Vypracoval sa od nuly, dnes sa stará o miliardy patriace najbohatším rodinám Česka. Dôverujú mu Kijonkovci, Dvořákovci i Wałachovci – rovnako ako on totiž veria, že peniaze sú predovšetkým záväzkom a musia sa vracať späť.
Storočia staré múry a priečelia lemujú zapadnutú ulicu v centre starej Prahy, ktorej, v súlade s názvom, dominuje podlhovastá budova Anežského kláštora, dnes slúžiaca Národnej galérii. Popoludňajší pokoj narúšajú rýchle kroky a do robustných drevených dverí vstupuje v chvate päťdesiatjedenročný Peter Laštovka. Jeho spoločnosť v nenápadnom historickom dome na Anežskej ulici úraduje už štrnásty rok.
Oblečenú má bielu košeľu, čierne rifle, na nohách tmavomodré tenisky. Asi takto by v obrazovom slovníku vyzerala ilustrácia typického podnikateľa, ktorým Laštovka naozaj je. A nie hocijakým – v rámci takzvaného multi family office Emun takmer tritisíc najbohatších rodín Česka so svojím tímom v tichosti obhospodaruje zhruba sedem miliárd korún (280 miliónov eur).
Od začiatku fungovania jeho spoločnosť vytvorila trusty s majetkom v hodnote viac než tridsať miliárd (1,2 mld. eur). Ani spočiatku nenápadné priestory kancelárií napokon svojmu účelu nerobia zlé meno: podzemie napĺňajú kolekcie oceňovaných vín vinárstva Sonberk, poschodia zdobia plátna, plastiky a obrazy, ktoré kedysi do zbierky osobne vybral slovenský finančník Peter Vajda. Toto meno v celom príbehu Emunu zohrá kľúčovú rolu.
„Ja mám taký jednoduchý život,“ zhrnul Peter Laštovka, ktorý počas kariéry pracoval len vo dvoch firmách. Do prvej nastúpil hneď po štúdiu účtovníctva a finančného riadenia podnikov na pražskej VŠE a za takmer dvadsať rokov sa v nej vypracoval z audítora a daňového poradcu až na riaditeľa konzultačnej divízie so zameraním na investičné bankovníctvo, kde radil pri veľkých transakciách. „Posledných osem rokov vo firme od roku 2002 som strávil na tejto pozícii. Vtedy sa viac kupovalo, než predávalo. Stretával som sa s rodinami a podnikateľmi, ktorí sa dostali na križovatku podnikateľského úspechu a trápili sa, či predať firmu, ktorú roky tvrdo budovali. A predovšetkým, čo ich v živote čaká potom,“ spomína rodák z Jablonca nad Nisou. V tom čase v Česku veľmi neboli inštitúcie, ktoré by pomáhali so správou majetku, a už vôbec nie také, ktoré by dokázali zabezpečiť, že majetok bude slúžiť rodine aj po ďalšie generácie. Laštovka zbadal medzeru na trhu a zariekol sa, že vytvorí vehikel, ktorý bude podnikateľom a podnikateľkám vedieť poradiť so správou majetku, investíciami aj s otázkou nástupníctva – najčastejšie s trustami či nadáciami.
Z poradenstva do biznisu už prechádzal s cennými kontaktmi. Medzi prvých klientov novovzniknutej spoločnosti patril napríklad zakladateľ skupiny RSJ Libor Winkler či Václav Foglar, ktorý je prostredníctvom firmy Proxy Finance v Emune od začiatku zároveň akcionárom.
„Veľmi dobre som si uvedomoval svoje limity,“ s pokorou rozpráva Laštovka. „Nebol som investor, nemal som ani investorské vzdelanie, preto som hneď od začiatku potreboval partnera, s ktorým sme si firmu rozdelili päťdesiat na päťdesiat. To bol rok 2011.“
Skok späť do roku 1991. Porevolučné Československo je v eufórii, naprieč krajinou vzniká množstvo firiem. Rozkvitajúci kapitalizmus poskytuje možnosť vzniku aj prvej súkromnej investičnej skupine na českom a slovenskom trhu; Proxy Finance tvorí skupina finančníkov na čele s dvojicou Peter Vajda a Václav Foglar. Pre ich podnikanie sú príznačné fotografie, ktoré dodnes hrdo zdobia webové stránky spoločnosti. Jedna s prvým spomínaným, ktorá vznikla na oslave narodenín bývalého prezidenta Václava Havla. Ďalšie zobrazujúce druhého zo spoločníkov po boku vtedy už bývalého ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga na návšteve vinárstva Sonberk. Obaja podnikatelia sa hrdo hlásia k odkazu demokratických hodnôt. V roku 1993, už z kapitálu zarobeného prostredníctvom Proxy Finance, v snahe nepodľahnúť tlaku vtedajšej slovenskej vlády na slobodu tlače, pomáhajú zakladať a financovať denník Sme, ktorý sa neskôr, za Mečiara, stal etalónom nezávislej žurnalistiky.
Foto: Michael Tomeš / Forbes CZ
Tlak vlády Vladimíra Mečiara však neustával, a tak žil od roku 1995 tandem Vajda – Foglar v Prahe. Ich skupina, do ktorej dnes okrem Petit Pressu, ktorého vlajkovou loďou je Sme, a ďalších investícií patrí napríklad maklérska spoločnosť BH Securities, sieť bývalých obchodných domov Prior na Slovensku, vinárstvo Sonberk a sčasti aj Emun, sa usídľuje na adrese Anežská 10.
„Bolo to vtedy veľmi vyhrotené. Obidvaja zažili, aké je to investovať v čase krízy a politickej nestability. Táto ich skúsenosť zásadne formovala aj to, ako pristupovali k správe majetku, a dodnes má na nás veľký vplyv,“ spomína ich neskorší partner Laštovka. Slovenskí finančníci boli jeho dlhoročnými klientmi. Laštovkovi dôverovali a on, naopak, obdivoval, ako premýšľali nad kapitálom a akým spôsobom podnikali. „Vždy boli skromní, svoje bohatstvo nedávali najavo. Nelipli na majetku a verili, že práve vďaka svojej skúsenosti dokážu pracovať s rodinami, s ktorými dnes pracujeme, a riešiť s nimi aj veľmi osobné situácie. To oni mi poskytli investičné zázemie, boli mojimi životnými vzormi,“ zdôrazňuje Laštovka pohnutým hlasom. V roku 2011 spoločne založili Emun, investičnú firmu a family office; podiely si Laštovka a spoločný holding Vajdu a Foglara rozdelili na polovice. Vajda v roku 2017 zomrel, v jeho odkaze pokračujú potomkovia.
Nejde o to zarobiť peniaze a čo najviac ich v prvých desiatich rokoch rozdať. Ide o to, aby sa vytvoril systém, ktorý bude vďaka vloženým prostriedkom sebestačný a bude prinášať ovocie počas nasledujúcich storočí.
„Obdivoval prezidenta Václava Havla a bol jeho fanúšikom. Takmer tridsať rokov bol významným zberateľom a podporovateľom slovenského výtvarného umenia. Svoje prvé zisky investoval do diel slovenských umelcov, ktorí boli za socializmu tabuizovaní,“ napísal po smrti finančníka vtedajší generálny riaditeľ Petit Pressu Alexej Fulmek. Tieto obrazy dodnes udávajú smer aj v sídle správcu rodinných majetkov Emun. Veľký biznis manželov Kijonkovcov, farmaceutické impérium bratov Wałachovcov, celoživotné dielo Michala Horáčka či mimoriadny úspech vedkyne Hany Dvořákovej. Veľká časť práce Emunu sa zameriava na vytvorenie udržateľných štruktúr, prostredníctvom ktorých budú zarobené peniaze – z podnikania, autorských práv či napríklad patentov – slúžiť rodine aj po ďalšie generácie. „Najčastejšie k nám klienti prichádzajú vo chvíli, keď získajú obrovskú sumu z predaja firmy alebo z veľkej investície, či v prípade, keď si začnú uvedomovať vlastnú konečnosť: narodí sa im potomok či oslávia okrúhle narodeniny,“ vysvetľuje Laštovka.
Vo svetle odovzdávania majetku ďalším generáciám je najdôležitejším slovom v slovníku úspešných jednotlivcov paradoxne „nie“. „České právo sa zameriava na to, aby rodičia nepoškodili svoje deti tým, že im nič neodkážu,“ naráža na inštitút potomkov ako takzvaných neopomenuteľných dedičov Peter Laštovka. „Vôbec však nerieši, čo sa stane, keď im toho odkážu až priveľa. Znie to možno smiešne, ale predstavte si, že máte osemnásť rokov a na účte vám pristane miliarda korún. To človeka dokáže zabiť,“ uvádza s presvedčením podnikateľ.
„Nie je také zložité premiestniť majetok z bodu A do bodu B. To, čo je pre týchto ľudí najťažšie, je práve príprava ďalších generácií, aby sa z toho nezbláznili a aby k nemu pristupovali len ako správcovia, nie ako ultimátni vlastníci. Ich najväčšou obavou je, aby ich deti nestratili motiváciu,“ vysvetľuje zakladateľ, ktorého firma bola u nás prvou, ktorá od Českej národnej banky získala licenciu na správu trustov.
Majetok klientov Emunu sa pohybuje v rádoch troch stoviek miliónov až desiatich miliárd českých korún (zhruba 10 až 350 miliónov eur), čiže v rozmedzí, na ktoré bežný servis privátnych bánk už nestačí. Založenie vlastného family officu by však zatiaľ pre rodinu bolo príliš nákladné. Do najužšieho kruhu multi family officu patrí šesť rodín; vehikel celkovo obhospodaruje majetok dvadsiatich šiestich rodín a viac než stovky beneficientov, pričom vlani odmietli viac klientov, než prijali. „Podstatný je pre nás hodnotový rámec, s ktorým rodina prichádza,“ hovorí Laštovka.
Mená, ktoré uvádzame ako klientov Emunu, sú len zlomkom rodín, ktorým spoločnosť pomáha so správou majetku. Títo klienti správu o partnerstve zverejnili sami. V ostatných prípadoch si správca zakladá na dôvernosti, aj slovo „emunah“, od ktorého je odvodený názov firmy, je hebrejským výrazom označujúcim dôveru či vieru. „Verejnými sú len tí klienti, ktorí sú zároveň našimi akcionármi a majú vplyv na strategické smerovanie firmy,“ vysvetľuje Laštovka a dodáva, že okrem Proxy Finance, ktorý aktuálne vlastní asi dvadsať percent, sú akcionármi zakladateľ skupiny RSJ Libor Winkler, spolumajiteľ a CEO RSJ Securities Bronislav Kandrík, Jaroslav Beran z Tipsportu či odnedávna aj bankár Peter Šmída.
Foto: Michael Tomeš / Forbes CZ
Vo vedení spoločnosti Laštovku dopĺňajú investičný riaditeľ Leoš Jirman a finančník Filip Savi, zodpovedný za investície na privátnych trhoch. Ich spoločné hodnoty sú čitateľné nielen v rodinných ústavách, dohodách či ustanoveniach trustov, ale aj v tom, do čoho investujú. „Ja sám nepochádzam z bohatej rodiny, uvažovanie našich klientov je preto pre mňa veľmi špecifické a inšpiratívne. V posledných rokoch sa oveľa viac sústreďujem na hodnoty, na to, aký vplyv má ich správanie a investície a akú veľkú časť svojho majetku dokážu rozdať,“ poznamenáva Laštovka s viditeľnou hrdosťou. Pritom ešte pred piatimi rokmi nielen v Česku existovala smutná štatistika, podľa ktorej sú ľudia s malým majetkom percentuálne oveľa štedrejší než tí, ktorí ho majú veľa.
„To chceme zmeniť. Veríme, že je našou povinnosťou vracať späť a inšpirujeme sa pritom v zahraničí, kde je očividné, že aj filantropia je profesionálnou službou. Nejde o to zarobiť peniaze a čo najviac ich v prvých desiatich rokoch rozdať. Ide o to, aby sa vytvoril systém, ktorý bude vďaka vloženým prostriedkom sebestačný a bude prinášať ovocie počas nasledujúcich storočí,“ vysvetľuje Laštovka a dodáva, že inšpiráciou sú pre nich americké modely endowmentov, čiže filantropických záväzkov, tradičné nadácie, napríklad Nobelova, či dokonca cirkvi.
Počas rozhovoru Laštovka oveľa radšej než Warrena Buffetta cituje Davida Swensena, investora a správcu majetku, ktorý na Yaleovej univerzite zaviedol vtedy revolučný systém správy majetku s dôrazom na to, aby pretrval. Za tridsaťpäť rokov Swensenovej správy dosiahol fond Yale Endowment výnos 13,1 percenta ročne a výrazne tak prekonal priemerný výnos tradičných portfólií zložených zo šesťdesiatich percent akcií a štyridsiatich percent pevných výnosov. „Filantropia je profesionálnou službou, nie je to len bezmyšlienkovité rozdávanie majetku. Práve Swensen položil základy toho, čo znamená moderný endowment,“ zdôrazňuje Laštovka a dodáva, že jeho princíp je základom toho, ako o majetku premýšľa veľa českých najbohatších rodín.
„Stále sa hovorí o Buffettovi, pretože ho každý pozná. Jeho úspech však stojí na duchu jednotlivca, ktorý sa len tak nepodarí zopakovať. V literatúre sa dokonca uvádza, že jedného zakladateľa musia nahradiť traja ľudia, pretože len ťažko nájdete človeka s rovnakou kombináciou talentov, ktorý by to zvládol. Preto chceme radšej vytvoriť úspešný, funkčný systém, ktorý zabezpečí naše rodiny a nielen tie na generácie dopredu. Máme to šťastie, že mnohí naši klienti sa stávajú významnými filantropmi a niektorí sa už hrdo hlásia aj k tomu, že zásadnú časť majetku určia na filantropické účely,“ rozpráva zakladateľ.
„V tomto ohľade sú podľa nás najďalej manželia Dvořákovci so svojou nadáciou Experientia, v ktorej sa podarilo implementovať svetovú úroveň správy kapitálu. Ide o mimoriadny čin pre celé Česko a mimoriadnu osvietenosť manželov Dvořákovcov,“ vraví Laštovka. Vedkyňa Hana Dvořáková stála v tíme Antonína Holého v Ústave organickej chémie a biochémie Československej akadémie vied pri zrode lieku na HIV a hepatitídu typu B. Stovky miliónov korún, ktoré získala z licenčných poplatkov za vzácny objav, sa s manželom rozhodla venovať do nadácie Experientia podporujúcej mladých vedcov a vedkyne. Jej dar bol najväčším darom českej vede za celú históriu krajiny. Za svoj čin bola vlani na jeseň ocenená aj českým prezidentom.
K nemenej úctyhodným patrí aj skutok zakladateľov firmy Walmark, miliardárov Adama, Mariusza a Valdemara Walachovcov, ktorí do svojej nadácie 3WFoundation previedli majetok v hodnote 1,8 miliardy korún (70 miliónov eur). V poslednom čase sa k významným filantropom pridala aj Simona Kijonková s manželom Jaromírom, ktorí do novej nadácie vložili časť prostriedkov z nedávneho predaja skupiny Packeta.
„Čo majú tieto endowmenty spoločné, je dlhodobý investičný horizont, ktorý je vo svete investícií, samozrejme, odmenený vyššími výnosmi pri nižšom riziku,“ prechádza Laštovka k investičnej stratégii bohatých rodín. Musíte mať obrovskú diverzifikáciu – geografickú, odborovú aj typovú; portfólio, ktoré prežije covid, dlhovú európsku krízu, vojnový konflikt na Ukrajine. Nik, ani my nevieme predpovedať budúcnosť. Intenzívne preto pracujeme na tom, aby sme dosiahli čo najvyššie výnosy s čo najmenším rizikom,“ opisuje a rovno dodáva, že napríklad akciové trhy budú v nasledujúcich troch až piatich rokoch podľa predpokladov rovnako výnosné ako niektoré dlhové investície, ale s oveľa väčším rizikom. „Stále vyhodnocujeme inštitúcie a najväčších súkromných investorov, sledujeme, ako sa správajú, monitorujeme trendy. Keď sa pozriete na deväťdesiate roky, investičné stratégie vo veľkej miere prešli od tradičných tried aktív k menej tradičným – venture kapitálu, private equity…“ vymenováva.
Investičná odnož Emunu má ako jeden z mála českých officov prístup k svetovým private equity investíciám s najväčšími globálnymi manažérmi, Rothschildovcami či s uzavretým okruhom investorov z Goldman Sachs. „Za toto vďačíme pánovi Vajdovi a pánovi Foglarovi,“ priznáva zakladateľ Emunu. „Proxy Finance už pred Emunom zarobila veľké peniaze a metódou pokusu a omylu pracovali s mnohými finančnými inštitúciami, prebrali sito bánk a vybrali dve, ktoré sú našimi kľúčovými partnermi doteraz. Dodnes investujeme aj s poprednými svetovými investičnými spoločnosťami, ako sú Blackstone, Apollo, Ares Management, a sme investormi aj v niekoľkých privátnych fondoch BlackRocku,“ vymenováva. Prostredníctvom partnerov mali v minulosti prístup k obrovským menám, ako boli Refinitiv-LSEG, SpaceX či lokálne Allegro. Ich najnovšia investícia smeruje do firmy Anthropic, ktorá má ambície zosadiť ChatGPT a OpenAI z trónu umelej inteligencie.
„Proxy nám otvorilo dvere, na ktoré by sme si inak ani nedovolili zaklopať,“ priznáva Laštovka dodáva, že na prístup k podobným investíciám musí mať koinvestor okrem potrebných licencií zvyčajne aj kapitál vo výške dvadsať až tridsať miliónov dolárov. Zdôrazňuje, že ide o inštitucionálne investície, v rámci ktorých množstvo týchto inštitúcií ponúka aj retailové investície. „O tých však nie je reč,“ vraví. S tunajšími majetnými rodinami Emun najčastejšie investuje v USA a v západnej či severnej Európe. „Väčšina našich klientov pôsobí v regiónoch strednej Európy, preto je naším cieľom diverzifikovať ich investície mimo túto oblasť,“ opisuje podnikateľ. Investične sú pre nich relevantné len regióny s vyspelou a stabilnou governance. „V tomto zmysle sa nám nikdy dlhodobo neosvedčili investície v Ázii ani v Afrike. Mali sme tam napríklad úžasnú investíciu – najväčšiu distribúciu zmrzliny, joint venture s Danone. Politická nestabilita spolu s devalváciou meny nám ju však úplne zničili,“ priznáva Laštovka. „Nevravím, že v týchto regiónoch nie sú dobré investície, ale nie je to náš štýl. Tým je investovať do vecí, ktoré vydržia po celé stáročia.“
