V Rybníku pri Českej Třebovej vyrábajú ľudia so zdravotným postihnutím súčiastky pre autá Bentley, Aston Martin, Tesla, BMW a všetky európske Audi Q7.
Výrobné družstvo Solea je jedným z mála miest, kde ľudia so zdravotným postihnutím zvládajú aj zložitejšiu výrobu. „Naším najväčším umením je integrovať ľudí so zdravotným postihnutím do pracovného procesu a udržať ich tam,“ hovorí majiteľ Solea CZ Leoš Jiřele, ktorý je fanúšikom baťovských princípov.
Leoš Jiřele vždy sníval o tom, že sa stane profesionálnym športovcom. Jeho detský sen sa mu splnil len na krátku dobu. Pri hraní volejbalu v juniorskej reprezentácii si zranil rameno, no keďže nechcel podstúpiť rizikovú operáciu, vo veku dvadsaťjeden rokov sa svojho sna vzdal.
Mal veľké šťastie na rodičov, ktorí mu dali dobrý základ nielen v športe, ale aj v kariére. Od detstva vypomáhal v otcových firmách. „Môj otec začal s podnikaním po revolúcii. Najprv vlastnil zberné suroviny, potom obchod s rybárskymi potrebami, cestovnú kanceláriu, ktorá organizovala rybárske zájazdy do Nórska, napokon založil aj výrobné družstvo Solea,“ vymenúva Jiřele.
Družstvo založil jeho otec František v roku 2000 kvôli svojej sestre, ktorá bola po transplantácii pľúc prakticky nezamestnateľná. „Polovica ľudí vtedy po takejto komplikovanej transplantácii do roka zomrela. Teta bola veľmi aktívna a chcela pracovať, no, bohužiaľ, si nemohla nájsť prácu a otec jej chcel veľmi pomôcť. Vďaka tomu s nami teta ostala viac rokov,“ spomína Jiřele.
Začínal od nuly
Leoš Jiřele vo výrobnom družstve Solea sám „brigádoval“. „Začínal som naozaj od nuly – do roku 2003 som pracoval cez víkendy ako montážny robotník, po nástupe do firmy ako vodič alebo kontrolór kvality. V roku 2006 som prevzal riadenie výroby a v roku 2008 som musel z dôvodu zhoršujúceho zdravotného stavu môjho otca prevziať zodpovednosť za celú firmu,“ hovorí.
Rok 2008 nebol najšťastnejší – odovzdanie firmy prišlo rýchlejšie, ako sa pôvodne plánovalo. Navyše, niekoľko mesiacov po prevzatí prišla finančná kríza, v dôsledku ktorej Solea aj Jiřelovci bojovali o prežitie.
„Zo dňa na deň sme prišli o šesťdesiat percent zákaziek. V priebehu polroka sme museli prepustiť polovicu našich ľudí a nemali sme ani dosť peňazí na odstupné, takže sme sa s nimi museli dohodnúť na tom, že odídu bez odstupného. Dodnes si našich bývalých zamestnancov cením za to, že boli takí ústretoví a súhlasili s tým,“ hovorí Jiřele.
Riaditeľ firmy Leoš Jiřele. Foto Jana Divinová
Za ich ochotu im sľúbil, že ich vezme späť hneď, ako to bude možné. Tak aj urobil a za necelý rok sa do firmy vrátilo pätnásť pôvodných zamestnancov. Ostatní si medzitým našli prácu inde, ponuku na návrat preto odmietli. Na jar 2009 družstvu pomohol bankrot španielskej firmy, ktorá vyrábala súčiastky pre Renault. Ich zákazky získala spoločnosť Isolit Brav, ktorá so Soleou na projekte spolupracovala.
Mesiace, ktoré tomu predchádzali, boli údajne najťažším obdobím v Jiřeleho živote. „Boli sme tak veľmi zadlžení, že nám žiadna banka nechcela požičať peniaze. Dokonca nám hrozilo, že prídeme o dom. Odvtedy som dlhy nenávidel,“ spomína so smiechom Leoš a hneď poukazuje aj na pozitívnu stránku veci. „Pozbierali sme sa, obmedzili sme aktivity, ktoré nič neprinášajú, a za dva roky som nabral toľko skúseností, že by som ich inak zbieral viac ako desať rokov,“ hovorí.
Umenie nájsť zlatý grál
Keď Leoš Jiřele Soleu prevzal, mala obrat približne 30 miliónov korún. Vlani to bolo už deväťdesiat miliónov korún. Po prevzatí ju od základov pretransformoval a uplatnil v nej baťovské princípy, ktorých je fanúšikom. Vďaka tomu je Solea jedinečná hneď v niekoľkých smeroch. Vyniká napríklad podielom zdravotne postihnutých zamestnancov. Vznik chránenej dielne je podmienený minimálne päťdesiatpercentným zastúpením zdravotne postihnutých, čo je bežný štandard, zatiaľ čo Solea ich má oveľa viac.
Viac ako 72 percent z 200 zamestnancov má zdravotné postihnutie a spektrum postihnutí je pomerne široké. „Zamestnávame ľudí s poruchami pohybového aparátu, ľudí po onkologickej liečbe, s epilepsiou, Crohnovou chorobou, cukrovkou, roztrúsenou sklerózou, autizmom a tak ďalej,“ vymenúva najčastejšie diagnózy Leoš Jiřele.
Netypické je aj to, že zdravotne postihnutí zamestnanci vykonávajú komplexné výrobné činnosti, ako je vstrekovanie plastov, lisovanie a obrábanie kovov, frézovanie, brúsenie alebo sústruženie. „Rozhodli sme sa ísť tŕnitejšou cestou zložitejších procesov, ale na druhej strane tak dokážeme vytvárať vysokú pridanú hodnotu a myslím, že vďaka tomu sme v Česku unikát – aspoň medzi väčšími firmami,“ uvažuje Leoš Jiřele.
V Česku je viac ako štyritisíc subjektov, ktoré zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím a Solea patrí v oblasti chránených dielní medzi najväčšie. „Myslím, že patríme medzi dvadsať až tridsať najväčších,“ uvádza majiteľ.
Firma sa podľa jej riaditeľa snaží do pracovného procesu integrovať čo najviac ľudí so zdravotným postihnutím. „Dokážeme každému nájsť to, v čom bude dobrý napriek svojmu postihnutiu, o čom často vopred ani nevie. Takto sa v práci udrží nie na niekoľko týždňov, ako to často býva, ale aj na desiatky rokov. Bežne máme ľudí, ktorí u nás pracujú aj dvadsať rokov, potom idú do dôchodku,“ vysvetľuje hrdo Jiřele.
Podľa jeho slov je najnáročnejší nábor zamestnancov. „Náš personalista má tiež hendikep, vďaka ktorému vie veľmi dobre vycítiť ľudí a ich schopnosti. Človek s hendikepom viac nemôže, ako môže, a vašou úlohou je nájsť zlatý grál v tom, čo dokáže. Tento grál má každý a je na vás, aby ste ho objavili,“ vysvetľuje Jiřele.
Aklimatizačné obdobie trvá dlhšie. Po pohovore si prácu hneď vyskúšate, pretože niekedy sa ľudia prihlásia a až na mieste zistia, že sa hodia na niečo úplne iné. „Veľa firiem by chcelo zamestnávať ľudí s postihnutím, ale nemajú trpezlivosť ich hľadať a nemajú ani systém, ako v nich ten zlatý grál objaviť,“ dodáva.
Dokážeme každému nájsť to, v čom bude dobrý napriek svojmu postihnutiu, o čom často vopred ani nevie.
Ľudia so zdravotným postihnutím sú často citlivejší na stres, najmä tí, ktorí trpia napríklad psoriázou, Crohnovou chorobou a podobne.
„Aby mohli takíto ľudia dobre fungovať, musia byť v prostredí, v ktorom je čo najmenej stresu. Často to nevedia ani oni sami, takže to musíte zistiť za nich. Našou hlavnou úlohou je vytvoriť im vhodné prostredie,“ dodáva podnikateľ s tým, že väčšina ich zamestnancov so zdravotným postihnutím pochádza z okruhu piatich až desiatich kilometrov.
Solea vyrába súčiastky najmä pre automobilový priemysel, pričom v určitom období tvorili až osemdesiat percent všetkých vyrobených súčiastok. Pred covidom sa však rozhodli výrobu viac diverzifikovať, a tak zvýšili svoj podiel v elektrotechnickom priemysle.
Na linke napríklad pracovníci vyrábajú dva diely, ktoré sú vo všetkých európskych autách Audi Q7 – Solea je jedinou takou firmou v Európe. Vyrábajú sa tu aj diely pre automobily Bentley, Aston Martin, Tesla, BWM a VW.
Časť výroby je určená pre zdravotnícky priemysel, napríklad upínacie mechanizmy pre ochranné masky pre americkú firmu Moldex. V elektrotechnickom sektore dodávajú diely pre Siemens. Ich významným zákazníkom je aj Pewag, európsky líder vo výrobe snehových reťazí, ktorý ako subdodávateľ dodáva diely v podstate do celého sveta.
Po stopách Baťu
Leoš Jiřele je veľkým fanúšikom Tomáša Baťu a jeho princípy úspešne uplatňuje už druhé desaťročie aj vo vlastnej firme. Napríklad o nestrategických záležitostiach rozhodujú všetci zamestnanci, pričom hlas generálneho riaditeľa a upratovačky má rovnakú silu. Fungujú aj poradné kruhy, v rámci ktorých sa môže každý vyjadriť k riešeniu akéhokoľvek problému.
Okrem klasického platu majú zamestnanci firmy Solea možnosť získať aj odmenu z mesačného zisku spoločnosti. Vo firme majú šesť výrobných tímov, z ktorých každý na konci každého mesiaca uzatvára výsledky fyzickou inventúrou. Tomu predchádza plánovanie, ktoré nevypracúva len malá skupina ľudí z manažmentu, ale spolupracujú na ňom so šéfmi jednotlivých tímov. Kým plán neschvália oni, nie je dokončený.
O nestrategických záležitostiach rozhodujú všetci zamestnanci, pričom hlas generálneho riaditeľa a upratovačky má rovnakú silu.
„Keď tím prekročí mesačný plán, dostane päťdesiat percent navyše a druhých päťdesiat percent sa odloží na horšie mesiace. Každý tím si potom určí, ako si ich rozdelí, a túto informáciu odovzdá mzdovej účtovníčke, ktorá sumy priradí k výplate,“ vysvetľuje Jiřele systém, ktorý vo firme zaviedol okolo roku 2009.
„Systém mesačných podielov na zisku zvýšil angažovanosť ľudí, motiváciu a vyriešil aj šedú zónu, v ktorej sa skrývali neproduktívni zamestnanci,“ hovorí podnikateľ. Systém by chcel dotiahnuť do štádia, aby si každý zamestnanec mohol na konci dňa jednoducho vypočítať svoju mzdu. Ak sa firme darí, malo by sa podľa Jiřeleho dariť aj jej zamestnancom.
Ďalším spôsobom, ako sa snaží podporovať samostatnosť tímu je, že vedúci tímov majú rozhodujúce slovo o tom, kto je v tíme, kto odchádza a kto prichádza. „Zdravotne postihnutí ľudia majú zdravotné obmedzenia, ale to, či to človek chce alebo nechce robiť, je rovnaké ako u zdravých ľudí. Niekedy sa stane, že aj človek so zdravotným postihnutím to môže zneužiť. Vedúci tímu majú možnosť rozhodnúť sa, či takúto osobu pri sebe nechajú,“ vysvetľuje podnikateľ.
Firma má aj predajňu, kde si zamestnanci môžu kúpiť kvalitné potraviny od regionálnych výrobcov a farmárov za nákupné ceny.
„Pre niektorých ľudí to bola jediná možnosť, ako získať výrazne kvalitnejšie potraviny za lepšiu cenu. Mňa osobne tiež trápilo, čo s nami supermarkety robia. Ak budeme aj naďalej kupovať nekvalitné potraviny, nič sa nezmení, preto som chcel proti tomu bojovať aspoň v malom meradle. Zdalo sa mi to lepšie ako iba frflať za rohom. Ďalším dôvodom je možnosť podporiť kvalitných lokálnych výrobcov,“ vysvetľuje Jiřele dôvody, prečo otvoril podnikovú predajňu potravín.
Nový zmysel života
Podľa Jiřeleho firma pomáha svojim zamestnancom aj mimo práce. „Mnohým našim zamestnancom sme vrátili život. Sú to ľudia, ktorí pre svoje postihnutie sedeli pätnásť rokov doma a dokonca uvažovali o samovražde. Keď u nás dostali šancu, zistili, že nie sú sami, že existujú aj iní, ktorí sú na tom horšie, a hlavne našli nový zmysel života,“ uvádza Jiřele.
„Často tu vidíme, ako sa takýto človek znovu nadýchne. Začne vytvárať hodnotu, získa tým pocit užitočnosti a prichádzajú zázraky. Z toho človeka cítiť, že je na dobrej ceste, vidno to z jeho výrazu tváre,“ vysvetľuje. Solea je okrem toho členom Asociácie zamestnávateľov osôb so zdravotným postihnutím, ktorá združuje spoločnosti zamestnávajúce viac ako dvadsaťtisíc ľudí so zdravotným postihnutím.
Leoš Jiřele je podpredsedom tejto organizácie, ktorá je priamym partnerom Ministerstva práce a sociálnych vecí a vlády ČR. Pri tvorbe a pripomienkovaní zákonov sa aktívne zasadzuje o zlepšenie podmienok ľudí so zdravotným postihnutím.
Jeden zo zamestnancov firmy Solea. Foto Solea CZ
Podľa Jiřeleho nie je súčasný systém príspevkov na chránené dielne úplne optimálny. „Mojím osobným cieľom je pomôcť tento systém očistiť, urobiť ho spravodlivejším a etickejším. Ministerstvo práce a sociálnych vecí sa na jednej strane sťažuje na rastúce náklady na príspevky, ale ide len o nevyhnutnú kompenzáciu výrazného zvýšenia minimálnej mzdy. Mnohé chránené dielne, najmä tie, v ktorých robia jednoduchšie veci a je v nich nízka pridaná hodnota, však majú problémy, pretože rozdiel medzi odvodmi a minimálnou mzdou sa zvyšuje,“ vysvetľuje podnikateľ.
Pre lepšiu predstavu dodáva, že odvody do chránených dielní tvoria v Česku v priemere štyridsať až päťdesiat percent ich obratu. Vo firme Solea tvoria príspevky iba pätnásť až osemnásť percent, takže vďaka komplexnej výrobe si sami zarobia na približne 85 percent hospodárenia.
Cesta k obehovému hospodárstvu
V budúcnosti chce Leoš Jiřele viac smerovať k obehovému hospodárstvu. „Vytvorili sme prototyp vecí, ktoré chceme vyrábať z odpadu. Z plastovej drviny sme vyrobili niekoľko dosiek pre Novavitu a Nahaku. Dokonca sme si na to vyrobili špeciálny lis a od júna sa nám celkom darí,“ uvádza podnikateľ.
Výrobky budú vystavené v Prahe na veľtrhu Designblok a na podujatí českej ambasády v Londýne. „Je mi doslova zle z toho, čo robíme s planétou, preto sa aj ako firma snažíme čo najmenej škodiť a podľa možností robiť projekty, ktoré môžu planéte pomôcť. Spojenie výroby z odpadu s prácou ľudí so zdravotným postihnutím vnímam ako skvelú kombináciu,“ hovorí podnikateľ.
Jiřele sa chce aj naďalej zameriavať na čo najkomplexnejšiu výrobu, ktorú dokážu ich ľudia pokryť. Okrem toho chce ale zachovať aj menšie percento jednoduchých činností, na ktorých sa môžu podieľať ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, ako je roztrúsená skleróza alebo autizmus. Podnikateľ tiež plánuje odovzdať svoje skúsenosti ďalším firmám.
„Existuje veľa firiem, ktoré by mohli dať ľuďom s postihnutím prácu, ale väčšina z nich nevie, ako na to, prípadne to u nich nie je procesne možné. My im môžeme pomôcť tým, že vytvoríme firmu vo firme. Integráciu môžeme robiť aj na diaľku,“ uzatvára rozhovor Jiřele.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Divinová.
