedzi všetkých krajín Európy. V zahraničí žije takmer desať percent slovenskej populácie, čo je dvojnásobok priemeru krajín OECD. Do cudziny odchádza aj veľká časť najlepších maturantov, v roku 2020 tam študovalo viac ako 30-tisíc slovenských študentov.
„Do zahraničia odchádza zo Slovenska 15 až 20 percent stredoškolákov. To sú osoby, ktoré neskôr tvoria v krajine kapitál,“ hovorí Havel.
Stratou jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka prichádza štát o hodnotu vo výške 2,8 milióna eur, vypočítali analytici Úradu vlády Slovenskej republiky.
„Spoločnosť bez proaktívnej talentovej politiky prichádza ročne o desiatky miliárd eur pridanej hodnoty,“ píšu analytici v analýze Magnet na talenty, ktorú dal vládnym analytikom vypracovať expremiér Ľudovít Ódor.
Polovica mladých zvažuje odchod
V zahraničí študuje každý piaty slovenský vysokoškolák, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni štyroch percent. Podľa reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky z roku 2021 celkovo až 50 percent mladých vzdelaných ľudí uvažuje o odchode zo Slovenska. Spomedzi nich 14 percent uvažuje o trvalom odchode a ďalších 36 percent o odchode na istý čas. Pribúda aj tých, ktorí neskôr žiadajú o štátne občianstvo inej krajiny, najčastejšie v Česku.
„Za obdobie od 1. januára 2020 do 31. júla 2024 stratilo štátne občianstvo Slovenskej republiky 1 254 občanov SR. Najčastejšie štáty novej štátnej príslušnosti sú Rakúsko, Česká republika, Nemecko, Veľká Británia, Severné Írsko, Spojené štáty americké, Maďarsko, Švajčiarsko, Austrália, Švédsko, Holandsko a Nórsko,“ vymenúva Matej Neumann, hovorca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
České občianstvo nadobudol v tomto roku k 31. júlu zatiaľ jeden občan zo Slovenska, v roku 2023 žiaden a v roku 2022 ich bolo 23. Najsilnejšie boli roky 2020 so 101 novými prípadmi a rok 2021 so 121. Pre prísne kritériá v oblasti zisku občianstva má však štatistika niekoľkoročné omeškanie a tohtoročné presuny bude vidieť neskôr.
„Udeľovanie občianstva má výrazne omeškanie a nedá sa sledovať v reálnom čase. Napríklad aby ste mohli žiadať o české občianstvo, musíte mať v krajine trvalý pobyt nepretržite aspoň tri roky. Aktuálny trend teda uvidíme najskôr až o tri roky,“ upresňuje Havel.
