Protimonopolný úrad potvrdil pekárenskej skupine Penam z holdingu Agrofert jednu z najväčších pokút v dejinách Slovenska. Za porušenie pravidiel jej udelil pokutu vo výške 21 miliónov eur.
Prípad utajovaného prevzatia dvoch konkurenčných pekární siaha až do roku 2013. Spoločnosť Penam v rukách Agrofertu Andreja Babiša okľukou získala dve konkurenčné pekárne v Bratislave a Žiline, pričom k tomu nemala súhlas od Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Prípad sa týka prevzatia pekárne Prvá bratislavská pekárenská a pekárne Peza v Žiline.
Hoci Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PMÚ) akvizíciu pekární Agrofertu zakázal, ten ju aj tak zrealizoval. Agrofert obe pekárne získal okľukou, keď ich kúpil prostredníctvom blízkych advokátov a neohlásil to úradu. Oficiálne získal Agrofert pekárne v roku 2016 a o rok neskôr začal vyšetrovať akvizíciu PMÚ.
Výsledkom niekoľkoročného vyšetrovania bolo, že PMÚ udelil Agrofertu pokutu ešte v lete minulého roka. Zo zistení úradu vyplynulo, že „podnikateľ pôsobiaci v pekárenskom segmente neoznámil úradu koncentráciu, ktorou získal kontrolu nad dvoma konkurenčnými pekárňami a rovnako tak vykonával práva a povinnosti vyplývajúce z tejto koncentrácie bez získania súhlasu úradu s takouto akvizíciou“.
Rozhodnutie ešte nebolo právoplatné a účastník konania voči nemu podal rozklad. Prípadu sa chopila rozkladová komisia, ktorá potvrdila pokutu pre Agrofert, a teda je už právoplatná.
Hovorca Agrofertu Pavel Heřmanský ešte koncom minulého týždňa potvrdil, že obdržali rozhodnutie rozkladovej komisie, ktorá potvrdila skoršie rozhodnutie úradu. Agrofert s rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za nezákonné a chce sa proti nemu brániť súdnou cestou.
Ovládnutie pekární
Viac svetla do celého prípadu priniesol Protimonopolný úrad, ktorý pre vysokú pokutu pre Agrofert zvolal tlačovú konferenciu. Predseda Protimonopolného úradu Slovenskej republiky Juraj Beňa vysvetľoval, že pokuta bola uložená za neoznámenie koncentrácie, ktorou podnikateľ Agrofert získal kontrolu nad dvomi konkurenčnými pekárňami a za vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich z tejto koncentrácie bez prechádzajúceho súhlasu PMÚ. V správnom konaní PMÚ preukázal, že skupina Agrofert nadobudla nepriamo výlučnú kontrolu nad slovenskými pekárňami.
Podľa PMÚ sa Agrofert snažil ovládnuť spomínané pekárne už v roku 2011, ale protimonopolný úrad to zakázal, pretože by to posilnilo jeho dominantné postavenie a došlo by k ohrozeniu konkurencie na trhu. Podľa úradu sa mal zmocniť Agrofert oboch pekární neskôr v roku 2013. „Skutočnosť sa stala v roku 2013 a oficiálne boli spoločnosti nadobudnuté až v roku 2016. Správne konanie bolo začaté až v roku 2017,“ ozrejmuje celý proces Juraj Beňa.
Rozhodnutie sa stalo právoplatné koncom septembra. Lehota na zaplatenie pokuty je 60 dní. Agrofert má však možnosť podať žalobu na správny súd. „Je to tretia najvyššia pokuta uložená Protimonopolným úradom Slovenskej republiky za celú jeho existenciu,“ dodal Beňa.
Vedúca oddelenia pre druhostupňové konanie Daniela Lukáčová vysvetľuje, že výška pokuty súvisí s porušením dvoch ustanovení zákona. Najrozhodujúcejším faktorom bolo podľa nej to, že sa posudzoval obrat podnikateľa. „Vzhľadom na rozsah pôsobenia Agrofertu a jeho finančnú silu, tak toto všetko prispelo k výške sankcie,“ povedala.
Kontrola koncentrácií patrí medzi najdôležitejšie úlohy PMÚ na udržanie konkurenčného prostredia. To prináša pre spotrebiteľa nižšie ceny a lepšiu dostupnosť. Ak podľa predsedu PMÚ podnikatelia obchádzajú svoje povinnosti a nenahlásia svoje akvizície, tak môže táto udalosť viesť k rôznym negatívnym efektom. Napríklad nadobudnutie takej významnej trhovej sily, že sa podnikatelia môžu správať nezávisle od svojich konkurentov či zákazníkov.
AGROFERT
Ide o český holdingový konglomerát. Podniká v rôznych odvetviach od poľnohospodárstva až po chemický priemysel. Patria pod neho desiatky dcérskych spoločností vrátane spomínaných pekární Penam až po výrobcu hnojív Duslo Šaľa. Spoločnosť Agrofert založil, do roku 2014 riadil a do roku 2017 vlastnil Andrej Babiš. Bývalý český premiér a v súčasnosti predseda opozičnej strany ANO Andrej Babiš sa v roku 2017 rozhodol vložiť svoj majetok kvôli stretu záujmov do takzvaných zvereneckých fondov.
