Odklepnutie konsolidačného balíčka sa dostáva do finálovej rovinky. Po prekopaní vládneho návrhu budú opäť rokovať zákonodarcovia v parlamente. Experti pre Forbes vysvetlili, ako sa zmeny dotknú Slovákov.
Súbor legislatívnych noviel, ktorý je známy aj pod názvom konsolidačný balíček, sa posledné týždne stal vo verejnej aj odbornej diskusii rezonujúcou témou. Ekonomickí experti sa zhodujú, že konsolidácia bola potrebná z dôvodu nakopnutia finančného zdravia štátu, zároveň ale poukazujú na viacero mínusov vládnej iniciatívy.
Poslanci vládny návrh zákona minulý týždeň vo štvrtok posunuli do druhého čítania. Zákonodarcovia ho tak prerokujú tento týždeň na 19. parlamentnej schôdzi, ktorá pokračuje dnes (1.októbra).
Konsolidácia je potrebná, ale…
„Vzhľadom na súčasný stav verejných financií a očakávanú trajektóriu vývoja verejného dlhu je konsolidácia viac než nevyhnutná a je vítané, že sa stáva predmetom verejnej debaty,“ okomentoval dôvody vlny novelizácie makroekonomický analytik Slovenskej Sporiteľne Matej Horňák.
Opatrenia by mali priniesť do vládnej kasy približne dve miliardy eur. Cieľom vládneho „uťahovania opaskov“ je zníženie deficitu, ktorý by mal klesnúť po opatreniach na 4,7 percenta HDP. Hrozilo totiž, že v nasledujúcich rokoch narastie až na sedem percent. Odborníci síce s pripravovanou konsolidáciou súhlasia, no zároveň vypichli viacero mínusov pripravovanej iniciatívy aktuálneho vládneho kabinetu Roberta Fica.
„Na druhej strane vzhľadom na potrebu skorého predstavenia rozpočtu a vedenia debaty s Európskou komisiou prichádza oznámenie opatrení pomerne neskoro, nie je preto ani čas na vedenie odbornej verenej debaty,“ podčiarkol Horňák.
SITA/Úrad vlády SR
Minister financií SR Ladislav Kamenický počas rokovania vlády. Foto: SITA/Úrad vlády SR
Zvýšenie DPH
Medzi hlavné gro opatrení balíčka patrí navýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty z 20 na 23 percent. Spadá doň aj pokles zníženej sadzby dane z desať percent na päť, ale aj vytvorenie novej 19-percentnej sadzby na niektoré položky.
Navýšiť sa má aj daň z príjmu právnických osôb, a to od konkrétnej výšky príjmu firiem. Zmenou má prejsť aj nárok na daňový bonus na dieťa, ako aj tzv. rodičovský dôchodok.
„Konsolidačný balík v prvom rade znamená zmenu v daňovom zaťažení,“ hodnotí analytik z platformy INESS Radovan Ďurana. Podľa jeho názoru sa táto zmena stala bez diskusií a možnosti verejnosti sa vyjadriť k problematike. „Vláda z tohto procesu odignorovala úplne všetkých,“ kritizuje Ďurana.
Horňák zo Slovenskej sporiteľne prízvukuje, že konsolidácia sa sústreďuje na príjmovú stranu rozpočtu, menší dôraz sa podľa experta kladie na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej a verejnej správy, čím by sa väčší dôraz kládol na osekávanie a zefektívňovanie výdavkov.
V prvom rade by sa podľa Horňáka malo sústrediť na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností v sférach, kde to má zmysel.
„V nastavení daňového mixu máme priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa nám vytvorí priestor na znižovanie iných daní, napríklad z práce. Pri takto masívnej konsolidácii je z pohľadu pomeru spravodlivosti a výnosu práve daň z pridanej hodnoty jednou z najrýchlejších a najefektívnejších ciest,“ podčiarkol Horňák.
DPH pri základných potravinách
Súčasťou konsolidácie je aj okresávanie DPH pri základných potravinách. Pri nich by mala klesnúť DPH z 10 na päť percent. Medzi základné potraviny tak napríklad patria niektoré druhy mäsa, mliečnych výrobkov, ale aj prírodný med, zemiaky, niektoré druhy zeleniny či čerstvé pečivo. Pri ostatných typoch potravín klesne DPH z 20 na 19 percent.
TASR/Miroslav Košírer
Zmena DPH sa týka aj potravín. TASR/Miroslav Košírer
V rámci päťpercentnej sadzby bude spadať aj gastrosektor a ubytovacie služby na Slovensku. Vládny návrh pôvodne počítal so sadzbou 23 percent. Po intenzívnej kritike verejnosti sa DPH na knihy zníži z plánovaných 23 percent na 5 percent. Plány sa týkajú nielen kníh, ale aj dennej tlače, časopisov, e-kníh a audiokníh.
Podľa čerstvých informácií zavedenie osobitného odvodu pre energetické firmy nebude na návrh ministerstva hospodárstva súčasťou konsolidačných opatrení. Toto rozhodnutie však bude musieť byť na základe požiadavky ministerstva financií kompenzované dodatočnou úpravou sadzby dane z príjmu právnických osôb a zmenami pri vyplácaní dividend zo sektora energetiky.
Daň z finančných transakcií
„Za najhoršie opatrenie určite považujem daň z finančných transakcií,“ myslí si Ďurana z INESS. Čerstvá daň je tiež súčasťou vlny konsolidačných opatrení a má platiť od 1. apríla 2025. Podľa vládnych predstaviteľov sa má ale týkať len podnikateľov a odvádzať sa má zo všetkých bankových transakcií. Konkrétne tak ide napríklad o prevody pri platení faktúr či o výber hotovosti.
„Bude mať výrazne negatívny dopad na podnikateľské prostredie a zhorší postavenie Slovenska na mape domácich, ale aj zahraničných investorov,“ okomentoval Ďurana z platformy. Sadzba z finančných transakcií je v navrhovanom zákone nastavená na 0,4 percenta a maximálne 40 eur. Pri výbere hotovosti má ísť o sadzbu 0,8 percenta.
Podľa Ďuranu sa zvyšovanie daní výrazne prenesie do cien a pocítia ju na vlastnej koži bežní ľudia. „Na konci dňa väčšinu daní musí zaplatiť bežný obyvateľ, pretože to inak nie je možne. Pôjde tak o DPH, ktorá sa prenesie vo veľkej miere do cien. Zníži sa kúpna sila slovenských domácností a ľudia si budú môcť dovoliť menej,“ myslí si Ďurana. Podobný efekt môže mať práve aj spomínaná daň z finančných transakcií.
„Podniky sa pravdepodobne budú snažiť preniesť túto daň do svojich cien. To všetko preto, že vláda zanedbala desať mesiacov, ktoré mala na prípravu skutočných úsporných opatrení,“ dodal Ďurana.
Číslo dňa
1,1 milióna
To je počet cestujúcich, ktorých vybavilo letisko Milana Rastislava Štefánika od júna do septembra tohto roku. Ide tak o jednu z najlepších letných sezón v histórii letiska.
Dovolenkári počas letnej sezóny najčastejšie odlietali z Bratislavy do tureckej Antalye, egyptskej Hurgady, Larnaky na Cypre či do bulharského Burgasu, obľúbené boli aj talianska Sardínia a ostrov Malta.
Krátke správy
Zahraničný obchod Slovenska vykázal vlani rekordný prebytok 4,5 miliardy eur, v roku 2022 bol naopak v deficite 4,5 miliardy eur.
Vyplýva to z definitívnych údajov o zahraničnom obchode za rok 2023, o ktorých informoval Štatistický úrad SR. Zo Slovenskej republiky sa v roku 2023 podľa definitívnych výsledkov vyviezol tovar v hodnote 108,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 5,5 percenta.
Britské banky schválili minulý mesiac takmer 65-tisíc úverov na bývanie. To je najvyšší počet za posledné dva roky.
Bank of England v pondelok uviedla, že britské komerčné banky schválili v auguste celkovo 64 900 hypotekárnych úverov. Je to najvyšší počet od augusta 2022, krátko predtým, než britský trh s bývaním zasiahla kríza.
Automobilka Stellantis zhoršila celoročné vyhliadky a oznámila, že spáli väčší objem hotovosti, než pôvodne predpokladala.
Ako dôvod uviedla zhoršujúce sa trendy v automobilovom priemysle, vyššie náklady na prestavbu svojho amerického biznisu a konkurenciu Číny v oblasti elektrických áut.
