Slovensko by malo mať vplyvom prijatých konsolidačných opatrení najvyššiu mieru inflácie v budúcom roku spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny (V4).
Zároveň prognóza vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) počíta s tempom rastu pod dve percentá a ide tak o najnižší rast spomedzi daných krajín, priblížil v utorok hlavný ekonóm Tatra banky Róbert Prega.
Stav verejných financií by mal byť v súčasnosti veľmi zlý a predstavená cesta konsolidácie by mala byť nevyhnutná. V prípade, že by nedošlo k žiadnej zmene, slovenská konvergencia voči ekonomikám iných štátov Európskej únie by nemala perspektívu možného zlepšenia. HDP na obyvateľa na Slovensku je pritom približne na úrovni 60 % priemeru.
Konvergencia sa podľa ekonomického analytika Tatra banky Juraja Valachyho zastavila približne v roku 2008, keď z dovtedy priemernej úrovne 3,2 percentuálneho bodu (p. b.) rastu klesla na priemerných 0,7 p. b. Pri súčasnej konvergencii by sme tak dosiahli ekonomickú úroveň susedného Rakúska za viac ako sto rokov, uviedol analytik, ktorý tým poukázal na problém slabej konvergencie na Slovensku. „Ide o veľmi dôležitý ukazovateľ, ktorý hovorí, že bez zásadných zmien a reforiem môžeme na rakúsku životnú úroveň v podstate zabudnúť,“ upozornil.
Prognóza rastu HDP Slovenska do roku 2027 by mala byť v súčasnosti na úrovni 1,4 %, čo je podľa odborníka príliš nízko na to, aby sa zlepšil stav konvergencie v domácej ekonomike. Problémom by mala byť okrem iného zlá demografická situácia.
Riešenie by mohla predstavovať vyššia miera investovania, zvýšenie prílevu firiem s pridanou hodnotu, zlepšenie stavu pracovnej sily zapojením ľudí do 25 rokov a stavu školstva, ktoré by stabilizovalo odchod študentov do zahraničia. Pomôcť by mohol aj prílev kvalifikovaných zahraničných pracovníkov, pričom podľa Valachyho by v SR mali byť vytvorené podmienky na ich bezproblémovú integráciu do spoločnosti. Stav slovenskej ekonomiky by zlepšilo aj zvýšenie produktivity, uzavrel analytik.
