Ťažšie pre ňu bolo presadiť sa v slovenskom šoubiznise z pozície dcéry Andyho Hryca ako z pozície ženy. Dokázala uspieť na Novej scéne a etablovala sa aj ako producentka populárnych filmov. Najnovšie žne úspechy film Vlny, ktorý divácky atraktívnym spôsobom spracoval udalosti vedúce k invázii sovietskych vojsk do Československa v auguste 1968.
Na iných ako rozhlasových, avšak veľmi búrlivých vlnách je aj slovenská kultúra a ochota slovenských biznismenov finančne podporovať filmovú produkciu. Wanda Adamík Hrycová ani jeden boj nevzdáva a pracuje na tom, aby si splnila aj hollywoodsky sen.
Zdá sa, že profesijne sa nesiete na dobrých vlnách…
(smiech) Áno, teším sa z toho, ako veľmi dobre Vlny fungujú. Niekoľkonásobne sme prekonali pôvodný odhad distribútora, ktorý im vzhľadom na to, ako tieto česko-slovenské spolupráce fungujú v kinách, nedával veľké šance, a to aj preto, že nejde o ľahký príbeh alebo komédiu. O to väčšiu radosť mám, že Vlny takto prekvapili. Ich. Mňa veľmi nie. Vedela som, že je to dobrý film a že ho slovenský divák ocení.
Vlny filmové
Kedy ste sa prvýkrát dostali k scenáru Vĺn z pera režiséra Jiřího Mádla?
Pred štyrmi rokmi ma oslovila producentka Monika Kristl, ktorá spolupracuje s Jirkom a robila s ním na filme Na streche. Jirko na Vlnách začal pracovať pred desiatimi rokmi, keď začal robiť rešerše a stretol sa aj s priamymi účastníkmi udalostí, o ktorých je film. Za ten čas to prešlo viacerými rukami dramaturgov, skript doktorov, ale Jirko si to „odmakal“ najviac, keďže je scenárista aj režisér a urobil fantastické dielo.
Myslíte si, že sa definitívne zbavil svojej nálepky Snowborďáka?
Áno. Každému, kto ten film vidí, je jasné, že Jirko profesijne vyrástol. Netreba zabúdať, že to je film, ktorý mal premiéru pred dvadsiatimi rokmi a z neho sa medzičasom stal etablovaný herec, ktorý hrá v mnohých projektoch v Čechách, na Slovensku aj v zahraničí. Len v tomto roku má tri veľké herecké roly. Okrem hrania píše, režíruje a má za sebou niekoľko úspešných kníh. Vlny sú tretí film, ktorý aj režíroval, no určite sú pomyselnou špičkou ľadovca, kde skĺbil svoju rolu scenáristu aj režiséra. Chvíľu sa pohrával aj s myšlienkou, že by si tam zahral, ale napokon od tohto plánu ustúpil a bolo to dobre, keďže to bol režisérsky náročný film. Takže to zhrniem: určite narástol. A od posledného filmu tak o „čtyři patra“.
Aký je rozdiel pracovať s ním ako s hercom a ako s režisérom?
Veľmi rada robím s profesionálmi a on je vždy pripravený, či už ako herec alebo ako režisér. Jirko mal vždy predstavu, čo chce robiť a ako to chce robiť. Najväčšie peklo je, keď niekto začne počas nakrúcania rozmýšľať, čo sa ide robiť a ako. Nakrúcanie je veľmi drahé a prestoje na „pľaci“ sú pre producenta nočnou morou. Jemu sa to nestáva. Na pľac ide s absolútne jasnou predstavou, čo sa ide robiť a ako – kde stojí kamera, ako má vyzerať záber, aká je mizanscéna… Jeho inštrukcie hercom sú úplne presné. Tento zodpovedný prístup inšpiruje všetkých naokolo.
Pomohlo filmu to, že ho režíroval Mádl? Konkrétne v tom, že do kina pritiahol okrem staršej generácie aj mladšiu?
Jirko veľmi dbal na to, aby týmto filmom oslovil aj mladú generáciu. Písal s touto víziou scenár, mladý divák bol pre neho od úplného začiatku veľmi dôležitý. Aj preto sú hlavnými hrdinami Vĺn práve mladí ľudia – bratia majú dvadsaťtri a sedemnásť rokov. Ďalším dôležitým kolektívnym hrdinom filmu sú študenti, ktorí tam hrajú mimoriadne dôležitú úlohu. Tak ako vždy hrali študenti dôležitú úlohu pri dejinných udalostiach, pretože sú to mladí ľudia plní ideálov, možno trošku naivní, ešte neobrúsení realitou. Práve vďaka tomu sú schopní veriť v zmenu a prinášať zmeny, robiť revolúcie.
Vlny teda fungujú naprieč generáciami?
Áno. Do kina sa nám okrem mladých podarilo dostať aj ľudí, ktorí doň bežne nechodia. Je to generácia 60+. Prilákala ich nostalgia, spomienky na mladosť. Osobne mám obrovskú radosť z toho, že je to film, ktorý vyvoláva multigeneračné rozhovory v rodinách. Mladí sa pýtajú starých rodičov, aké to bolo naozaj, čo robili oni v roku 1968. Aj ja som na premiéru zobrala 12-ročného syna, ktorý doteraz pozeral hlavne marvelovky. Možno nepochopil každý detail filmu, ale vzbudilo to v ňom veľa otázok a spätne sa k Vlnám vracal. Boli to zaujímavé debaty.
