Košická Telegrafia patrí medzi najväčšie firmy vo svojom segmente na svete. Jej varovné a vyrozumievacie systémy používajú samosprávy, firmy i letiská.
Či už sa pozriete na tržby alebo zisk košickej Telegrafie, posledné tri roky sa budú vymykať. Kým do roku 2021 sa jej tržby hýbali v priemere okolo šiestich miliónov eur ročne a zisk ledva prekročil pol milióna, zárobky firmy sa odvtedy držia na takmer štvornásobku.
Dôvody pre raketový rast spoločnosti sú rôzne. V niektorých regiónoch sveta budujú varovné systémy pre stúpajúci tlak na bezpečnosť, inde reagujú na klimatické zmeny. „V Estónsku naozaj cítiť strach z ruskej expanzie. Aj preto chceli mať k našej siréne samostatnú batériovú skriňu, aby fungovala aj sedem dní po výpadku elektriny,“ prezrádza Peter Marčák, generálny riaditeľ spoločnosti Telegrafia.
Odtlačok Košíc sa dnes nachádza v najmenej 96 krajinách sveta od Slovenska cez Európu, Južnú a Severnú Ameriku až po Indiu. Produkty tam upozorňujú na blížiacu sa prírodnú pohromu ako povodne, cunami či zemetrasenie a pripravené sú reagovať aj na prípadné napadnutie iným štátom.
Bratia Peter a Štefan Marčákovci založili firmu ako logické pokračovanie svojho predošlého povolania. Peter Marčák pracoval za socializmu v štátnom podniku Tesla Pardubice, lenže prišla Nežná revolúcia a s ňou aj škrty v pracovných zmluvách. Spolu s ním tak prišlo o prácu ďalších 120 ľudí.
„Rozhodol som sa začať podnikať. V roku 1990 som dostal povolenie na súkromné podnikanie, čo bola vtedajšia obdoba živnosti. Následne sme v roku 1991 založili firmu piati spoločníci,“ spomína Peter Marčák.
Začali so servisom a montážou zariadení Tesla a priebežne sa nechávali navigovať trhom, čo ďalej. Ukázalo sa, že servisované zariadenia sú postavené na starých systémoch a nejdú s dobou. Rozhodli sa preto sledovať, čo sa deje na Západe a začať vyvíjať vlastnú elektroniku.
Po dvoch rokoch od založenia firmy priniesli vlastný systém na rádiové ovládanie či meranie a zapojili sa s ním do súťaže Vodného diela Gabčíkovo. Prvú síce ešte nevyhrali, ale po druhej už podpisovali objednávky.
Zásadný zlom nastal v momente, keď sa rozhodli nevyrábať len vlastný softvér, ale pridať k nemu aj hardvér. Inými slovami, už netvorili len mozog, ale ponúkali k nemu aj obal. Nemecké sirény tak vymenili za vlastné a dostali ich na letiská, vodné diela, kameňolomy, bane i do ropného a plynárenského sektoru. Prvý veľký zahraničný tender vyhrali v roku 2004 v nemeckých Drážďanoch, kde vtedy Nemecko po veľkých povodniach začalo modernizovať svoje varovné systémy.
„Naša elektronická siréna slúži na varovanie obyvateľstva pred veľkým rizikom alebo všeobecným ohrozením. Varovné systémy majú najčastejšie povinnosť vybudovať veľkí ohrozovatelia, ako sú rôzne priemyselné fabriky. Napríklad v Brazílii zalialo pred pár rokmi blato z pretrhnutej hrádze stovky ľudí iba preto, lebo ich včas niečo nevarovalo. Dnes už používajú naše sirény,“ približuje Marčák.
Telegrafia
FOTO: Ivan Fleischer
Peter Marčák, generálny riaditeľ Telegrafie. Zdroj: Ivan Fleischer
Katastrofa v Brazílii
Keď sa v roku 2019 pretrhla na juhovýchode Brazílie zberná priehrada pri bani na ťažbu železnej rudy, vláda pozastavila ťažobnej spoločnosti aktivitu, kým nevybuduje vlastný varovný systém.
„Banský kal tam vtedy usmrtil množstvo zamestnancov. Stačilo im vyjsť na poschodie, pretože práve obedovali v jedálni, ktorú po pretrhnutí odkaliska zaplavilo bahenné more. Bolo to veľmi rýchle. Keby niečo zahučalo, tak by utekali. Oni však nevedeli, že sa niečo blíži,“ opisuje Marčák.
Brazílsky ťažobný gigant Vale musel po tejto udalosti vyplatiť pozostalým takmer 100 miliónov eur. Milióny ton bahennej masy a odpadu produkovaného pri ťažbe zaplavili areál bane i priľahlú poľnohospodársku krajinu, čo si vyžiadalo 248 obetí a viac ako 20 osôb zostalo nezvestných. Nasledovala vlna kritických udalostí.
Banská spoločnosť zaznamenala prudký pokles akcií. Od brazílskej agentúry pre životné prostredie dostala pokutu 66,5 milióna dolárov. Úrady jej zmrazili majetok v hodnote viac ako tri miliardy dolárov, kým nevyplatí všetky škody, náhrady a pokuty. Denník Folha de Sao Paulo ju zároveň obvinil z podcenenia rizík a dotlačil k lepšiemu systému varovných sirén. Vtedy prišli na scénu Košičania.
„Odkedy majú v Brazílii naše sirény, neviem o žiadnom úraze. Južná Amerika je aktuálne náš najväčší trh. Zákazníci sú najmä štáty, samosprávy a veľké priemyselné spoločnosti. Niekde máme stovky sirén, inde sa počítajú na jednotky kusov,“ hovorí šéf spoločnosti, ktorá v roku 2019 získala 3. miesto v ocenení Diamanty slovenského biznisu v regióne Východ.
Najväčšou výzvou je pre nich aktuálne Singapur, ktorému nestačí ani tá najinteligentnejšia siréna za 30-tisíc eur s vlastným solárnym panelom, záložnou batériou a schopnosťou prerozprávať text z esemesky vo forme zvuku. Požadujú aj také detaily, aké doteraz nespomínal nikto iný.
„Niektorí zákazníci majú sirény preto, lebo im to káže legislatíva. Singapur je však bohatý a chce mať to najlepšie, čo nemal ešte nikto pred nimi. Napríklad chcú, aby mali sirény záložný zosilňovač a mohli hučať hlasnejšie, keby nejaká vypadla a mohli ju nahradiť,“ približuje šéf Telegrafie, ktorá zamestnáva okolo 100 ľudí.
„Alebo chcú, aby sa zvuk pridával podľa vetra. Namiesto sirény s výkonom tisíc wattov tak musíme použiť dvojtisícové, aby sme mohli pracovať s výkonom,“ dodáva Marčák. Napriek špecifickým požiadavkám však nebol smer vetra vrchol, ktorý im zo Singapuru prišiel. Dosiahli ho žiadosťou o 3D model a simuláciu, ako sa bude šíriť zvuk sirény pomedzi budovy a ulicami ostrovného štátu.
Telegrafia
FOTO: Ivan Fleischer
Peter Marčák, generálny riaditeľ Telegrafie. Zdroj: Ivan Fleischer
Servis na diaľku
Košická Telegrafia si síce vyvíja všetky systémy sama, no nie všetky súčiastky aj vyrába. Menšie hliníkové ozvučnice sirén pre ňu odlievajú v Žiari nad Hronom, väčšie v Číne. Podobne je rozkročená na dvoch kontinentoch aj v prípade komponentov pre elektroniku. Miesto rodiska majú na Orave a v Číne.
Telegrafia ponúka tri druhy sirén a ročne ich vyrobí okolo dvetisíc. Jej najväčšou výhodou je, že sa, podobne ako elektromobily Tesla, dajú servisovať na diaľku. Vďaka tomu ich môže mať nainštalované po celom svete a nemusí za nimi cestovať osobne. Aktuálne ich vyrába najviac, ale stále nie je na svojom maxime. Najlepšie výsledky zatiaľ dosiahla v roku 2023. V tom čase mala firma tržby 21 miliónov eur a zisk 3,2 milióna eur.
Zdroj: Finstat.sk
„Za rok 2024 očakávame pokles, pretože sme rástli tri roky po sebe a už sa objednáva o niečo menej. Ďalší rast predpokladáme na budúci rok, vtedy by mali vyjsť viaceré väčšie zákazky. Aktuálne je dopyt podporovaný hlavne klimatickými zmenami a vojnami,“ vypočítava Marčák.
O rast by sa malo postarať aj rozšírenie do ďalších segmentov, odkiaľ sa im ozýva čoraz viac potenciálnych zákazníkov. K monitorovacím, riadiacim a varovným systémom tak plánujú pridať aj vnútorné ozvučenia budov a požiarne rozhlasy. Už tak nebudú ozvučovať len vonkajšie priestory, ale aj vnútorné.
Najväčšou výzvou spoločnosti je výraznejšie preraziť v USA, kde sa nachádza jej najväčší konkurent Federal Signal. Pri nahliadnutí do jeho portfólia sa dá ľahko domyslieť, že Telegrafia by s rastom nemusela mať problém ešte najbližšie desiatky rokov. Američania vyrábajú okrem varovných a vyrozumievacích systémov aj vysielačky, majáky, výstražné svetlá, LED tabule, bezpečnostné kamery, alarmy, telefóny či inicializačné zariadenia.
