Speváčka Dara Rolins je na hudobnej scéne už desiatky rokov a podľa jej slov je len v polovici všetkého, čo plánuje.
Hneď v prvom momente, keď sme čelili výzve nájsť tú správnu tvár na obálku druhého vydania Forbes Woman, sme si uvedomili, že to nebude jednoduché. Prvou bola prezidentka Zuzana Čaputová, a kto to bude teraz? Akosi prirodzene sme však všetci mali v hlave jedno meno – Dara Rolins. Zhodli sme sa na nej bez dlhých debát, v podstate okamžite, zvlášť v spojitosti s témou čísla, ktorou je odhodlanie.
V čase, keď sa každý snaží vybudovať úspešnú značku, jej meno už dávno značkou je, a to nielen na Slovensku, ale aj v Česku, kde ho pozná snáď každý. S budovaním svojej značky začala ako malá Darinka, v období, keď cielené marketingové stratégie ešte ani neexistovali.
Mala v sebe jednoducho niečo, čo ľudí láka a pretrvalo ďalšie dekády – túžbu byť autenticky sama sebou a naplno žiť svoj život, aj keď všetky jej úspechy a pády prebiehali na očiach verejnosti. Presne tak, ako spieva v jednom zo svojich najväčších hitov Ver mi: „Zlé aj dobré má sa stať, keď chceš si kúsok zo svojho neba vziať.“
Verejnosť vás vníma najmä ako úspešnú značku Dara Rolins. Kto ste, keď ste len sama sebou?
Som úplne obyčajná mama, ktorá vstáva o pol siedmej ráno, pokrčená ako papier, a vezie svoju dcéru do školy. Pripravím raňajky, naložím dieťa do auta a odveziem ho do školy. Hoci to možno vyzerá, že sa pri tom trápim, robím to dobrovoľne a rada.
Ranné vstávanie je vlastne ten moment, ktorý, ako sa hovorí, „made my day“ na ďalších dvadsaťštyri hodín, a čas strávený s Lolou je pre mňa to najcennejšie. Po prázdninách je návrat do režimu trochu náročný, stále je to však najkrajšia časť dňa.
Aké vlastnosti, o ktorých ľudia nevedia, vás najviac definujú?
Asi dobrosrdečnosť. Som človek, ktorý veľmi rád dáva, hoci aj to možno zo sebeckého dôvodu – pri dávaní mám väčšiu radosť ako pri dostávaní. Občas je to aj dvojsečná zbraň a sestra mi často musí pripomínať, že nemôžem zachrániť celý svet.
Ľahko sa dokážem nahnevať alebo rozplakať. Som dosť citlivá, čo je v kombinácii s dobrosrdečnosťou nebezpečná kombinácia. Za svoj charakter som však nesmierne šťastná. Vnímam, že veľa ľudí je absolútne bez empatie a slušnosti, preto som rada, že mne to bolo zhora dopriate. Aj vďaka môjmu charakteru žijem so sebou v mieri.
Lukáš Kimlička
V šoubiznise sú vraj dôležité práve ostré lakte, aby sa človek presadil. Neboli pre vás citlivosť a dobrosrdečnosť skôr prekážkou?
Svoju značku a nezávislosť som si vytvorila už v útlom veku. Nemusela som pracovať pod nikým a necítila som žiadny tlak. Doteraz si starostlivo vyberám, koho do svojho sveta pustím. Spolupracujem len s ľuďmi, ktorí mi sedia. Pre mňa sú ľudskosť a charakter rovnako dôležité ako talent.
V detstve ma chránila rodina. Mala som šťastie, že rodičia si cezo mňa neplnili svoje sny, do ničoho ma netlačili a vždy ma podporovali. Keď som chcela ísť nahrávať do štúdia, brali to rovnako fajn, ako keď som sa rozhodla ísť na ihrisko. Ja som si však častejšie vyberala to štúdio.
Hudobne som dospela, skoro a sama som vedela, čo chcem a čo nie. Išla som si svojou cestou. Nemala som problém prísť za Karlom Gottom a otvorene mu povedať, že nechcem spievať „šnulce“ – hity ako Zvonky šťastia, ktoré hraničili s dychovkou; odmietnuť takú lukratívnu zmluvu s nemeckou nahrávacou spoločnosťou.
Vlastnosti, o ktorých hovoríte, sú spoločnosťou často vnímané ako typicky ženské, najmä pokiaľ ide o citlivosť. Ak sa tak prejavíme, často sme označené za „hysterky“.
Vnímam, že muži a ženy nie sú posudzovaní rovnako a mužom sa viac vecí odpúšťa, respektíve toleruje. Našťastie to výrazne neovplyvňuje môj život. Oveľa viac ma však mrzí, že ženy dokážu byť voči sebe navzájom kritické a ubližovať si. Dlho som verila, že svet sa posúva vpred vďaka „girl power“, ženskej sile. Teraz to, bohužiaľ, vyzerá, akoby sme si život často komplikovali aj my ženy medzi sebou.
Čím to podľa vás je?
To je pre mňa veľká záhada. Dokonca aj mnohé múdre a úspešné ženy priznávajú, že najväčšie polená pod nohy im nehádžu muži, ale práve ženy.
Krok k ženskej sile
Myslíte si, že ďalším krokom emancipácie by malo byť to, aby sme sa my ženy naučili navzájom sa podporovať?
Jednoznačne. Sme úžasné v toľkých smeroch. Ženský svet a ženské kvality ma fascinujú a myslím si, že sú omnoho obdivuhodnejšie než tie mužské. Samozrejme, všetko je duálne a funguje na princípe jin a jang. Dnes sa však medzi ženami vždy nájde nejaký „červík“, ktorý sa zavŕta do jabĺčka a pokazí to, čo je dobré. Mne by nikdy nenapadlo verejne niekomu nadávať alebo hodnotiť inú ženu.
Mnohé múdre a úspešné ženy priznávajú, že najväčšie polená pod nohy im nehádžu muži, ale práve ženy.
Aký to má zmysel? Mám dosť starostí so sebou. Ale zdá sa, že dnes sa taký červík medzi ženami nájde takmer všade a pri všetkom. Vždy ma to zarazí, pretože stále dúfam v ľudskosť. Musíme si uvedomiť, že naša najväčšia sila spočíva práve v tom, že sa vieme navzájom podporiť.
Bol aj toto dôvod, prečo ste sa na čas stiahli z verejného života?
Podstúpila som úplne obyčajný zákrok, ktorý však ľudí neuveriteľne pobúril, najmä ženskú časť publika. Nikdy som nemala potrebu veci tajiť, ale ani sa so všetkým povinne zdôverovať svetu. Nechápem, komu napadlo, že by som mala dopredu nahlásiť, čo plánujem urobiť so svojím telom.
Pri poslednom zákroku to verejnosti navyše prezradil lekár, preto som sa k tomu priznala na Instagrame, čo následne vyvolalo vlnu extrémnej kritiky. Dovtedy som Instagram vnímala ako svoju „obývačku“, kde bolo viac dobrých ľudí a mohla som sa slobodne vyjadriť. Vtedy som si uvedomila, že už to tak nie je. Sociálne siete svet extrémne pokrivili.
Hoci kritika tvorí len zrnko piesku medzi všetkými reakciami, aj tak človeka zamrzí. Prečo by som napríklad ja písala Nicole Kidman alebo Beyoncé, že vyzerajú hrozne a mali by vyzerať inak, lebo konkrétne mne sa to nepáči? Tučná, tenká, sexy, prirodzená, dorobená, upravená, vyzlečená málo, veľa… Je to každého osobná vec.
Lukáš Kimlička
Kritika vzhľadu je niečo, čo sa v drvivej väčšine prípadov rieši len pri ženách.
Áno a, bohužiaľ, je to súčasť šoubiznisu. Každá žena, ktorá verejne vystupuje, je automaticky pod drobnohľadom. Ľudia nás skenujú pohľadom, či už v televízii alebo na ulici. Aj preto som sa slobodne rozhodla ten zákrok podstúpiť. Mám päťdesiatdva rokov, prirodzene, mám vrásky a je na mne vidieť vek aj únavu. Na druhej strane, vďaka genetike mám telo tridsaťročnej ženy, tak prečo by som si k nemu nemohla doladiť aj tvár?
Čomu ste sa venovali počas posledných mesiacov, keď ste mali takzvaný sociálny detox?
Bohužiaľ, pre facelift som sa nemohla venovať joge a cvičeniu. Namiesto toho som veľa chodila – mám pocit, že som nachodila snáď tisíce kilometrov. Prečítala som množstvo kníh a videla veľa dokumentov, na ktoré inokedy nemám čas. Bola to taká dovolenka a detox v jednom. Pracovala som aj na novom albume, písala si nápady na texty a nahrávala si linky, melódie na diktafón.
Hovorí sa, že človek sa jednoduchšie vyrovná s ťažkými momentmi, ak ho niečo o sebe naučia. Čo ste sa naučili o sebe vy?
Naučila som sa, že som odolnejšia, než som si myslela. Napriek citlivosti sa viem rýchlo spamätať a povedať si: „Upokoj sa. Naozaj máš nervy z Instagramu a anonymných ľudí?“ Pre mňa platí, že čo ma nezabije, to ma posilní. Odolnosť mám v sebe zakorenenú, mohla by som ju aj vyučovať. Každú negatívnu skúsenosť sa snažím obrátiť vo svoj prospech. Aj po tom zákroku som si povedala, že ak sa k tomu vyjadrím verejne, inšpirujem iné ženy, ktoré zvažujú podobný zákrok a bojujú s predsudkami.
Pre mňa platí, že čo ma nezabije, to ma posilní. Odolnosť mám v sebe zakorenenú, mohla by som ju aj vyučovať. Každú negatívnu skúsenosť sa snažím obrátiť vo svoj prospech.
Nie je práve vaša autentickosť niečo, čo neprajníkov rozhnevá?
Totálne. Tí, ktorí ma kritizujú, očakávajú, že sa ma to dotkne a budem niekde plakať v kúte. Keď cestujem na vystúpenia, často si na zadnom sedadle prezerám Instagram. Niekedy nadávam, niekedy sa smejem. Môj manažér Zdeňek by o tom vedel rozprávať. Niektoré komentáre sú také vtipné, že by si zaslúžili byť vytesané do kameňa.
Špečiál Forbes Woman
Speváčka Dara Rolins je tvárou druhého špciálneho čísla Forbes Woman. Celý rozhovor si môžete prečítať v printovom vydaní magazínu.
