Vládny návrh konsolidačných opatrení sprevádza chaos. Väčšia časť z balíka, ktorá bola predstavená pred týždňom, už v súčasnosti neplatí a poslednou novinkou je ešte drastickejšie zdanenie väčších firiem.
Kabinet prišiel s opatrením, v ktorom navrhuje razantnejšie zvýšiť sadzbu dane z príjmu právnických osôb. Do štátnej kasy týmto opatrením pritečú stovky miliónov eur. Vyššie dane sa na Slovensku dotknú tisícok firiem s tržbami nad 5 miliónov eur.
Podnikatelia zažívajú v poslednom období zrejme stres, ktorý im spôsobujú chaotické zmeny sadzieb dane z dielne rezortu financií. Za krátke obdobie sa totiž výška sadzby dane pre firmy zmenila hneď niekoľkokrát.
Zmeny na rýchlo
Najskôr totiž ministerstvo financií avizovalo zvýšenie korporátnej dane z 21 na 22 percent pre spoločnosti so zdaniteľným príjmom nad 5 miliónov eur. Neskôr limit znížilo na príjem úrovni jedného milióna eur. Najnovšie sa limit opäť posúva na 5 miliónov eur, ale s razantnejším zvýšením daní o tri percentuálne body, z 21 až na 24 percent. Zmeny predstavil na finančnom výbore štátny tajomník rezortu financií Radovan Majerský. Konsolidačný balík je momentálne v druhom čítaní v parlamente a o jeho definitívnom schválení by poslanci mohli hlasovať už vo štvrtok.
Štát chce zvýšením dane pre firmy získať navyše 300 miliónov eur. Časť peňazí totiž stratil znížením DPH pre vybrané odvetvia, ktoré si vybojovali napríklad hotelieri. Vláda musela tiež ustúpiť firmám z energetického odvetvia a rozhodla sa im odvod nezvyšovať.
Zvýšením odvodu by totiž zrejme porušila dohodu so Slovenskými elektrárňami, ktorú uzavrela ešte bývala vláda. Súčasťou nej bolo, že vláda nezaťaží Slovenské elektrárne novou daňou či odvodom. Výmenou za to mali Slovenské elektrárne poskytovať najbližšie roky lacnejšiu elektrinu pre slovenské domácnosti.
Dosah na tisíce firiem
Vyššiu firemnú daň by mali platiť firmy s obratom nad päť miliónov eur. Analytik Finstatu Filip Glasa pre Forbes hovorí, že nové pravidlá zdaňovania zrejme zasiahnu tisícky firiem na Slovensku. Vlani malo podľa údajov z Finstatu obrat nad päť miliónov eur až 6896 firiem. Pre lepšiu ilustráciu, firmy s obratom do 10 miliónov eur sú ešte stále považované za malé firmy. Vyššie zdanenie firiem sa bude týkať od veľkých firiem až po tie malé naprieč celou ekonomikou.
Ak poslanci vyššiu daň pre firmy schvália, bude najvyššia nielen v našom regióne, ale aj v rámci všetkých postkomunistických krajín. Spolu s vplyvom transakčnej dane pocítia firmy až vyše 27-percentnú záťaž, upozornil inštitút INESS. Takto vysokú daňovú záťaž pre firmy nemá žiadna krajina v Pobaltí, vo V4 ani v Bulharsku, Rumunsku či Chorvátsku. Katapultuje nás to na prvú priečku medzi krajinami, ktoré by sa dali nazvať novšími členmi v Európskej únii.
Obídu nás investori?
Natíska sa otázka, aké budú mať vyššie dane pre firmy vplyv na príchod nových investorov na Slovensko a tiež na podnikateľské prostredie. Odborník na dane a partner v spoločnosti Highgate Law & Tax Peter Varga vysvetľuje, že dane sú pre firmy veľmi individuálnou záležitosťou. „Veľké firmy dostávajú od štátu investičné stimuly, preto je pre nich otázka zvyšovania daní v krajine irelevantná,“ tvrdí pre Forbes.
Podľa neho sú pre investorov dane až na zhruba štvrtom mieste v poradí dôvodov, na základe ktorých sa rozhodujú, či budú v krajine investovať. „Dôležitejšie sú pre nich cena práce, právny štát, infraštruktúra a až potom niekde sú dane,“ dodáva.
Tiež podľa neho nehrozí veľký exodus firiem zo Slovenska. „Výrobné fabriky by sa museli presťahovať celé a pri servisných spoločnostiach je to tiež obťažné, pretože musíte spĺňať kritéria, aby ste mohli byť považovaný za daňového rezidenta v inej krajine,“ hovorí.
Vyššie dane pre firmy vníma spolu s transakčnou daňou ako tichých zabijakov, ktorí budú negatívne formovať sentiment podnikania na Slovensku.
Číslo dňa
1,8 percenta
Presne to je posledný údaj septembrovej inflácie v eurozóne. Európskej centrálnej banke sa tak podarilo skrotiť infláciu na požadovanú úroveň. Medziročná miera inflácie v eurozóne v septembri 2024 klesla na 1,8 percenta z 2,2 percenta v auguste.
Cieľom Európskej centrálnej banky je držať infláciu v menovej únii na úrovni dvoch percent. Septembrová miera inflácie v euroregióne je najnižšia od apríla 2021 a tiež nižšia než 1,9 percenta, ktoré očakávali analytici.
Krátke správy
Británia vypla poslednú uhoľnú elektráreň. Utorok bol pre Britániu prvým dňom, počas ktorého krajina po 142 rokoch nevyrábala elektrinu z uhlia. Na začiatku týždňa totiž vypli poslednú uhoľnú elektráreň Ratcliffe v Británii. Vo svete je to výrazný míľnik, pretože Británia je prvá krajina z G7, ktorej sa to podarilo. Analýza z portálu Carbon Brief na príklade Británie hovorí, že rýchle vyraďovanie uhlia z energetického mixu je možné a mohlo by sa zopakovať aj na medzinárodnej úrovne.
Otvorili nový LNG terminál. Na severovýchode Grécka spustili nový terminál na skvapalnený plyn. Pomocou neho Európska únia zníži svoju energetickú závislosť od Ruska. Podľa prevádzkovateľa terminálu môže nový systém dodávať plyn do Bulharska, Rumunska, Maďarska, Slovenska a na Ukrajinu. Terminál bude zásobovaný plynom zo Spojených štátov, Kataru a Egypta. Správu priniesla agentúra TASR.
Záchrana Pilulky. Český podnikateľ Tomáš Čupr pokračuje v záchrane spoločnosti Pilulka. Do jej vedenia dočasne posiela Petra Kleknera, súčasného generálneho riaditeľa svojej investičnej spoločnosti TCF Capital. Jeho úlohou bude práve stabilizovanie. Zakladatelia a akcionári spoločnosti Pilulka, bratia Peter a Martin Kasovci, ktorí zostávajú v predstavenstve spoločnosti, sa už nebudú aktívne podieľať na činnosti spoločnosti. O zmenách informuje spoločnosť v oficiálnej tlačovej správe.
