Profesor psychológie a behaviorálnej ekonómie a autor bestselleru Aké drahé je zadarmo si už teraz píše závet. Nie že by sa chystal umrieť, ale premýšľa, komu čo zanechá.
Na treťom ročníku Forbes Money Summit sme sa celý deň venovali peniazom a tomu, ako ovplyvňujú naše správanie a rozhodovanie. Vo vašej kariére sa venujete búraniu mýtov o ľudskom správaní. Ktoré mýty o peniazoch treba zbúrať?
Myslíme si, že všetky naše rozhodnutia robíme racionálne, čo sa v mnohých prípadoch ukazuje ako úplný mýtus. Pri peniazoch je hlavný problém práve to. Myslíme si, že keď máme s nimi veľa skúseností, vieme o nich automaticky racionálne rozhodovať.
Ľudskú myseľ si predstavujem ako švajčiarsky nožík. Má veľa nástrojov, zvládne veľa úloh, ale nezvládne všetko. Rovnako ako švajčiarsky nožík nenahradí skrutkovač. Náš švajčiarsky nožík je však zastaralý. Ľudská myseľ je evolučne prispôsobená dobe, v ktorej už nežijeme. Máme teda staré nástroje, ktoré nie sú vhodné pre náš svet.
Preto je náročné robiť rozhodnutia o peniazoch. Nechápeme alternatívne náklady, nerozumieme kryptomenám, zloženému úrokovaniu, každý mesiac nás prekvapia vysoké výdavky…
Spomenuli ste chyby, ktorých sa ľudia pri narábaní s peniazmi dopúšťajú. Akú najväčšiu chybu ste urobili vy?
Nespomínam si na najväčšiu chybu, spomeniem preto jednu, ktorú som urobil dnes. Prerábam byt, čo je veľká položka. Keď už do bytu investujem také množstvo peňazí, minúť pár tisícok navyše mi nepríde ako veľký problém.
Predstavte si, že prerábate kúpeľňu a v zmluve máte napísané, že môžete získať špeciálnu mramorovú dlažbu. Poviete si, čo je dvetisíc eur, ak už aj tak míňate na prerábku veľa? Dnes ráno sa mi stalo niečo podobné. Náš problém je, že myslíme v percentách, a to obchodníci využívajú. Keď si kupujete drahé auto, dokúpite si doň aj špeciálnu výbavu. Veď čo je to pár tisícok navyše?
Dokážeme sa vôbec správať racionálne, ak ide o peniaze? V bežnom živote sa neustále správame iracionálne na základe emócií.
Správať sa racionálne pre nás nie je prirodzené. Môžeme to ale dosiahnuť dvoma spôsobmi. Prvým je vybaviť sa vhodnými nástrojmi, ktoré nám nedovolia míňať iracionálne. To je presný opak kreditných kariet, ApplePay či GooglePay. Musíme sa odnaučiť míňať bez rozmýšľania.
Predstavte si, že by existoval nový platobný systém, ktorý by nás nútil sa pred každou kúpou zastaviť, zamyslieť sa, či naozaj potrebujeme také drahé tričko. Iracionálne správanie by sa dalo limitovať vhodnými nástrojmi.
Druhá možnosť je zmeniť náš spôsob rozmýšľania. Zaviažte sa, že vždy, keď budete chcieť minúť viac ako 500 eur, porozmýšľate, na čo iné by ste tie peniaze mohli využiť.
Som si istý, že veľa ľudí už má vhodné finančné nástroje na manažovanie peňazí, ale robiť chyby je v poriadku, sme predsa ľudia.
Takže sa máme zamerať na alternatívne náklady.
Rozmýšľať o alternatívnych nákladoch je kľúčové pre správne rozhodovanie. Ak pôjdete na lacnejšiu dovolenku, čo môžete urobiť s ušetrenými peniazmi? Samozrejme, tento princíp sa nedá aplikovať na malé položky ako nákup v supermarkete, ale pri väčších položkách je zásadný.
Máte ďalšie tipy, ako sa pri veľkých finančných rozhodnutiach správať racionálne?
Existujú dva typy výdavkov – veľké ako kúpa domu či auta, malé a pravidelné ako nákup potravín, kávy a podobne. Pri veľkých výdavkoch je prirodzené riadiť sa rozumom, pri malých nie. Skrytý potenciál ovplyvniť naše finančné správanie však majú práve pravidelné výdavky.
Robili sme štúdiu, pri ktorej sme požiadali ľudí, aby si prešli všetky mesačné výdavky a zhodnotili, ktoré z nich ľutujú najviac. Väčšinou to bolo chodenie von. Na tom nie je samo osebe nič zlé, ale často sa to skončí tým, že priveľa vypijeme, priveľa zjeme, priveľa minieme.
Môžete si nastaviť stratégiu, ako ísť von a neminúť pritom veľa peňazí. Rozdeľte sa o jedlo s priateľmi, dajte si iba jeden pohár vína, skrátka nastavte si pravidlá. Bez pravidiel je ťažké ovládnuť sa a nemíňať na veci, ktoré neskôr oľutujeme. Ďalej sa treba zamerať na to, ako si za menej peňazí kúpiť viac šťastia. Musíme experimentovať, skúšať nové veci.
Opýtajte sa publika, koľko mužov má pocit, že míňa príliš veľa na kvety pre svoje partnerky a koľko žien by naopak chcelo dostávať kvety častejšie.
Kvety sú jedna z kategórií, na ktoré míňame menej peňazí, ako by sme mohli a mali. Dokonca štatistiky ukazujú, že kúpiť žene kvety zvyšuje šancu na sex, čo zase zvyšuje našu úroveň šťastia na ďalších 53 hodín.
Foto: Marek Mucha
Dan Ariely v online rozhovore so šéfredaktorkou Forbes Slovensko Luciou Okšovou na Forbes Money Summite 2024.
Takýchto položiek, ktoré by nám priniesli viac šťastia, keby sme na nich minuli o trochu viac, je určite veľa, stačí ich len objaviť. Dobrým príkladom sú darčeky. Ľudia často niekomu kúpia iba fľašu vína alebo sviečku. Darčeky však nie sú len o peniazoch, prinášajú šťastie, korenia naše vzťahy. Ak ste pozvaní k niekomu na večeru, kúpte mu niečo, vďaka čomu si vás zapamätá.
Ako často kupujete kvety vy?
Snažím sa aspoň každý druhý týždeň.
Ako sa nehádať o peniazoch v manželstve?
Je škoda, že sa nedá nijako dopredu otestovať finančná kompatibilita. Existuje však niekoľko základných pravidiel. Manželia by mali mať spoločný účet, na ktorý budú obaja vkladať svoj príjem.
Zo spoločného účtu si potom každý mesiac odvedú dohodnutú sumu na separátne účty, ktorú môžu minúť, ako chcú. Ak som vo vzťahu s niekým, kto má rád drahé hodinky a ja mám naopak rád značkové slnečné okuliare, nebudem mu brániť kúpiť si hodinky a on mne zas okuliare. Veľké výdavky treba vždy riešiť spoločne. Ak premýšľame spolu, dokážeme myslieť viac dlhodobo.
Ako veľmi ovplyvňuje naše finančné spávanie rodinné zázemie a prostredie, v ktorom sme vyrastali?
Od rodiny zdedíme veľa vecí, politické názory, finančné a vzťahové vzorce… Raz som pracoval s človekom, ktorý v mladom veku zažil finančný krach, čo ovplyvnilo jeho vzťah k peniazom na celý život.
O vplyve detstva na náš vzťah k peniazom nevieme veľa. Musíme sa ale naučiť nastaviť si pravidlá tak, aby náš charakter a sklon k míňaniu neovplyvňoval naše finančné rozhodnutia. To, že naši rodičia nevedeli narábať s peniazmi, ešte neznamená, že sa to nemôžeme naučiť my.
V otázke peňazí sme na Slovensku stále dosť konzervatívni. Ako o nich rozprávať otvorenejšie?
To je veľmi dôležitá otázka. V Amerike sa hovorí, že Američania sa radšej priznajú k užívaniu viagry, ako by priznali, aký majú dlh na kreditke. V ekonomike hrá asymetria informácií veľmi dôležitú úlohu. Čím menej vieme ako konzumenti, tým viac sa to snažia predajcovia zneužiť.
Preto je dôležité rozprávať sa o peniazoch. Myslím si, že ak o nich raz začnete rozprávať, pôjde to ľahšie, ako sa vám teraz zdá. Nacvičte si úvodnú vetu. Môžete napríklad niekomu povedať, že ho obdivujete, a preto sa s ním chcete poradiť o peniazoch.
Ja si napríklad už píšem závet. Nie že by som sa chystal umrieť, ale premýšľam, komu čo zanechám a je zaujímavé rozprávať sa o tom aj s inými ľuďmi.
Čo ste si pri písaní a rozprávaní sa o vašom závete uvedomili?
Prekvapilo ma, ako málo ľudí myslí na svojich priateľov. Všetci automaticky zanecháme niečo deťom, ale nezamýšľame sa nad významom vecí, ktoré zanechávame. Ak budeme veciam dávať hodnotu, všetko sa zmení. Rovnako je to aj s darčekmi. Akonáhle budeme dávať darčeky, ktoré majú zmysel, prinesú nám aj obdarovaným väčšiu hodnotu.
Prečo máme sklon míňať viac peňazí po tom, čo už aj tak minieme veľa? Ako sa tomu v budúcnosti vyhnúť?
Táto tendencia sa nazýva „what the hell“ efekt. Rovnako sa prejavuje aj napríklad pri diéte – akonáhle si raz dáme jeden muffin, zrušíme celú diétu. To sa deje preto, lebo rozhodnutia sú späté s našou identitou. Ak sme už raz nejaký, dovoľujeme si byť takým aj v budúcnosti. Ak už raz porušíme nejakú zásadu, prečo ju neporušiť opäť? Ak sme už raz zlí ľudia, tak si to užime.
Máte nejaký odkaz na záver, ako čeliť emóciám, iracionalite a peniazom?
Peniaze sa dajú využiť nesprávne a finančné inštitúcie často nechcú, aby sme vedeli, ako ich využiť správne. To musíme zistiť sami. Odporúčam si aspoň raz za rok sadnúť a položiť si otázku, či nám peniaze prinášajú do života toľko šťastia, koľko by mali. Ak nie, nastavte si pravidlá, ktoré vám v tom pomôžu.
