Protimonopolný úrad Slovenskej republiky doposiaľ vybral na pokutách od firiem podnikajúcich na Slovensku vyše 150 miliónov eur, historicky najvyššia pokuta bola 45 miliónov eur. O ďalších 21 miliónov eur budú zrejme úradníci bojovať na súdoch v spore proti firme miliardára Andreja Babiša.
Rada Protimonopolného úradu SR začiatkom mesiaca potvrdila pekárňam Penam pokutu 21 miliónov eur. Skupina firiem patriaca do holdingu Agrofert podnikateľa a bývalého českého premiéra Andreja Babiša mala porušiť pravidlá hospodárskej súťaže ešte v rokoch 2013 až 2016, keď jej úrad zakázal ovládnuť dve konkurenčné pekárne v Bratislave a Žiline. Agrofert následne obe firmy získal okľukou cez blízkych advokátov a koncentráciu v pekárenskom segmente úradu neohlásil.
Agrofert už ohlásil, že s rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za nezákonné a chce sa proti nemu brániť súdnou cestou.
„Bude dôležité, či Protimonopolný úrad SR unesie dôkazné bremeno aj pred správnym súdom a preukáže, že namietané transakcie boli prepojené a v skutočnosti išlo o jedinú transakciu v prospech Agrofertu,“ hovorí právnik Jakub Jošt z kancelárie Nedelka Kubáč advokáti, ktorá sa špecializuje na právo hospodárskej súťaže. „Bezprecedentne“ vysoká pokuta je podľa neho súčasťou širšieho trendu, keď Európska komisia presadzuje v podobných situáciách čoraz prísnejší postup.
Na rozhodnutia sa čaká roky
Agrofert by mal pokutu zaplatiť hneď vzhľadom na to, že rozhodnutie je už právoplatné a nemá odkladný účinok. Právnici holdingu však podľa Lenky Štikovej Gachovej z advokátskej kancelárie Havel & Partners zrejme podajú proti pokute žalobu na súd a súčasne požiadajú o priznanie odkladného účinku žaloby, aby firma nemusela zaplatiť pokutu hneď. „Podľa našich skúseností sú súdy na Slovensku v týchto prípadoch naklonené firmám viac ako v Českej republike,“ dodala právnička. Odhaduje tiež, že definitívne rozhodnutie padne až po niekoľkých rokoch.
Úrad sa totiž doposiaľ domáha mnohých vysokých pokút, ktoré uložil v minulosti. O desať miliónov eur sa napríklad sporí s potravinovými reťazcami, ktoré pôsobia na Slovensku a firmou Meggle (predtým Rajo), ktoré si mali dohodnúť ceny mliečnych výrobkov pre ďalší predaj. Rovnakú sumu sa snaží vysúdiť od Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia a súdny spor prebieha tiež v prípade kartelu predajcov vozidiel Volkswagen či energetickej spoločnosti Alter Energo z pôvodného portfólia oligarchu Jozefa Brhela.
Najvyššie pokuty v histórii úradu
Prehľad najvyšších pokút, ktoré Protimonopolný úrad SR vo svojej histórii uložil:
45 miliónov eur
Betamont, Doprastav, Engenharie e Construcao, Inžinierske stavby, Mota–Engil, Skanska DS, Strabag
V roku 2006 Protimonopolný úrad SR udelil šiestim stavebným spoločnostiam – Betamont, Strabag, Doprastav, Inžinierske stavby, Skanska DS, Mota–Engil, Engenharie e Construcao – pokutu vo výške takmer 45 miliónov eur za účasť na karteli. Firmy porušili hospodársku súťaž v tendri na výstavbu časti diaľnice D1 Mengusovce – Jánovce. Firmám sa nepodarilo verdikt zvrátiť na Najvyššom súde SR ani na Ústavnom súde SR. Protimonopolný úrad musel voči niektorým firmám viesť exekučné konanie, aby pokutu získal, v prípade skrachovaného Doprastavu sa mu to nepodarilo.
17,5 milióna eur
Slovak Telekom
Telekomunikačná spoločnosť Slovak Telekom dostala od úradu pokutu za zneužitie dominantného postavenia na trhu v roku 2007. Strážcovia trhu firme vyčítali cielené znižovanie cien pod úroveň nákladov s cieľom vytlačiť z trhu konkurenciu a tiež podmieňovanie dodávky internetových služieb využívaním hlasových programov. Telekom dotiahol spor až pred Súdny dvor EÚ v Štrasburgu, kde namietal, že podobnú pokutu v prípade už zaplatila materská spoločnosť Deutsche Telekom. Ani tu však firma neuspela a po štrnástich rokoch pokutu uhradila.
10 miliónov eur
Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa, Československá obchodná banka
V roku 2009 udelil Protimonopolný úrad SR trom slovenským bankám súhrnnú pokutu 10,2 milióna eur za kartel proti českej firme Akcenta CZ. Firmy podľa e-mailovej komunikácie postupovali koordinovane a zrušili firme účty, aby ju vytlačili zo slovenského trhu bezhotovostných devízových operácií. Banky pôvodne vzájomnú komunikáciu o konkurenčnej spoločnosti odmietali, o svojich argumentoch napokon nepresvedčili ani súdy.
Možno udelia ďalšie pokuty
V ostatných dňoch pritom Protimonopolný úrad SR oznámil, že urobil razie u ďalších podnikateľov a avizuje ďalšie prešetrovania či pokuty.
Minulý týždeň úradníci vykonali neohlásené inšpekcie v priestoroch firiem, ktoré poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť. Úrad má podozrenie, že prešetrovaní podnikatelia v zdravotníctve majú uzatvorené dohody o cene, dohovárajú sa na spoločnom postupe pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami a krivia tým trh. Ak by sa podozrenia úradu potvrdili, išlo by o tzv. ťažký kartel, teda horizontálnu dohodu medzi priamymi konkurentmi, ktorá patrí medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel. Podnikateľom by následne hrozila pokuta do výšky desať percent z tržieb dosiahnutých v minulom roku.
Najväčšími poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti v krajine sú skupiny Penta Hospitals a Agel SK miliardára a jednotky rebríčka Najbohatších Slovákov Forbesu Tomáša Chreneka. „Skutočnosť, že PMÚ uskutočnil inšpekcie ešte neznamená, že dotknutí podnikatelia porušili pravidlá hospodárskej súťaže ani neprejudikuje závery prešetrovania,“ uviedla hovorkyňa Agel SK Eva Peterová s tým, že činnosť úradu nebude skupina v priebehu prešetrovania komentovať.
Začiatkom októbra zase Protimonopolný úrad SR uložil pokutu viac ako 60-tisíc eur prevádzkovateľovi hostingových a doménových služieb. Aj v tomto prípade išlo o zdravotníctvo, tentokrát úradníci začali konať pre podozrenie z kartelu medzi podnikateľmi, ktorí zabezpečujú nakladanie s nebezpečným odpadom z nemocníc.
Úrad pri neohlásenej inšpekcii našiel u jedného z podnikateľov len elektronickú komunikáciu z obdobia bezprostredne pred inšpekciou a pol milióna vymazaných e-mailov z dotknutého obdobia. Zálohu tejto komunikácie si úradníci vyžiadali od poskytovateľa webhostingových služieb, ten ju napriek opakovaným výzvam odmietol poskytnúť.
Číslo dňa
4,7 percenta
Vláda v utorok schválila rozpočet s poklesom deficitu v budúcom roku na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu. O rozpočte bude ešte rozhodovať parlament, zvyčajne na prelome novembra a decembra. Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť bezmála 60 miliárd eur, výdavky 66,5 miliardy eur.
Krátke správy
Nováky dostanú novú fabriku za 170 miliónov
Horné Ponitrie získa nového zamestnávateľa. Juhokórejská spoločnosť Hyundai Mobis v Novákoch postaví nový závod na súčiastky pre autá, najmä elektromobily. Kľúčový dodávateľ žilinského závodu automobilky Kia plánuje v baníckom meste preinvestovať viac ako 170 miliónov eur a vytvoriť viac ako 270 pracovných miest. Vláda podporí investíciu daňovou úľavou v rozsahu 26 miliónov eur.
Letisko Košice zaznamenalo rekordnú letnú charterovú sezónu
Letisko v metropole východného Slovenska vybavilo od apríla do septembra takmer 258-tisíc cestujúcich, čo je v porovnaní s minulým rokom o tretinu viac a v porovnaní s rokom 2019 ide o 41-percentný nárast. Dovolenkové charterové lety smerovali najčastejšie do tureckej Antalye, cyperskej Larnacy, egyptskej Hurghady, na grécky Rodos a bulharský Burgas. Poradie najobľúbenejších charterových destinácií je identické s vlaňajšou sezónou.
Platová nerovnosť medzi mužmi a ženami je takmer 20 percent
Nerovnosť v odmeňovaní žien a mužov na rovnakých pozíciách je v súčasnosti na úrovni 18,4 percenta. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu iniciatívy za rovnocenné a spravodlivé odmeňovanie Equal Pay Day, ktorého sa v septembri zúčastnila vzorka 1015 respondentov. Nástupný plat na začiatku kariéry majú ženy na úrovni 1460 eur, čo je o 41 eur menej, ako majú muži, upozorila iniciatíva.
