Umelá inteligencia, verejné zdravotníctvo aj jadrová fyzika. Čomu sa vo svojich výskumoch venujú úspešní slovenskí vedci?
Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku
Kategória oceňuje vedecké osobnosti, ktorých práca za posledných desať rokov výnimočným spôsobom zviditeľnila vedu na Slovensku, v európskom alebo vo svetovom vedeckom priestore a má reálny alebo potenciálny presah aj do iných oblastí života slovenskej spoločnosti.
Doterajší laureáti
Ján Tkáč – výskum včasnej diagnostiky rakoviny prostaty
Fedor Šimkovic – jadrová a subjadrová fyzika
Ján Dusza – materiálová fyzika
Silvia Pastoreková – onkológia
Igor Lacík – polymérna chémia
Mária Bieliková
Umelá inteligencia
Nepracuje s hmotou, v laboratóriu, ale s dátami, nápadmi a ľuďmi. Profesorka Mária Bieliková, informatička a riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, sa venuje výskumu preťaženia informáciami, pracuje aj na transfere poznatkov do praxe a prepojení biznisu s vedou.
Preťaženie informáciami je oblasť informatiky, ktorej dôležitosť od vzniku webu pred viac ako tridsiatimi rokmi neustále rastie. V poslednom desaťročí sa však zmenili aj metódy, ktoré sa v jej výskume používajú, samotný objem a kvalita informácií a aj spôsob, akým sa šíria. „Keď som začínala, venovala som sa odporúčaniu informácií na webe a personalizácii najmä vzdelávacích webových systémov,“ spomína Mária Bieliková. „Od expertných systémov, kde boli znalosti reprezentované vo forme pravidiel explicitne, sme sa dostali k spôsobu, keď stroj rieši úlohy na základe reprezentácie obrovského množstva váh v hlbokej neurónovej sieti.“
Personalizácia informácií je dnes v prostredí webu celkom bežná. „Predstavte si, že Facebook by nemal odporúčací algoritmus prispôsobený pre každého, a mali by ste príspevky z celého sveta na jednej kope. Čo by ste potom s nimi robili?“ ponúka príklad. Neprinášajú však odporúčacie algoritmy priveľa skreslení? Ako sa v informáciách orientovať čo najefektívnejšie? A ako zistiť, ktoré informácie sú škodlivé? To sú typické otázky z oblasti.
Jednou z tém, ktorej sa s kolegami venuje, je podpora vyhodnocovania kvality informácií pre novinárov. „Vytvorili sme unikátny dataset určený na vyhodnotenie strojom generovaného textu vo viacerých jazykoch a testovali rôzne prístupy pre detekciu generovaného textu.“
Čo sa zatiaľ nikomu na svete nepodarilo, je automat na odhaľovanie dezinformácií. „A zrejme sa to ani nepodarí. Umelá inteligencia však vie pri práci s informáciami výrazne pomôcť.“
Dnešná generatívna AI posunula problém kvality informácií do novej podoby. „Skúmame vlastnosti veľkých jazykových modelov ako GPT, Llama a ďalšie. Zároveň sa snažíme tieto poznatky prenášať do praxe cez prototypy aplikácií.“
Umelá inteligencia dnes významne prispieva k inováciám a konkurencieschopnosti. Aj preto je veľmi dôležitý transfer poznatkov. „Najväčším úspechom v poslednom období je pre mňa to, že sa podarilo vytvoriť a darí sa rozvíjať prvý slovenský nezávislý výskumný inštitút, ktorý robí excelentný základný, aplikáciami vedený výskum s významnou podporou súkromného sektora. To je zásadná vec. Umožňuje rozvíjať idey podnikavo zmýšľajúcich výskumníkov, ako aj zvedavcov v biznise a navzájom ich prepájať.“
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
Thomas Gordon Parent Effectiveness Training – geniálna kniha, ktorá nie je len o tom, ako si vybudovať win-win vzťah rodičov s deťmi, ale aj o komunikácii všeobecne. Často počúvam podcast Forbesu Nevyhorení, nájdu sa tam zaujímavé veci.
Milan Sýkora
Materiálová chémia
Milan Sýkora a jeho tím objavujú materiály s potenciálom zmeniť technológie v oblastiach od solárnej energetiky cez elektroniku až po medicínu. Popredný slovenský vedec dokáže pripraviť nové materiály, ktorých vlastnosti sú šité na mieru pre konkrétnu aplikáciu.
Možno ste o nanomateriáloch ešte nepočuli, ale sú to materiály, ktorých rozmery sa pohybujú od 1 do 100 nanometrov a voľným okom ich nevidieť.
Jeden nanometer zodpovedá jednej miliardtine metra. Pre lepšiu predstavu možno poslúži prirovnanie, že sú to malé čiastočky hmoty približne stotisíckrát menšie ako zrnko soli. Mnohé z nich majú neobyčajnú črtu, že ich vlastnosti, ako schopnosť absorbovať a emitovať svetlo, elektrická a tepelná vodivosť, hustota alebo teplota topenia, závisia od ich veľkosti a tvaru.
V Laboratóriu pokročilých materiálov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracujú v takejto mierke bežne. Vedie ho Milan Sýkora, ktorý sa po viac ako štvrťstoročnej vedeckej kariére v USA rozhodol vrátiť späť na Slovensko.
„Hlavným cieľom nášho výskumu je pomocou moderných chemických metód vyvíjať nové materiály, ktoré majú potenciál viesť k objavu nových fyzikálnych javov aj k vývoju nových technológií. Zameriavame sa predovšetkým na tri kategórie: anorganické nanokryštály, nanografény a perovskity,“ vymenúva Sýkora.
„Ak budeme poznať zákonitosti, ktoré určujú, ako veľkosť a tvar ovplyvňujú vlastnosti nanomateriálov, budeme vedieť vyrábať materiály šité na mieru pre ľubovoľnú aplikáciu. Bude to mať nielen veľký technologický, ale aj značný ekonomický dopad,“ dodáva.
Štúdie za uplynulých pätnásť rokov ukázali, že kryštalické materiály nazývané perovskity majú potenciál výrazne zvýšiť efektivitu solárnych článkov, a teda aj znížiť cenu solárnej energie. Zatiaľ však nie sú plnohodnotne použiteľné, pretože doteraz testované materiály obsahujú toxické látky a majú nízku stabilitu.
„V našom laboratóriu vyvíjame metódy na prípravu perovskitových materiálov, ktoré sú stabilné a netoxické, aby bolo možné vyrábať slnečnú energiu ekonomickejšie a bez ohrozenia životného prostredia,“ približuje Sýkora.
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
V poslednej dobe ma zaujala kniha 21 lekcií pre 21. storočie od Yuvala Noaha Harariho. Populárny historik v nej poskytuje zaujímavú analýzu politických, ekonomických a technologických výziev dnešnej doby. Vysvetľuje, prečo dochádza k rôznym spoločenským napätiam, či aký dopad bude mať umelá inteligencia na našu budúcnosť.
Martin Venhart
Jadrová fyzika
Jadrový fyzik Martin Venhart sa zameriava na štúdium tvarov atómových jadier. Svojím výskumom sa usiluje o rozlúsknutie dlhoročnej záhady – deformácie atómových jadier a odhalenia nesférických foriem jadier. V budúcnosti by sa výsledky jeho výskumu mohli zužitkovať v nukleárnej medicíne.
„V roku 1975 bola udelená Nobelova cena za teoretický popis pohybu nukleónov v jadre a jeho súvis s jadrovou deformáciou. Aage Niels Bohr vtedy na svojej Nobelovej prednáške dostal otázku, prečo sú jadrá deformované. Odpovedal, že príčinu nepozná. Odvtedy sa nič nezmenilo a my odpoveď stále nepoznáme, ale bez cesty, na ktorej sme aj my, táto otázka nebude zodpovedaná nikdy,“ vysvetľuje Martin Venhart.
V roku 2021 jeho tím zistil, že v celej mozaike poznatkov o jadrovej deformácii chýba zásadná informácia o prechodoch s veľmi nízkymi energiami. „Výsledkom nášho výskumu je závažné zistenie, že sme celý čas boli akoby poloslepí, že nám v mozaike chýbal jeden zásadný kúsok informácie,“ opísal vedec.
Tento objav viedol k nedávnemu podaniu projektu na ERC Advanced Grant, ktorého zámerom je vybudovať unikátny detekčný systém schopný zachytiť tieto prechody. Ak sa podarí tento systém vyvinúť, môže priniesť prelomové výsledky nielen v jadrovej fyzike, ale aj v nukleárnej medicíne. Pri nádorových ochoreniach by napríklad nízko energetické žiarenie mohlo likvidovať rakovinové bunky cielenejšie a nepoškodilo by okolité tkanivo.
Vedec Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied dnes patrí k špičke vo svojom odbore, no na základnej škole bola fyzika jeho najmenej obľúbeným predmetom. Časom si k nej však našiel cestu. Ako rodený Trnavčan dobre vedel, že vzdelanie v jadrovej fyzike garantuje zamestnanie v Trnave – napokon v elektrárni v Jaslovských Bohuniciach pôsobil aj jeho otec. Práve to bol pre Martina Venharta problém. Túžil sa presadiť sám, nie byť – ako sám hovorí – „povolaním syn“, a tak si vybral vedeckú dráhu.
Venhart má za sebou bohatú kariéru, ktorá zahŕňa spoluprácu s významnými medzinárodnými inštitúciami, ako sú univerzita vo fínskom Jyväskylä či CERN. Jeho výskumná cesta ho priviedla k mnohým významným objavom vrátane identifikácie úplne nových štruktúr v atómových jadrách.
Napriek náročnej práci si rád nájde čas aj na svoje koníčky. Je bývalým amatérskym pretekárskym cyklistom, ktorý sa stále rád bicykluje, a tiež vášnivým tanečníkom spoločenských tancov. Spolu s manželkou často navštevujú divadelné a baletné predstavenia.
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
Anna Kareninová mi ukazuje, ako málo sa ľudia menia v priebehu času. Z filmov asi nemôžem spomenúť nič iné ako snímku Oppenheimer. Dosť ovplyvnila môj pohľad na tému jadrových zbraní. V podcastoch si rád vypočujem pána Andreja Žiarovského, ktorý popularizuje vojenskú históriu. A ako fanúšik opery a baletu pridám tipy na predstavenia v našom okolí – v Bratislave odporúčam Svätopluka, vo Viedni Dámu s kaméliami a v Prahe La traviatu.
Michal Mego
Onkológia
Profesor Michal Mego delí svoj pracovný čas medzi starostlivosť o pacientov, vzdelávanie medikov a vlastný vedecký výskum. Hovorí, že popri samotnej lekárskej profesii je veda vhodným doplnkom a pomáha najmä vtedy, keď liečba, ktorú majú k dispozícii, nezaberá.
Patrí k popredným slovenským vedcom, ktorí sa venujú výskumu v oblasti onkológie, a jeho práca je zameraná na vývoj nových liekov pre pacientov s rakovinou, ktorí už vyčerpali všetky dostupné možnosti liečby. Okrem toho je prednosta II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu. Vďaka svojmu odhodlaniu posunul svoj tím a slovenský výskum do medzinárodného povedomia. Napriek tomu, že úspech v tejto oblasti je globálne veľmi vzácny, Michal Mego verí, že aj neúspech má svoj význam – ako motivácia k ďalším objavom.
„Práca vo vede vás drží pri zemi, aj keď zvyknete ulietavať v myšlienkach a snoch. Experiment vám vždy nastaví zrkadlo a dá odpoveď,“ hovorí Mego. „Napriek tomu, že väčšina klinických štúdií neprináša okamžité výsledky, každý neúspech môže byť cenným prínosom pre ďalší výskum. Veda nás učí vytrvalosti.“
V posledných rokoch sa mu podarilo dosiahnuť významné úspechy. Objavil nový podtyp cirkulujúcich nádorových buniek, ktoré sú spojené s rezistenciou na chemoterapiu a zvýšeným rizikom krvných zrazenín. Tento objav má potenciálne veľký klinický význam, pretože umožňuje lepšie monitorovať riziko a prispôsobiť liečbu. Jeho tím tiež ukázal, že probiotiká môžu znížiť riziko infekcií u pacientov s chemoterapiou – ide objav, ktorý môže výrazne zlepšiť kvalitu ich života.
Mego spomína aj svoje začiatky, keď sa v roku 2009 vrátil zo Spojených štátov a začal budovať svoje laboratórium na Slovensku. „Začínal som sám, neskôr s jednou laborantkou. Dnes máme niekoľko miestností a pracovisko v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied,“ opisuje. „Všetko, čo sme dosiahli, je výsledkom práce širšieho tímu. Úspech vo vede nedosiahnete osamote.“
Napriek tomu, že vo výskume nových liekov sa úspech dostaví len zriedkavo, Mego verí, že veda má vždy čo ponúknuť – nové poznatky, mechanizmy a zákonitosti, ktoré môžu v budúcnosti viesť k ďalším prelomom. „Aj keď sa liek neosvedčí, získame cenné dáta, ktoré môžu viesť k novým poznatkom,“ dodáva. „Človek musí byť vytrvalý a nevzdávať sa, pretože na konci môže byť úspech.“
Ako líder a výskumník Mego ukazuje, že aj napriek neúspechom je potrebné pokračovať a hľadať nové cesty. Jeho práca nie je len o vedeckých objavoch, ale aj o nádeji pre pacientov, ktorí sa spoliehajú na to, že jedného dňa nájde riešenie na ich ochorenie.
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
Joseph Cronin: Citadela. Vzťah k lekárskemu povolaniu, ktorý je z knihy cítiť už po pár stranách, by profesor Mego odporúčal „navnímať“ všetkým mladým kolegom. Aj preto by každému novému lekárovi, ktorý k nim nastúpi, knihu rád kúpil, avšak táto publikácia je dlhodobo vypredaná.
Norbert Žilka
neurovedy a imunológia
Neurovedec a imunológ, ktorý sa špecializuje na výskum neurodegeneratívnych ochorení, predovšetkým Alzheimerovej choroby. Jeho tím sa sústreďuje na vývoj diagnostických nástrojov a liečebných metód, ktoré by mohli zlepšiť životy pacientov s touto chorobou.
„Alzheimerova choroba je globálny problém ľudstva, výrazne zasahuje do ekonomík jednotlivých krajín. Na Slovensku je to ochorenie s najvyššou záťažou pre krajinu. Diagnóza zasiahne celú rodinu, príbuzní sa vzdávajú práce, prichádzajú o príjem, niektorí z nich vyhľadávajú odbornú pomoc, čím sa navyšujú celkové náklady spojené s liečbou a starostlivosťou o pacienta,“ opisuje ťaživú situáciu Norbert Žilka, ktorý je riaditeľom Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied a vedeckým riaditeľom biotechnologickej firmy AXON Neuroscience.
Jeho tím pracuje na vývoji vakcíny, ktorá by mohla slúžiť nielen na liečbu, ale aj na prevenciu Alzheimerovej choroby. „Vakcína učí imunitný systém produkovať protilátky, ktoré rozoznávajú a odstraňujú chorobné bielkoviny v mozgu,“ vysvetľuje.
Tím, ktorý Žilka vedie, sa vydal úplne novou cestou, ktorá postupne prináša výsledky. V boji s Alzheimerovou chorobou sa zamerali na využitie imunitného systému v liečbe demencie. Hoci boli v minulosti mnohí odborníci voči tomuto prístupu skeptickí, dnes už existujú lieky na báze protilátok, ktoré rozoznávajú nežiaduce bielkoviny v mozgu a dokážu ich eliminovať.
Žilka sa však venuje aj výskumu roztrúsenej sklerózy a amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS). Jeho tím úspešne implementoval do klinickej praxe krvný biomarker, ktorý pomáha monitorovať progresiu roztrúsenej sklerózy a sledovať účinnosť terapie. „Je to obrovský krok vpred, pretože sme jedna z prvých krajín, ktoré používajú krvné biomarkery na roztrúsenú sklerózu v klinickej praxi.“ Pri ALS v spolupráci s najlepšími európskymi výskumnými ústavmi pracujú na vývoji nového diagnostického nástroja, ktorý odhalí ochorenie v skorých fázach. V roku 2022 získal jeho tím prestížny päťmiliónový grant od Európskej komisie na zavedenie modernej diagnostiky demencie do praxe.
Aj pod vplyvom toho, že pochádza z rodiny literárnych vedcov, chcel byť pôvodne spisovateľom. Fascinácia imunológiou a patológiou ho však napokon priviedla k vedeckému bádaniu.
Dodáva, že jeho vedecká kariéra trochu pripomína detektívne romány Agathy Christie. „Sledujete určitý príbeh. Myslíte si, že ste už odhalili páchateľa, ale zrazu sa všetko zmení, kontexty sa posunú a z údajného páchateľa sa stane nevinný človek. Tak ako sa Agatha Christie rada hrá so svojimi čitateľmi, podobným spôsobom nás dokáže zmiasť aj príroda. Máme pocit, že sme záhadu vyriešili, oslavujeme, pretože sme úspešne publikovali naše zistenia, ale o pár mesiacov môže prísť niekto iný a povedať: je to úplne inak.“
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
Z literárnych autorov by som spomenul Franza Kafku, Friedricha Dürrenmatta a Liona Feuchtwangera a zástupcov modernej francúzskej literatúry. Pri filmoch má u mňa špeciálne miesto Alfred Hitchcock a nemecký expresionizmus dvadsiatych rokov minulého storočia, ale aj nemecké filmy nového milénia (Životy tých druhých, Baader Meinhof Komplex atď.).
Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov
Kategória oceňuje vedecké osobnosti do tridsaťpäť rokov, ktorých pôsobenie možno označiť za výnimočne prínosné pre slovenský vedecký priestor a má veľký potenciál do budúcnosti.
Doterajší laureáti
Ľubomíra Tóthová – výskum využitia slín v diagnostike chorôb
Tamás Csanádi – vývin štrukturálnej keramiky
Ladislav Valkovič – meracia technika
Miroslav Almáši – anorganická a materiálová chémia
Matej Baláž – mechanochémia
Matúš Dohál
Verejné zdravie
Pôsobí v Martinskom centre pre biomedicínu. Svoju vedeckú kariéru zasvätil skúmaniu liekovo odolným formám tuberkulózy.
Mnohí si myslia, že tuberkulóza už zo sveta vymizla. Celosvetovo však stále patrí medzi najsmrteľnejšie infekčné choroby. Ročne sa vyskytne 10 miliónov prípadov nakazenia. Medzi nimi sú aj také formy tuberkulózy, ktoré sú ťažko liečiteľné bežnými liekmi. Práve na ich výskum sa zameriava Dohál.
Ťažké formy tuberkulózy sú rezistentné na bežne používané antituberkulotiká. Vysvetľuje, že aby sme sa vedeli tohto ochorenia zbaviť, musíme vedieť rýchlo diagnostikovať rezistentné formy tuberkulózy, nájsť ohniská nákazy a identifikovať prenosové reťazce z pacienta na pacienta. Hlavným cieľom jeho výskumu je objasnenie toho, prečo a ako odolnosť voči liekom vzniká.
Posledného dva a pol roka sa snaží objasniť, ako sa mení počet rezistentných prípadov v súvislosti s migráciou z Ukrajiny. Tam sa registruje najviac rezistentných prípadov v rámci Európy. Za najväčší úspech výskumu jeho vedeckého tímu patrí opísanie nových genetických mutácií, ktoré kódujú rezistenciu na kľúčové prvolíniové antituberkulotiká. Tie sú zapísané do katalógu publikovanom WHO. Na základe toho môžu pacientov začať liečiť efektívnym spôsobom. Okrem toho identifikovali prvých pacientov, ktorí vykazujú rezistenciu na novogeneračné antituberkulotiká v čase, keď sa rezistencia na ne ešte netestovala.
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
Odporúčal by som knihu Prečo spíme. Je to dôležitá kniha pre každého, kto si myslí, že spánok nie je dôležitý. Po prečítaní knihy som zmenil názor na spánok.
František Herman
Fyzika kondenzovaných látok
Výskum v oblasti fyziky tuhých látok? Treba vyťažiť z vlastností supravodičov čo najviac, pokračovať v tom, čo je dobre začaté, a posunúť sa vpred.
Vo svojom výskume sa zameriava práve na vlastnosti supravodičov. Ich využitie môžeme už dnes nájsť v nemocničných prístrojoch MRI alebo v urýchľovačoch častíc. Tie najznámejšie sú v CERN-e a Fermilabe. Vďaka výskumu supravodičov by sa okrem iného vedeli pri výstavbe nových urýchľovačov ušetriť nemalé finančné zdroje. Navyše by nám vedeli pomôcť pri rozklade jadrového paliva. Výskumu supravodičov sa František Herman, ktorý pôsobí na Katedre experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, venuje zhruba osem rokov. Ako hovorí, je vďačný za každú drobnosť, ktorá sa podarí. „Každý, kto robí vedu, dobre vie, že úspech býva servírovaný s výdatnou porciou prílohy neúspechu,“ opisuje tŕnistú cestu vo výskume. Klásť si veľké ciele preto podľa neho znamená, že s veľkou pravdepodobnosťou budete sklamaní. Žiť takto sklamaný by nechcel, preto si veľké ciele pred seba nekladie. Kým bude vedieť zodpovedať otázky a iní ľudia budú mať o odpovede záujem, tak ho bude baviť robiť výskum aj naďalej. „Samozrejme, pri všetkej skromnosti som už teraz vďačný za to, že sa nám podarilo skonštruovať model, ktorý v supravodivom správaní dokáže popísať rolu rozptylových procesov tak nejako vo všeobecnosti,“ približuje časť výskumu, na ktorom sa podieľal.
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
Odporúčam bieloruskú autorku Svetlanu Alexejevič a jej dve knihy – Vojna nemá ženskú tvár a Zinkoví chlapci. Ponúkajú obraz do inej oblasti, ako je veda. Hlavne tá prvá menovaná je kniha, ktorá dokáže rozšíriť obzor.
Michal Kvet
Aplikovaná informatika
Záľubu v databázach našiel počas štúdia, k samotnej vede ho priviedol brat, ktorý je tiež vedec. Výskum podľa neho musí nájsť uplatnenie v praxi.
„Za databázami je veľmi pekná matematika,“ odpovedal Michal Kvet na otázku, prečo sa pustil do práce v tejto oblasti. Dnes už vedúci Katedry informatiky na Žilinskej univerzite sa vo svojej vedeckej práci špecializuje na databázové systémy, konkrétne temporálne databázy, ktoré uchovávajú údaje s platnosťou v čase.
„V dnešnej dobe spracovávame obrovské množstvo dát, ktorých počet neustále rastie exponenciálnym tempom,“ vysvetľuje. Práve efektívna správa a analýza dát, napríklad z environmentálnych senzorov, umožňuje generovať predikcie a scenáre pre budúcnosť, čo je jedným z kľúčových aspektov jeho výskumu.
Jeho práca má praktické aplikácie aj v oblastiach, ako sú dopravné a nemocničné informačné systémy. Aktuálne sa jeho tím venuje napríklad optimalizácii letovej prevádzky, kde sa zameriavajú na zlepšenie bezpečnosti a efektívnosti riadenia leteckej dopravy.
„Našou snahou je, aby výsledky nášho výskumu neostali len v akademickej sfére, ale našli reálne uplatnenie v praxi,“ hovorí Michal, ktorého cieľom je preniesť vedecké poznatky do reálnych systémov. Vo voľnom čase rád číta odbornú literatúru a venuje sa hudbe a práci s drevom.
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
S Forrestom Gumpom prežijeme tri vzrušujúce dekády – od prostého detstva, keď ho nechcú pre nízke IQ prijať do školy, až po absolvovanie univerzity; od telesného postihnutia až k hviezdnej športovej kariére; od hrdinu z Vietnamu až po magnáta. Forrest Gump je stelesnením éry a nevinnosti v krajine, ktorá svoju nevinnosť stráca.
Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania
Kategória oceňuje vysokoškolské osobnosti za ich výnimočné pôsobenie vo svojom odbore a súčasne za motiváciu študentov k mimoriadnym výsledkom a prispievanie k prehlbovaniu ich záujmu o štúdium vedných odborov.
Doterajší laureáti
Tomáš Vinař – bioinformatika
Ivan Varga – anatómia, histológia a embryológia
Jozef Zajac – progresívne výrobné technológie
Ľubomír Tomáška – genetika a molekulárna biológia
Daniela Ostatníková – výskum autizmu
Helena Bujdáková
Mikrobiológia
Venuje sa štúdiu faktorov virulencie, rezistencii a biofilmom patogénnych baktérií a kvasiniek.
Pôvodne chcela študovať angličtinu a nemčinu. Bolo to však „v období hlbokého komunizmu“ a jej otec jej poradil, aby sa radšej zamerala na niečo iné, aby mohla mať povolanie, kde bude mať naozajstnú slobodu. Rozhodla sa pre biológiu, neskôr sa zamerala na mikrobiológiu. Po páde režimu absolvovala odborné pobyty v USA, Japonsku či Rakúsku.
„Videla som, čo tam funguje, ale aj čo nefunguje. Všetkým vrelo odporúčam, aby išli von, aby zažili, ako sa robí výskum vo svete. Veľmi vám to otvorí hlavu a posunie vás to vpred.“ Dnes stojí na čele Katedry mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a je delegátkou Československej spoločnosti mikrobiologickej vo Federácii európskych mikrobiologických spoločností. Spolupracuje aj na vývoji unikátnych nanomateriálov, ktoré by mali mať antimikrobiálny účinok a zároveň byť základom pre novú generáciu medicínskych materiálov.
Študentov a študentky nadchýna pre mikrobiológiu najmä v laboratóriu, kde objavujú svet mikroorganizmov nielen pomocou molekulárnych metód, ale aj modernou mikroskopiou. „V mojej pedagogickej činnosti sa snažím, aby sme vychovávali osobnosti, ktoré sú úspešné nielen po vedeckej a odbornej stránke, ale sú hodnotné aj ľudsky,“ uzatvára.
Aký film, kniha alebo podcast vás zaujali?
Pri filme Vlny som mala slzy v očiach. Tú dobu si veľmi dobre pamätám, aj keď som vtedy mala iba štyri roky. Môjho otca v tom čase vyhodili z práce, pamätám si aj na telefonáty zo Štátnej bezpečnosti. Náš život sa vtedy zmenil. Pre to, čo dnes zažívame, sa veľmi bojím, aby sme sa nevrátili tam, kde sme už boli, pretože to nebola dobrá doba.
Ivan Cimrák
Aplikovaná informatika
Venuje sa modelovaniu krvných buniek a AI v biomedicíne. Spoluvyvíja model, ktorý zhodnotí riziko vzniku agresívnej formy rakoviny prsníka
„Mojou túžbou nie je získať Nobelovu cenu či pracovať na prestížnej univerzite. Takéto ciele si nekladiem. Chcem robiť niečo, čo bude pomáhať ľuďom. Ak pomôžem zachrániť život čo i len jednej pacientke, poviem si, že to stálo za to,“ hovorí výskumník a vysokoškolský pedagóg Ivan Cimrák, ktorý pôsobí na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity a venuje sa aplikovanej matematike a informatike v oblasti modelovania separácie cirkulujúcich rakovinových buniek.
Vyštudoval na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a doktorát má z belgickej University of Ghent. V roku 2012 získal ocenenie Inovatívny čin roka v kategórii Medzinárodná kooperácia s prototypom mikrofluidického čipu slúžiaceho na filtrovanie cirkulujúcich rakovinových buniek, ktorý bol vyvinutý v spolupráci s rakúskymi partnermi. V
posledných rokoch sa zameriava na obrovský potenciál, ktorý má AI v oblasti medicíny. V spolupráci s onkológmi skúma využitie umelých neurónových sietí pri mamografii a vyvíja model AI, ktorý má byť na základe skríningových vyšetrení schopný zhodnotiť riziko vzniku agresívnej formy rakoviny prsníka. Inovatívne uplatnenie AI systematicky testuje s patológmi aj pri hodnotení odobratých patologických vzoriek na prítomnosť rakovinových buniek.
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
Podcast Zlé peniaze, dobrý život robí môj dobrý kamarát, ekonóm Juraj Karpiš, s ktorým sa poznám ešte z čias matematických sústredení. Je to veľmi praktický ekonomický podcast, ktorý mi už ušetril veľa peňazí aj vďaka tomu, že ma naučil investovať do akcií priamo, bez brokerov.
Igor Farkaš
Umelá inteligencia
Umelej inteligencii sa pozerá do mozgu. Snaží sa pochopiť, ako rozmýšľajú roboty a vzdeláva o tom aj študentov na Univerzite Komenského v Bratislave.
Robotika je na vzostupe, najmä tá humanoidná. Očakáva sa, že čoskoro bude mať dôležité miesto v spoločnosti a ľudia budú používať roboty na rôzne úlohy, napríklad na pomocné práce v domácnosti alebo v pracovnom prostredí.
„Na to, aby mohli byť roboty použiteľné, je nutné, aby disponovali inteligenciou a boli spoľahlivé, bezpečné a čitateľné,“ myslí si Igor Farkaš, zástupca vedúcej Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Patrí medzi popredných slovenských odborníkov v oblasti AI. V Centre pre kognitívnu vedu sa dlhodobo špecializuje na skúmanie modelov umelých neurónových sietí a ich využitie v kognitívnej vede a robotike.
Za dva roky, odkedy majú na katedre humanoidného robota NICO, ho naučili rozpoznávať objekty, pomenovať ich aj robiť základné motorické pohyby. „Rozvíjame vysvetliteľnú AI. Snažíme sa pozrieť dovnútra modelov cez neurónové siete a pochopiť ich,“ opisuje Farkaš. Má rád otázky študentov, na ktoré nepozná odpoveď. „Náročné otázky sú hnacou silou. Snažím sa študentov vtiahnuť do poznávacieho procesu a nainfikovať ich tým, čo zaujíma aj mňa. Na univerzitu som išiel preto, lebo som chcel mladým ľuďom odovzdávať poznatky a zapáliť ich pre vedu.“
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
Veľmi sa mi páčil film Ona (Her), najmä v kontexte novodobých inteligentných četbotov, pretože vtedajšie sci-fi spred dekády (film vyšiel v roku 2013) sa premieňa na realitu. Hovorím v prítomnom čase, pretože súčasné četboty ešte stále nedisponujú porozumením, aj keď sa to tak navonok javí.
Peter Peciar
Procesná technika
Nesprávna otázka neexistuje a témy pre svoje záverečné práce hľadajú jeho študenti a študentky v bežnom živote tak, aby boli uplatniteľné v praxi.
Nadšenie docenta Peciara pre vymýšľanie strojov a hľadanie riešení pre chemický, potravinársky, farmaceutický či spotrebný priemysel je nákazlivé. Svojim študentom a študentkám podľa vlastných slov dávkuje informácie z procesnej techniky len sčasti, zvyšok musia pochopiť z praxe i bežného života.
Práve preto sa aj ich záverečné práce týkajú konkrétnych problémov a riešení, ktoré sú realizovateľné nielen na papieri. Spoločne sú tak podpísaní pod úspešnými inovatívnymi produktmi, s ktorými im pomohli nielen naučené vedomosti, ale aj virtuálna a rozšírená realita či 3D tlač.
Príklad úspešného študentského výskumu je projekt malého automatizovaného pivovaru riadeného cez aplikáciu rozšírenej reality. V rámci aplikačného výskumu je Peter Peciar, ktorý pôsobí v odbore strojárstvo – procesná technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, autorom a spoluautorom piatich európskych a niekoľkých desiatok slovenských patentov a úžitkových vzorov a získal i viaceré významné ocenenia.
Za najväčší projekt univerzitného transferu technológií považuje technologickú linku na výrobu multikomponentových granulovaných hnojív, na ktorú STU predala doteraz historicky prvú licenciu medzinárodného patentu do zahraničia.
Aký film, podcast alebo kniha vás zaujali?
Marťan od Andyho Weira. Kniha, ktorá prekonala už aj tak úžasný film. Príbeh najznámejšieho muža na Zemi Marka Watneya, ktorý je uväznený na Marse. „Prečítal som ju za dva dni a už som ju čítal trikrát. Veľmi sa mi páči štýl písania Andyho Weira,“ hovorí docent Peciar.
Ambasádori
Ambasádori ESET Science Award sú vedci s celosvetovou pôsobnosťou, ktorí zastupujú ocenenie, jej fi nalistov a laureátov na medzinárodnej úrovni. Ich cieľom je rozšíriť vo svete povedomie o vede na Slovensku, o výnimočných vedcoch a vedkyniach pôsobiacich na Slovensku, a navzájom prepájať vedecké pracoviská.
Hana a Dalimil Dvořákovci – chemici a filantropi
Michal Valko – odborník na strojové učenie
Pavel Cheben – fotonika a integrovaná optika
Ruzena Bajcsy – robotika a umelá inteligencia
