Uplatňovanie novej dane z finančných transakcií na prevody uskutočňované slovenskými podnikateľmi na účtoch v zahraničných bankách je z pohľadu európskeho práva problémové.
V prípade cezhraničného zúčtovania bude dokonca zdanenie vyššie ako pri priamych prevodoch cez slovenskú banku, pretože sa na tieto prípady nevzťahuje limit 40 eur, upozornila v aktuálnej analýze partnerka poradenskej spoločnosti BMB Partners TAXAND Renáta Bláhová.
Zákon o dani z finančných transakcií minulý týždeň podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Účinný bude od januára a prvým zdaňovacím obdobím má byť apríl budúceho roka.
Maďarská verzia zákona
Odborníčka upozornila, že slovenský zákon vznikol podľa vzoru obdobného maďarského zákona z roku 2012, ale v niektorých oblastiach ide ešte ďalej. Maďarský zákon sa zameriaval iba na domáce bankové účty a neprinášal vyššie zdanenie zahraničných platieb.
„Javí sa, že slovenský zákon o transakčnej dani sa prijal bez toho, aby ho v riadnom procese odobrili zodpovedné orgány EÚ aj z pohľadu súladu s európskym právom,“ konštatovala Bláhová.
Legislatívna požiadavka na slovenských podnikateľov na „samovypočítavanie“ a odvádzanie dane na mesačnej báze z pohybov na účtoch v zahraničných bankách predstavuje podľa nej neprimeranú a diskriminačnú administratívnu záťaž podľa Zmluvy o fungovaní EÚ.
„Okrem toho vyššie efektívne zdanenie cezhraničných transakcií v porovnaní s domácimi je priamo diskriminačné,“ zdôraznila.
V rozpore s dohodami
Na porovnanie uviedla príklad nákupu tovaru slovenskou dcérskou firmou nemeckého koncernu v hodnote 10 miliónov eur. Ak sa tento nákup uskutoční bankovým prevodom cez slovenskú banku, transakčná daň predstavuje 40 eur. Ak sa však vykoná cez centrálny nákup v Nemecku, daň dosiahne 40-tisíc eur.
„Navyše, maďarská aj slovenská daň z prevodov je potenciálne v rozpore s princípmi DPH a konkurencieschopnosti európskeho trhu, môže dokonca ovplyvniť jeho celkovú fiškálnu stabilitu aj konkurencieschopnosť, ak bude čoraz viac krajín napodobňovať maďarský a slovenský model, ktoré sa významne odklonili od pôvodného konceptu európskej FTT z roku 2011. V neposlednom rade je celkový dosah novej slovenskej dane v rozpore s voľným pohybom kapitálu podľa Zmluvy o fungovaní EÚ,“ doplnila Bláhová.
Ak teda vláda nepríde so zásadnou opravou tohto zákona, daň z finančných transakcií by mohla podľa nej EÚ pozastaviť.