Významné, no nenápadné historické osobnosti, intímna spoveď o obrovskej strate a jej prežívaní, bolestivé dospievanie a životné rozhodnutia, ktoré sa nedajú vrátiť späť.
Alexandra Lapierre: Slečna Labelle Greene
Životopisný román o žene, ktorá zatajila svoj skutočný pôvod, stála po boku jedného z najvplyvnejších mužov Ameriky – magnáta J. P. Morgana – a v istom období bola dokonca najlepšie platenou ženou v USA.
Vyzerá ako beloška, no v skutočnosti je Afroameričanka, navyše je dcérou známeho černošského aktivistu v USA v čase, keď takíto ľudia čelia segregácii, diskriminácii a prenasledovaniu. Fascinujúca kniha o žene, ktorá J. P. Morganovi pomáhala budovať jeho knižnicu plnú vzácnych originálnych zväzkov a ktorej príbeh by sa nikdy nebol dostal na povrch, keby nebolo kufra plného zaujímavých listín a dokumentov, ktorý sa našiel v jednom podkroví.
archív vydavateľa
Joan Didion: Rok magického myslenia
Americká spisovateľka a novinárka Joan Didion napísala román, esej a memoáre v jednom, kde opisuje rok po strate svojho manžela Johna Gregoryho Dunnea. Čitateľ spoznáva udalosti, ktoré zmenili jej myslenie a do istej miery ho aj odklonili od reality. Je to čítanie, ktoré tne do živého a opisuje život v etape, ktorou si skôr či neskôr prejde každý z nás, pretože strata blízkej osoby je niečo, na čo sa nikdy v skutočnosti nedokážeme vopred pripraviť.
archív vydavateľov
Verena Kessler: Eva
Každá žena chce mať deti. Alebo nie? Kniha nemeckej spisovateľky Vereny Kessler sa zaoberá materstvom z pohľadu štyroch žien, ktoré hľadajú odpoveď na otázku, čo to znamená byť matkou v súčasnom svete. Táto útla kniha vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je materstvo a ako o ňom zmýšľate.
archív vydavateľa
Sofija Andruchovič: Amadoka
Amadoka je najväčšie jazero v Európe na území modernej Ukrajiny, ktoré prvýkrát vo svojich Dejinách spomenul Herodotos, potom sa stovky rokov objavovalo na mapách rôznych kartografov, až kým náhle zmizlo bez stopy.
V románe ukrajinskej autorky Sofije Andruchovič sa stáva metaforou pre Ukrajinu, jej súčasnosť, históriu a najmä rôznorodosť obyvateľstva. Hľadanie legendárneho jazera, na ktorého pomyselných brehoch hrdinovia románu žijú, pre nich predstavuje živú vodu pamäti a mŕtvu vodu zabúdania.
archív vydavateľa
Colm Tóibín: Long Island
Žiadny muž nepíše o ženách tak, ako Colm Tóibín. Jeden z najznámejších a najoceňovanejších írskych prozaikov urobil niečo, s čím on sám nikdy nerátal. Po pätnástich rokoch od vydania svojho dodnes najpredávanejšieho románu Brooklyn, ktorý sa dočkal aj filmového spracovania, vydal jeho voľné pokračovanie s názvom Long Island. Čítať ho však môžete aj bez toho, aby ste poznali príbeh Brooklynu.
Kniha je o kríze manželstva štyridsiatničky Eilis, ktorá sa po odchode z rodného Írska do New Yorku pred mnohými rokmi vydala za Tonyho, Newyorčana s talianskymi koreňmi. Eilis teraz žije s Tonym, ich dvoma deťmi a jeho veľkou talianskou rodinou na Long Islande. Jedného dňa jej však pri dverách zazvoní neznámy muž s írskym prízvukom a má pre ňu správu, ktorá zmení všetko, čo si doposiaľ o svojom manželstve myslela. Je návrat do rodného Írska ešte možný a či sa vôbec lásky, ktoré sme za sebou zanechali, dajú po toľkých rokoch ešte oživiť?
Klára Vlasáková: Telá
Klára Vlasáková je česká prozaička, dramaturgička a publicistka, píše filmové a komiksové scenáre, ale aj rozhlasové hry. Jej román Telá sa stal v ankete českého Deníka N knihou roka 2022 a najnovšie bol preložený aj do slovenčiny.
Ide o príbeh šesťdesiatničky Márie, ktorá ovdovela, žije v prenajatom byte a privyrába si strážením detí. Vo chvíli, keď vydáva svoju dcéru Rózu, má pocit, že o ňu definitívne prichádza. Dôchodkový vek, nedostatok peňazí a najmä pocit, že sa stáva neviditeľnou, ju nútia hľadať spôsoby, ako sa znovu začať brať vážne. Róza sa zatiaľ pripravuje na vlastné materstvo a zisťuje, že svojich blízkych pochopíme až vtedy, keď o nich začneme rozprávať.
Ivana Gibová: Babička ©
Táto babička vôbec nie je milá. Kniha talentovanej slovenskej autorky Ivany Gibovej je smutným príbehom o detstve a dospievaní z malomestského sídliska v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Je aj o papučiach, starobe, susedoch, krčmách, rozbitých kolenách aj dušiach – to všetko premiešané s poriadnou dávkou cynizmu a čierneho humoru. (Inak by sa to čítalo veľmi, veľmi ťažko.) Sleduje príbeh Magdalény, ktorá spoločne s bratom v osemdesiatych rokoch vyrastá v rodine otca alkoholika a bezbrannej matky, pričom rolu „dozorcu“ či dokonca hlavnej vládkyne zohráva prísna babička.
Daphne du Maurier: Rebecca
„V noci sa mi snívalo, že som bola opäť v Manderley.“ To je prvá veta zo slávneho románu britskej prozaičky Daphe du Maurier, ktorý nedávno dostal novú, vydarenú filmovú podobu a pozrieť si ju môžete na Netflixe. Rebecca nie je žiadny tuctový ľúbostný román, má viacero vrstiev a podmanivú atmosféru a nádych mysterióznosti až gotiky. Rozprávačkou je žena z nižších spoločenských kruhov, ktorá trávi čas v Európe ako spoločníčka bohatej Američanky a počas dovolenky sa zaľúbi a vydá za bohatého anglického vdovca Maxa de Wintera. Po svadobnej ceste sa spoločne s ním vracia na jeho honosné sídlo v Cornwalle, kde na každom kroku cítiť osobnosť predošlej Maxovej manželky Rebeccy. Jej smrť je však zahalená tajomstvom, ktoré druhá pani de Winterová postupne odhaľuje a ktoré naberá stále desivejšie kontúry.
Vanda Rozenbergová: Storočie
Čo sa zmení za sto rokov? Román slovenskej autorky Vandy Rozenbergovej zachytáva minulé a súčasné príbehy obyvateľov domu vo fiktívnom mestečku Zdochliare, ktorý začiatkom minulého storočia postavil Vilmos Singer. Ubytoval v ňom rodičov Ušatých so synom Egonom, ktorých životy zakrátko zmenila španielska chrípka. O sto rokov neskôr dom stále stojí a bez ohľadu na novú hrozbu jeho obyvatelia nie sú – a nikdy neboli – nakazení radosťou zo života, láskou k blížnemu ani zdravým rozumom.
Keby mal dom v Zdochliaroch pamätnú tabuľu, bolo by na nej napísané: v tejto budove sa vyše sto rokov zlievajú v jedno lacný alkohol, ťažké jedlá, krásna hudba, surový krik, tiché samovraždy, špecifiká pohrebných zvykov, mrkva uložená na zimu aj spoločenský život myši domovej.
