Takaya Awata vytvoril z malého miestneho bistra giganta rýchleho občerstvenia Toridoll Holdings. Teraz chce okúsiť celosvetový úspech.
Keď v tom čase 23-ročný Takaya Awata vďaka skromným úsporám otvoril malú reštauráciu v Kakogawe, nazval ju Toridoll Sanban-kan alebo Toridoll store No. 3. Zaviazal sa tak seba samému, že prevádzky číslo jeden a dva sú iba otázkou času a čoskoro dosiahne skromný cieľ vlastniť tri reštaurácie.
O štyridsať rokov neskôr tvorí Awatova spoločnosť Toridoll Holdings sieť takmer 2-tisíc reštaurácií rýchleho občerstvenia v 28 krajinách pod 21 značkami. Jej vlajkovou loďou je Marugame Seimen, najväčší japonský reťazec s rezancami udon. Vďaka úspechu v oblasti rýchleho občerstvenia sa z Awata stal miliardár s vysokými ambíciami.
„Chcel by som, aby bola Toridoll konkurencieschopná v celosvetovom meradle,“ hovorí 62-ročný Awata a dodáva, že jeho plán na najbližších desať rokov je dosiahnuť tržby vo výške 1 bilióna jenov (7 miliárd dolárov). Na to je nutné znížiť závislosť od zmenšujúceho sa domáceho trhu a zamerať sa na expanziu do zahraničia.
Globálny sektor reštaurácií s rýchlym občerstvením bol v rokoch 2019 až 2023 najrýchlejšie rastúcim sektorom v rámci trhu s potravinárskymi službami.
V Japonsku však pre starnúcu populáciu musia prevádzkovatelia reštaurácií čeliť rastúcim nákladom a nedostatkom pracovnej sily. Toridoll musí tiež konkurovať americkým gigantom, ako sú McDonald’s a KFC, ktoré majú v Japonsku viac ako 4-tisíc prevádzok.
Napriek tomu Toridoll zaznamenala v poslednom finančnom roku rekordné tržby vo výške 232 miliárd jenov, pričom takmer 40 percent z nich pochádzalo zo zahraničia. V značnej miere k tomu prispel aj prílev turistov do Japonska.
Čistý zisk vzrástol takmer o polovicu na 5,7 miliardy jenov, k čomu prispel slabý jen, ktorý zvýšil repatriované zisky zo zahraničných prevádzok. Akcie spoločnosti Toridoll, ktoré sa po pandémii obchodovali s vysokými násobkami zisku, však za posledných 12 mesiacov klesli o 5 percent.
Awata, ktorý sa minulý rok stal miliardárom a umiestnil sa v rebríčku 50 najbohatších Japoncov, má dnes čistý majetok vo výške 1,1 miliardy dolárov.
Do roku 2028 chce Toridoll dosiahnuť viac ako trojnásobný nárast čistého zisku. Na splnenie tohto cieľa bude potrebné viac ako zdvojnásobiť celkový počet predajní na 4 900, z čoho 3 000 by mali tvoriť zahraničné pobočky. Awata v nasledujúcich troch až piatich rokoch očakáva príjmy zo zahraničia, a to na úrovni 60 %.
Najznámejšia prevádzka Toridoll Holdings, ktorá je mimo Japonska známa pod názvom Marugame Udon, má v zahraničí už 264 predajní. Awata sa prispôsobuje lokálnym chutiam. V Indonézii ponúka napríklad pikantný vývar a v USA studené udon misky so zeleným šalátom a vyprážaným kuracím mäsom.
Jedlo má byť vizuálny zážitok
Tesne pred obedom sa pred reštauráciou Marugame Seimen v tokijskej kancelárskej štvrti začínajú tvoriť rady ľudí. Samoobslužná jedáleň je známa priateľskými cenami a konceptom otvorenej kuchyne. Zákazníkom tak okrem jedla predávajú aj vizuálny zážitok. „Nepredávame len výrobok,“ hovorí Awata. „Najdôležitejšie je prinášať zážitok.“
Awata má na svoje reštaurácie vysoké nároky a do všetkých svojich 840 predajní Marugame v Japonsku prijíma len kvalifikovaných majstrov udonu. Aby sa kvalifikovali, museli prejsť testom, čo sa podarilo len tretine z kandidátov.
„S dôrazom na zážitok z jedla, ktorý je našou hlavnou konkurenčnou výhodou, by sme sa chceli presadiť na globálnom trhu,“ hovorí. Na splnenie tohto cieľa vyčlenila spoločnosť Awata až 100 miliárd jenov na akvizície. Doteraz sa použilo približne 20 percent tejto sumy, hoci firma tvrdí, že dostala viac ako 100 investičných ponúk od rôznych značiek.
Udon aj pizza
Aaron Jourden, riaditeľ medzinárodného výskumu v americkej konzultačnej spoločnosti Technomic, uviedol, že ak chce Toridoll konkurovať takým gigantom ako McDonald’s, potrebuje západné reťazce rýchleho občerstvenia, ktoré ponúkajú jedlá ako hamburgery, vyprážané kurčatá a pizza.
Awata si uvedomuje, že trh s rezancami je obmedzený. To ho viedlo k tomu, aby minulý rok investoval 118 miliónov dolárov na kúpu spoločnosti Fulham Shore, prevádzkovateľa pizzerií Franco Manca a siete gréckych reštaurácií The Real.
Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Fulham Shore Marcela Khana „Awata neinvestuje do žiadneho podniku, ktorý nemá prvok kando“. Toto japonské slovo označuje hlboké emocionálne prepojenie, čo je obchodná filozofia, ktorú Awata zdieľa s inými japonskými spoločnosťami, ako je napríklad elektronický gigant Sony.
Awatova cesta k podnikaniu a do klubu miliardárov nebola jednoduchá. V 13-tich rokoch mu zomrel otec a aby finančne pomohol rodine, pracoval v kaviarni. Práve tam objavil vášeň pre gastro. „Radosť som našiel vo varení, v servírovaní jedál zákazníkom a v tom, že som počul, aké to bolo chutné,“ spomína.
Odhodlaný našetriť si na založenie vlastnej reštaurácie sa Awata stal vodičom nákladného auta. Ako hovorí, život bol bezútešný, ale útechu našiel v priateľskej atmosfére neďalekého stánku s grilovanými kurčatami. To ho inšpirovalo k otvoreniu vlastnej reštaurácie, ktorú viedol spolu so svojou manželkou.
Koncom 90. rokov sa pri návšteve rodného mesta svojho otca Marugame inšpiroval stánkom s čerstvo pripravovanými rezancami a v roku 2000 otvoril prvú reštauráciu Marugame Seimen (seimen je japonský výraz pre výrobu rezancov).
Najdôležitejšie je okrem predaja aj priniesť zážitok.
Takaya Awata
Šťastie v nešťastí
Epidémia vtáčej chrípky v Ázii v roku 2004 uškodila Awatovým prvým reštauráciám s yakitori (japonská verzia špízov). Preorientoval sa a energiu vložil do rozvoja reštaurácií s udon rezancami. V reštaurácii si otvoril stánok s rezancami, potom pridal stánky s ramenom a vyprážanými rezancami. Uvedomil si, že ak bude ponúkať rôzne možnosti stravovania, môže zdvojnásobiť alebo dokonca strojnásobiť svoje tržby na jednom mieste.
Väčšinu tejto expanzie financoval z bankových pôžičiek. V roku 2006 bola jeho spoločnosť už dosť veľká na to, aby mohla byť uvedená na burzu a Marugame Seimen mal už 100 prevádzok. „Keby nebolo epidémie vtáčej chrípky, neexpandovali by sme do takej miery,“ hovorí. „Mám pocit, že tento neúspech viedol k významnému úspechu.“
Motiváciou pre globálnu expanziu bola návšteva Havajských ostrovov v roku 2009 a nával turistov. Práve havajská pobočka Marugame Udon, otvorená v roku 2011 v meste Waikiki, dosahuje mesačný obrat viac ako 100 miliónov jenov, čo je najvyšší obrat spomedzi Awatových predajní na celom svete.
Podobne ako väčšinu gastroprevádzok, aj Toridoll postihla koronakríza a do marca 2021 sa prehupol do straty 5,5 miliardy jenov. Odvtedy sa vrátil k zisku, k čomu prispela výraznejšia orientácia na doručovanie jedla a ďalšie inovácie, ako aj prvá drive-through predajňa (s možnosťou objednania a vyzdvihnutia jedla priamo z auta).
Podľa Awata sa teraz jedlá na objednávku podieľajú na predaji spoločnosti Marugame v Japonsku 10 až 20 percentami, pričom pred pandémiou to boli približne 2 percentá. Awata sa tiež snaží neustále inovovať svoje jedlá, Marugame nedávno predstavila „udonuts“ – šišky vyrobené z cesta na udon, posypané práškovým cukrom alebo kari korením.
Generálny riaditeľ často zavíta do svojich reštaurácií bez ohlásenia, aby ochutnal jedlo. Personál ho väčšinou nespozná a správa sa k nemu ako ku každému inému zákazníkovi. „Niekedy ma upozornia, aby som počkal v rade… a ja počkám. Svojho sna viesť veľký podnik sa však nevzdávam.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je Zinnia Lee.