Viete, ktorú infláciu si nedostatočne všímame? Rast ceny slobodného prejavu.
Súčasný trend je veľmi znepokojujúci: vlády sú voči slobode prejavu čoraz nepriateľskejšie. Živým príkladom je európsky komisár Thierry Breton zodpovedný za monitorovanie, čiže za cenzúru online obsahu.
Keď Elon Musk oznámil, že zorganizuje živý rozhovor s Donaldom Trumpom na X (predtým Twitter), komisár poslal tomuto neohrozenému podnikateľovi list, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani televízny gangster Tony Soprano.
Muska varoval, že keď zaznie niečo, čo by on ako hlavný cenzor vnímal ako dezinformáciu alebo šírenie škodlivého obsahu, budú Musk a X čeliť tvrdým postihom. Tento cenzor a množstvo jeho byrokratov prenasledujú Muska, odkedy pred pár rokmi ovládol Twitter. Musk pritom práveže odstránil závoj cenzúry, ktorý Twitter pôvodne prevádzkoval.
Cenzor Breton, ktorý má titul európskeho komisára pre vnútorný trh, má za úlohu okrem iného aj monitorovať internetový obsah. Svoje oprávnenie dostal od Európskeho zákona o digitálnych službách (DSA), ktorý, citujem, „zavádza celý rozsah aktivít na podporu transparentnosti a zodpovednosti online služieb“.
Keď má zákon také vágne znenie, ako je toto, môžu byrokrati ako Breton kontrolovať obsah, ako sa im zachce. Breton aj postupuje ako v časoch stredovekých honov na čarodejnice. Hoci Musk mu ukázal digitálny prostredník, firmy, ktoré v Európe podnikajú, cítia Bretonov dohľad trvalo. Známy právny analytik Jonathan Turley, autor knihy Veľký brat vás sleduje, napísal, že „Breton svoje obrovské právomoci a vágne štandardy DSA využil na to, aby donútil firmy systematicky cenzurovať obsah bez ohľadu na národné právo a ich vlastné presvedčenie“.
Európska únia však nie je v túžbe kontrolovať, čo sa smie hovoriť, osamotená. Po nedávnych nepokojoch varoval šéf londýnskej metropolitnej polície, že Británia sa bude snažiť o vydanie Američanov a cudzincov, o ktorých si myslí, že porušili pravidlá krajiny pre online obsah, aby mohli byť uväznení.
Pokiaľ ide o slobodu prejavu, skutočnou Kubou severu sa stáva Kanada. Legislatíva má čoskoro výrazne obmedziť, čo môžete napísať a povedať, a dokonca dať vláde možnosť zavrieť niekoho, ak má podozrenie, že by mohol povedať niečo, čo je protizákonné. Kto mohol tušiť, že kanadskí byrokrati a úradníci dokážu čítať myšlienky?
Problémom, tak ako vždy, sú tie vágne slová ako „dezinformácia“ a „podnecovanie“. Veľmi jednoducho sa môžu stať nástrojmi, ako potláčať médiá, ktoré by sa chceli zaoberať faktmi, ktoré pre vládu nie sú príjemné.
Sú rovnou cestou k otvorenej tyranii. Jonathan Turley cituje desivý dopad tejto atmosféry v Nemecku. Uvádza, že v prieskume sa len 18 percent Nemcov vyjadrilo, že sa cítia slobodní vyjadrovať svoje názory verejne. Až 58 percent ľudí sa necíti slobodnými vyjadrovať sa – ani len medzi priateľmi. A len 17 percent ľudí sa cíti slobodnými vyjadrovať sa na internete.
Čo sa deje v Nemecku, deje sa aj inde. Toto potláčanie slobody prejavu sa musí skončiť. Teraz.
Nebezpečné rady
Väčšina ľudí vrátane veľkého počtu akcionárov nepozná dve z najmocnejších spoločností vo finančnom svete: Glass Lewis (GL) a Institutional Shareholder Services (ISS), dvojicu poradenských firiem. To, čo ich robí takými silnými, je, že radia inštitucionálnym akcionárom: podielovým fondom, penzijným fondom a univerzitným nadáciám, ako využívať hlasovacie práva vo firmách, ktorých akcie vlastnia. Ich odporúčania majú obrovský vplyv. GL a ISS ovládajú 97 percent amerického trhu s „proxy poradenstvom“.
Problém je v tom, že tento duopol tlačí na firmy a akcionárov ku konkrétnej sociálnej a politickej agende. Napríklad k ESG a veľkým vládnym klimatickým schémam. Starajú sa viac o svojich „klientov-aktivistov-investorov“ než o to, čo je najlepšie pre akcionárov alebo samotné firmy.
Je načase pribrzdiť týchto proxy poradcov a obmedziť vplyv tohto netransparentného, samoúčelného duopolu na kritické rozhodnutia.
Je ťažké s istotou povedať, čo tvorí základ odporúčaní GL a ISS, pretože súčasné pravidlá im umožňujú fungovať bez zodpovednosti alebo transparentnosti. Manévrujú pod povrchom pri vytváraní zásadných odporúčaní na hlasovania pre správcov aktív.
Ostatné divízie GL a ISS zasa predávajú konzultačné služby korporáciám, riešia, ako zlepšiť ESG ratingy a získať hlasovacie práva. Hoci existujú zjavné potenciálne problémy s konfliktom záujmov, nedá sa nič robiť, pretože GL, ISS a ich klienti-aktivisti-investori nie sú povinní zverejňovať svoje vzťahy.
GL a ISS majú politickú a sociálnu agendu, ktorá je často v rozpore s tým, čo je pre akcionárov najlepšie. Duopol podporuje snahy progresívnych investorov vnútiť firmám a akcionárom svoje osobné a politické ciele.
Príkladom je kontrola pracovných podmienok v Starbuckse a audit rasovej rovnosti v McDonald’s. Klimatické zmeny sú tiež jednou z ich špecialít, pričom obe spoločnosti odporúčajú, aby investori hlasovali proti riaditeľom firiem, na ktoré sa zameriava aliancia aktivistov a investorov „Climate Action 100+“.
Máme pravidlá, ktoré diktujú spravodlivosť a transparentnosť vo verejných voľbách. Rovnako by sa malo zaobchádzať aj s firemnými voľbami. Je jednoducho absurdné, aby tieto firmy naďalej mohli viesť svoje zástupné kampane súčasným spôsobom, s malým alebo žiadnym verejným zverejnením ich činov a motívov. Akcionári si zaslúžia vedieť, či sú rady, ktoré dostávajú, nestranné alebo len súčasťou agendy aktivistov tretích strán s konečnými cieľmi, ktoré sa nezhodujú s ich vlastnými.
Aby sa zabránilo poradenským proxy firmám ako GL a ISS riadiť proces hlasovania akcionárov, kongres by mohol nariadiť, aby sa ich odporúčania oficiálne klasifikovali podľa zákonov o cenných papieroch, a požadovať, aby sa zaregistrovali vo Výbore pre cenné papiere a burzu.
