Tento investičný matador je na scéne už viac ako dvadsať rokov a dobre vie, že čas sú peniaze. A že namiesto fotografií za neho hovoria čísla. Práve o nich bude tento rozhovor, v ktorom sa vydáme naprieč tromi dekádami jeho prítomnosti v slovenskom biznise.
Od čias jeho nástupu do J&T cez prvé obchody s Patrikom Tkáčom, chuť vyskúšať si spravovať peniaze klientov a aj svoje vlastné pod samostatnou fondovou štruktúrou až po súčasnosť, keď je už v tejto oblasti dobre rozbehnutý.
Fedorov svet
Na obálke septembrového Forbesu je zakladateľ, partner a správca fondu Sandberg Capital, ktorý aj vďaka kapitálu od J&T píše príbeh úspechu mnohých slovenských firiem.
Má na konte veľký obrat retailovej skupiny Terno, budovanie silného webhostingu a prvý predaj zahraničnému fondu za vyššie desiatky miliónov eur.
Konsolidácia telekomunikácií a predaj Swanu v obchode, ktorý znesie nálepku „historický“. K tomu hospodárenie na viac ako 20-tisíc hektároch pôdy naprieč západným Slovenskom a silná IT odnož s globálnym presahom. Dokopy vyše 340 miliónov v aktívach a viac ako päťtisíc zamestnancov.
Partneri investičného fondu Sandberg Capital: Michal Rybovič (vľavo), Martin Fedor (v strede), Richard Flimel (vpravo). Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
Martin Fedor zostáva aj po odchode z J&T úzko spätý so skupinou. Aj s pomocou kapitálu z finančnej skupiny už desať rokov rozvíja vlastný fond. Na palube má aj investorov spomedzi tradičných bankových hráčov a Európskeho investičného fondu.
Má nos na dealy, čo oceňujú aj jeho investori a partneri. Po dekáde sa preto otvára otázka, ako im (ale aj sebe) prinášať čoraz väčšiu hodnotu.
Prinášame vám úryvok z obálkového rozhovoru Martina Fedora pre Forbes.
V rozhovore sa dočítate
- Prečo Martin Fedor odišiel z J&T a čo mu to umožnilo,
- Či by nebolo jednoduchšie zhodnocovať len vlastné peniaze a kapitál Patrika Tkáča,
- Ako sa pred rokmi do skupiny J&T dostal a aký podiel si ponechal,
- Aký má vzťah s Danielom Křetínským, ktorého v J&T zaúčal
Príšerný manažér
Čo vás najviac baví?
Premýšľať nad akýmkoľvek podnikaním, kde sa dá pomôcť a priniesť zaujímavý výnos. Sme podnikatelia, nie pasívni investori, vyhrnieme si rukávy a pomáhame, a to pomerne intenzívne. Závisí to aj od toho, či sa stretnú mysle zúčastnených – našej, zakladateľa s jeho manažmentom a akcionárov – a celé to biznisovo zaiskrí.
Do ktorého odvetvia sa najviac zapájate vy osobne?
Veľa som sa zapájal aj do školy (bratislavskej súkromnej školy Cambridge International School, pozn. red.), mnohokrát sme si dali „kolečko“ po našich družstvách (skupina Sanagro, pozn. red.). V každom segmente to je iné. Iný jazyk, iné výrazy, iné rozmýšľanie. Mňa baví práve táto rozmanitosť.
Napríklad vďaka poľnohospodárstvu sa dá oveľa lepšie rozumieť Slovensku. Vďaka škole zase pohľadu ľudí zo zahraničia, medzi učiteľmi máme mnoho Írov, Britov a iných národností. IT sektor je úplne iný svet, to isté platí aj pre potraviny. Ja sa najviac aktivizujem, keď treba riešiť nejaký problém. Keď to zjednoduším, tak úspechy patria niekomu inému a neúspechy mne.
Aký ste manažér?
Mizerný. Som najhorší v celom našom malom „sandbergovom“ svete. (smiech)
Prečo si to myslíte?
Som málo štruktúrovaný, veľmi netrpezlivý, a pritom náročný. Snažím sa preto obklopovať ľuďmi, ktorí moje slabiny kompenzujú a čo-to sa od nich naučiť. S väčšinou z kolegov robím už dlhšie, takže si vedia domyslieť, keď sa nevyjadrím presne, a zvládajú aj moju netrpezlivosť. Dúfam, že mi veria, že to myslím dobre. (úsmev)
Trojica partnerov v Sandberg Capital dokopy ovláda takmer 20 percent investičných akcií fondu. Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
Čo vám ukázalo desať rokov fungovania v tomto nastavení?
Že nedokážem len tak sedieť na mieste a zotrvávať v šťastí. Je neskutočne dôležité byť ambiciózny a zvedavý, nemôžete zotrvať zaseknutý v okamihu. Musím mať vysoké ciele, obklopovať sa mladými ambicióznymi ľuďmi. To prirodzene vedie k rastu.
Čo vás dokáže vyhodiť z komfortu?
Neznášam, keď sa cítim nekompetentne. Keď sú okolo mňa ľudia, ktorí niečomu rozumejú lepšie, tak ma to štve. To sa deje dosť často, pretože sa snažím obklopovať „chytrými“ ľuďmi. Potom začnem veľa čítať a snažím sa to dohnať. Nie je to síce reálne, aby som rozumel do detailu všetkému, ale ak niečo dobre viem, tak klásť otázky. Opakujúci sa pocit, že niečomu nerozumiem, je asi mojím najväčším zdrojom motivácie.
Späť na začiatok
Ako ste sa pred rokmi dostali do J&T?
Na strednej škole som bol spolužiakom Patrika Tkáča a Ivana Jakaboviča, chodili sme spolu do matematickej triedy na Gymnáziu Alexandra Markuša na Grösslingovej ulici v Bratislave. Po maturite Patrik s Ivanom založili prvú spoločnosť s J&T v názve a začalo sa im dariť. Mali kufríkové mobily, čo bolo symbolom, že sa z nich stávajú úspešní podnikatelia. (smiech)
Ja som vtedy študoval manažment a prežíval… nazvime to obdobie ľahkej depresie z mojej voľby, keď mi zazvonil telefón a spýtali sa ma, či by som im nenakreslil prvé logo firmy. Keďže som mal vždy umelecké sklony, hlásil som sa aj na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, nakreslil som im tigra.
Pamätáte si, koľko ste dostali zaplatené?
Na tú dobu dosť – štyritisíc korún. (smiech) Doteraz tá kresba tigra visí u nich na stene zarámovaná.
Martin Fedor sám polemizuje, či zo skupiny J&T odišiel, podiel si totiž ponechal a naďalej zhodnocuje peniaze investorov J&T. Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
Takto ste sa dostali do skupiny?
Spýtal som sa ich, či by pre mňa nemali nejakú prácu, a povedali, nech prídem, že mi niečo vymyslia. Keďže som mal rád matematiku, tak zo mňa spravili analytika. Ibaže mi nepovedali, čo to znamená, musel som na to prísť sám. Nebol internet, tak som po rôznych knihách pátral, ako sa analyzujú akcie.
Jeden semester som okrem práce v J&T a štúdiu na fakulte manažmentu študoval aj vo Viedni. Tam som mal prístup k dobrej knižnici, absolvoval som aj investičný kurz s jedným bankárom z Morgan Stanley. Spolužiakom aj mne vysvetlil, akí sme idioti, ktorí ničomu nerozumejú. To človeka motivuje.
Kedy ste vstúpili do skupiny aj ako partner?
Po tom, čo sme uzatvorili našu prvú, na tú dobu veľkú private equity investíciu – Západoslovenské tehelne. Aj v spätnom pohľade sme odviedli dobrú private equity prácu. Ovládli sme tehelne, pozatvárali pár závodov, streamlinovali produkciu, zmenili obchodnú politiku, vysporiadali pozemky v ťažobnom priestore a predali sme to rakúskemu Wienerbergeru.
Na základe toho ste sa dostali do J&T?
Bolo toho viac, ale tento obchod sa najviac podobá tomu, na čo som sa začal špecializovať. Okrem mňa vtedy Patrik (Tkáč, pozn. red.) na firemnom večierku vymenoval za partnera ešte Igora Rattaja a Tomáša Martinca. Dal nám do ruky dekrét a povedal, že od toho času budeme mať podiel na dealoch, na ktorých pracujeme. Tento sľub sa neskôr premenil na podiely v rôznych projektových spoločnostiach a J&T Private Equity (JTPE).
Ten bol vo výške desiatich percent.
Áno, desať percent bol sľúbený podiel na zisku z investičných projektov.
Po odchode zo skupiny ste si ponechali nejakú časť podielu?
Stále mám malý podiel v J&T Private Equity.
Nič ste nepredali?
Nie, podiel v JTPE som nepredával, ale postupne sa znižoval nariedením (zvýšením objemu kapitálu, pozn. red.).
Sandberg narastie a tiež bude budiť obavy
V J&T ste zaúčali aj Daniela Křetínskeho, ktorý dnes stojí za skupinou EPH, v ktorej kontroluje časť podielu aj Patrik Tkáč. Ako si na neho spomínate?
Stál som na stanici a okolo mňa preletel Dan ako rýchlik. Každý, kto ho pozná, vie, že je extrémne zvedavý, rýchlo nasáva informácie, je ako špongia. Robili sme spolu tak do päť dealov, predávali teplárne, robili na predaji českej Kabelovne Děčín (americkej skupine CDT, pozn. red.).
Neskôr prišiel s návrhom angažovať sa v energetike, na ktorú sme sa dovtedy nepozerali. Neúspešne sme sa spolu uchádzali o české uhoľné bane. Chvíľu som mu sekundoval v elektrárenstve a od vzniku EPH som v dozornej rade a s nadšením sledujem, ako sa im darí. Stále mi zo žartu hovorí „šéfe“. Naposledy na zápase Sparty, čo celkom zapôsobilo na moje deti. (smiech)
Martina Fedora sme fotili na pieskovcovom kopci Sandberg, ktorý prepožičal meno jeho investičnej skupine. Foto: Pasha Borsai pre Forbes Slovensko
V roku 2014 ste založili Sandberg Capital. Prečo ste odišli z J&T?
Ani neviem, či je správne hovoriť, že som odišiel. Po dohode s Patrikom a Ivanom sme vytvorili s kolegami vlastnú platformu, ktorá naďalej investuje prostriedky viacerých inštitúcií zo skupiny J&T. Zmenilo sa to, že podnikáme pod novým menom a otvorili sme sa aj iným, prevažne inštitucionálnym investorom. Zamerali sme sa na menšie a stredné firmy a postupne naberáme slušnú trakciu, hoci v private equity sme stále malý hráč.
Čo sa pre vás zmenilo?
Často hovorím, že sa až tak veľa nezmenilo, ale to sa trochu klamem. Podnikáme pod vlastným menom, to je veľká zmena, aj keď ma v médiách stále budete uvádzať ako bývalého partnera J&T. Keď niečo pokazíme, už sa nemáme za koho schovať. A keď sa niečo podarí, môžeme sa tým pochváliť. To mení správanie ľudí.
To, že už nie ste súčasťou J&T, pomáha zrejme aj pri vnímaní fondu navonok.
J&T má v investičnom svete veľmi vysokú reputáciu. To, že nám dôveruje J&T, nám jednoznačne pomáha. Na druhej strane J&T je taká veľká, že budí obzvlášť u menších podnikateľov obavy. Bojujeme s tým často a sme si vedomí, že aj keď Sandberg narastie, budú sa podobné obavy týkať aj nás. V tom nám vlastná značka pomáha.
Išlo vám aj o rozloženie rizika?
Ja som sa na Sandberg pozeral ako na správcu svojich peňazí, ale keďže tých nie je až tak veľa, potrebovali sme, aby nás J&T a neskôr ďalší investori naďalej podporovali. Z pohľadu J&T sme zatiaľ stále pomerne malí.
Patrik Tkáč pre český Forbes predvlani kreslil paralelu medzi platformami, ktoré vybudoval Daniel Křetínský s EPH a vy so Sandbergom. Křetínský do EPH popri Patrikovi Tkáčovi nepúšťa aj kapitál klientov J&T. Ako to vnímate vy?
Neviem, ako sa na to pozerá Dan, ale rozumiem snahe zostať súkromnou spoločnosťou. Pri väčšej otvorenosti a fondovej štruktúre človek prichádza o časť slobody. Mne to nevadí, beriem to ako nedeliteľnú súčasť toho, čo robíme. Nemám problém sa podeliť.
V pokračovaní rozhovoru sa dočítate
- Prečo sa rozhodli predať webhostingovú dvojku WebGlobe a aké boli parametre obchodu,
- Ako prebiehal predaj Swanu a za akých okolností by to bolo pre Fedora opäť zaujímavé aktívum,
- Aké má skupina ambície na vyše 22-tisíc hektároch pôdy, ktoré ovláda cez poľnohospodársku skupinu Sanagro,
- Ako prebiehala záchrana krachujúceho Terna,
- Vďaka čomu sa podarilo dosiahnuť tento rok s Ternom čierne čísla,
- S kým sa môže Terno na trhu spojiť, aby bolo silným hráčom,
- Akú časť osobného majetku Martina Fedora spravuje Sandberg Capital,
- Ako sa chce Sandberg Capital po desiatich rokoch reformovať,
- Čo musí Martin Fedor urobiť, aby s fondom narástli na miliardovú a väčšiu veľkosť.
Celý rozhovor nájdete v septembrovom vydaní Forbesu, môžete si ho kúpiť na tomto odkaze. Po zakúpení predplatného môžete Forbes čítať už aj online.
